Z povahy úlohy kráľovnej Alžbety II. ako konštitučného monarchu vyplýva, že nemôže vyjadrovať svoje názory. Nikto nevedel, ktorú politickú stranu podporovala, ani ktorý z 15 premiérov, ktorí pôsobili počas jej vlády, bol jej obľúbený, ani či bola za brexit alebo za zotrvanie v EÚ. Preto je príznačné, že počas svojej 70-ročnej vlády Jej Veličenstvo napísalo len jeden predslov. Knihu vydala Biblická spoločnosť pri príležitosti osláv jej 90. narodenín v roku 2016 a niesla názov The Servant Queen and the King She Serves (prekl. Služobníčka kráľovná a kráľ, ktorému slúži).
V nasledujúcich dňoch bude o kráľovnej napísaných mnoho miliónov slov. Mnohé z nich budú vopred pripravené. Keď som pred 20 rokmi pracoval pre tlačovú agentúru Press Association, pod najprísnejším embargom sa uchovávali desiatky článkov pripravených na zverejnenie po smrti kráľovnej. Slová, ktoré tu nasledujú, neboli vopred pripravené a sú neuhladené.
Ale nech by boli akokoľvek uhladené alebo výrečné, je nepravdepodobné, že by ju nejaká pohrebná reč vystihla lepšie ako názov tej knihy. Hoci sama bola kráľovnou, Jej Veličenstvo vždy vedelo, že má panovníka a že on ju miluje, zomrel za ňu, odpustil jej a teraz ju vyzýva, aby na to odpovedala životom plným láskyplnej služby. Bola síce kráľovnou, ale v prvom rade sa vnímala ako poddaná kráľa. „Miliardy ľudí nasledujú Kristovo učenie a nachádzajú v ňom vodiace svetlo pre svoj život,“ povedala pri jednej príležitosti. „Som jednou z nich.“
Služba, nie sebarealizácia
Tá veta pochádzala z jedného z kráľovniných vianočných prejavov, z ktorých prvý odznel v rozhlase v roku 1952. Jej príhovory teraz každoročne sledujú milióny ľudí v televízii v celom Spoločenstve národov. Boli jej príležitosťou, pokiaľ jej to jej ústavné postavenie dovoľovalo, hovoriť o svojej viere a povzbudzovať svojich poddaných, aby uvažovali o Kristovi.
Keď sme pri príležitosti kráľovninho platinového jubilea pripravili knihu pre deti o jej viere, bolo zarážajúce, ako často hovorila o Ježišovi. V roku 2012 pripomenula, že „v tomto období roka si pripomíname, že Boh poslal svojho jediného Syna, aby slúžil, nie aby mu slúžili“, aby nás spasil a aby nám bol príkladom. Týmto príkladom sa riadila aj ona. V našej dobe, keď povinnosť vyšla z módy a „byť sám sebou“ sa stalo pre celú generáciu životným mottom, kráčala odhodlane v inom rytme. Jej životom bola služba, nie sebarealizácia.
Jej Veličenstvo sa stretlo s miliónmi ľudí, ale na všetkých záberoch, ktoré budeme v nasledujúcich dňoch dookola sledovať, si všimnite, že vždy venovala pozornosť človeku, ktorý stál pred ňou. Nikdy sa nezdalo, že by sa ponáhľala prejsť okolo neho alebo okolo nej. Zdalo sa, že jej nezáleží na tom, či osoba, s ktorou sa rozpráva, je prezident alebo chudák. Mohla sa tešiť z bohatstva a postavenia, ktoré jej dávalo jej postavenie. Namiesto toho nám ukázala život poslušnej služby v záujme druhých, život, v ktorom sa ku každému človeku pristupuje dôstojne bez ohľadu na jeho postavenie. Tým nám umožnila zahliadnuť Toho, ktorý opustil nebeské bohatstvo a sám sa stal ničím, narodil sa v podobe sluhu a dal všetko, čo mal, aby slúžil svojmu ľudu.
Spojenie s minulosťou, smerovanie do večnosti
V celom panstve, ktorému kráľovná vládla, nikto mladší ako 70 rokov nepoznal iného panovníka. Povaha tohto sveta je neustále sa meniaca a často neistá. Ona však bola pevným bodom. Kráľovná bola vždy súčasťou života – zriedkavo v popredí nášho vedomia, ale vždy tam bola. Spájala nás s našou minulosťou. Prežila bombardovanie Londýna počas druhej svetovej vojny; jej prvým premiérom bol Winston Churchill; jej matka sa narodila vo viktoriánskej ére. Všetko sa mení; ale ona sa v mnohých ohľadoch nemenila. Až do dnešného dňa.
Preto, hoci mala 96 rokov, jej smrť je pre nás šokom. Vedeli sme, že jedného dňa zomrie, a predsa možno časť z nás cítila, že sa to nikdy nestane. Niečo v nás túži po stálosti, istote niečoho, čo sa nemení, po skale, na ktorú môžete položiť nohu a viete, že sa nikdy nepohne. Kráľovná nemohla byť nemenná navždy, ale jej nohy stáli na inej Skale.
Kto vie, aká bude budúcnosť monarchie? Mnohí milovali skôr Alžbetu než samotnú inštitúciu. Ale hoci pre mnohých je monarchia anachronizmom – a možno majú pravdu -, stojí za to si uvedomiť, že ako kresťania sa tešíme na život pod absolútnym monarchom.
V miere, v akej bola Alžbeta láskavá, úslužná a dôsledná, nám ukázala, akým požehnaním je žiť pod dobrým vládcom. Poukázala nám na pravdu, že ľudstvo bolo stvorené na to, aby sa tešilo zo života pod všemocným, vševediacim, vždy milujúcim vládcom, ktorý (podobne ako kráľovná) nie je ovplyvňovaný prieskumami verejnej mienky a nikdy nemusí kandidovať vo voľbách a ktorého autorita nezávisí od väčšinovej mienky. Ľudia sú najšťastnejší pod vládou dokonalého monarchu.
Problémom je, a vedela to aj samotná kráľovná Alžbeta, že takého vodcu na tomto svete nemožno nájsť. Zázrak je v tom, a aj to vedela kráľovná Alžbeta, že jedného dňa príde, príde na oblakoch.
Spoločná ľudskosť, spoločná spása
Istý komentátor v BBC mi pripomenul jedno z nepravdepodobnejších priateľstiev posledného polstoročia: priateľstvo medzi kráľovnou Alžbetou a Billym Grahamom. Pôvodom, kultúrou, triedou a povolaním nemohli byť rozdielnejší. Napriek tomu sa každý z nich tešil zo spoločnosti toho druhého a (napriek zdvihnutému obočiu niektorých členov anglikánskeho establišmentu), keď Graham prišiel do Spojeného kráľovstva na svoje evanjelizačné výpravy, kráľovná ho vždy pozvala na návštevu, aby jej kázal a zostal na obed, aby diskutovali o úryvku z Písma. Vo svojej autobiografii Just as I Am (prekl. Taký, aký som) Graham spomína na jeden takýto obed, na ktorom jej povedal, že si nebol istý, ktorý úryvok si má vybrať a že sa pohrával s myšlienkou – ale potom sa rozhodol ju odmietnuť – kázať z textu z 5. kapitoly Jánovho evanjelia o uzdravení muža pri rybníku v Betesde.
„Jej oči,“ napísal, „zažiarili a prekypovala nadšením. . . . ‘Kiež by ste to bol urobil!’ zvolala. ‘To je môj obľúbený príbeh.’“ Opäť si ťažko predstaviť dvoch odlišnejších ľudí – mrzáka, ktorý 38 rokov nemá nikoho, kto by mu pomohol, a kráľovnú, ktorá má desiatky rokov desiatky služobníkov. On však potreboval počuť Ježišove slová o uzdravení a záchrane a ona tatiež. V týchto posledných mesiacoch svojho pozemského života kráľovná trpela vlastnými „problémami s pohyblivosťou“. Ale nie dnes. Nie teraz. Lebo moja panovníčka bola aj mojou sestrou a opäť ju uvidíme stáť na pevných nohách pred trónom Kráľa, ktorého poznala, milovala a ktorému slúžila.
Ďakujem vám, Vaše Veličenstvo, za roky vašej služby. Ďakujem vám, Vaše Veličenstvo, že ste nám pripomenuli, že existuje väčší Vládca. Ďakujeme Vám, Vaše Veličenstvo, za spôsoby, ktorými ste nám ukázali Ježiša.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
