Cirkev a služba

Existujú virtuálne cirkevné zbory?

Existujú vôbec „virtuálne zbory“?

Samozrejme, kresťania môžu ísť online a sledovať v živom videu kázanie kazateľa. Môžu sa pripojiť k skupinovému četu. A Boh tieto veci použije na dobré.

To však neznamená, že by sme tieto činnosti mali nazývať „zborom“.

Len sa zamyslite. Nazvali ste niekedy kresťanskú konferenciu, denominačné stretnutie, alebo mládežnícky tábor „zborom“? Nie? Prečo nie? Je tam kázanie, modlitba i spev. Chápeme však, že to nie je zbor. Mohli by sme ich začať nazývať zbormi. Slovo „zbor“ by sme mohli predefinovať tak, aby zahŕňalo konferencie a tábory. Vieme však, že ak by sme ich nazývali „zbormi“, neurobili by sme z nich cirkevné zbory, aspoň nie podľa biblických noriem.

Rovnako je to s „virtuálnou cirkvou“ alebo „internetovou cirkvou“. Podľa biblických noriem tieto veci neexistujú. Nie sú to cirkvi. Keď vyslovujeme tieto slová, nechtiac predefinujeme slovo cirkev. Frázy môžu byť veľmi záludné.

Biblický sprievodca budovaním cirkevného zboru

Čo sa dozvedáme, keď sa obrátime na Ježiša a Bibliu ako na nášho sprievodcu v otázke „Ako budovať cirkev“?

Prvým krokom pri budovaní cirkvi, ktorý objavujeme v Písme, je zhromaždenie kresťanov v Ježišovom mene. Učí to samotná etymológia gréckeho slova pre „cirkev“. Ekklesia, v doslovnom preklade znamená zhromaždenie. Cirkev je teda v prvom rade zhromaždením ľudí, ktorí sa identifikujú a ohlasujú Ježišovo meno a jeho evanjelium.

Ak vás však etymológia nepresvedčí, urobme exegézu. Sám Ježiš hovorí, že zhromaždenie nesie jeho autoritu a je pod jeho vlajkou. Po tom, ako sa Ježiš zmieňuje o konaní „cirkvi“ (Mt 18:17), potvrdzuje oprávnenie cirkvi konať tak, ako konala, a hovorí, že fyzické zhromaždenie ho reprezentuje: „Lebo kde sú zhromaždení dvaja alebo traja v mojom mene, tam som ja medzi nimi “(Mt 18:20). On je „tam“ a „medzi“ „zhromaždenými“ – tri priestorové slová. A práve v tomto priestore, fyzickom priestore, cirkev oficiálne ohlasuje evanjelium a identifikuje sa s evanjeliom.

Ako sa identifikujú s Ježišom a jeho evanjeliom? Pozrime sa na krok číslo 2.

Ak nám Matúš 18 dáva prvý krok, Matúš 28 nám dáva druhý krok: krstiť ľudí do Ježišovho mena a učiť ich celú Bibliu (Mt 28:19-20). Čo dáva zmysel. Práve tí, ktorí sa zhromažďujú v jeho mene, by mali krstiť a učiť v jeho mene. Sú to tí, o ktorých zasľúbil, že v nich bude teraz prebývať (Mt 18:20), zasľúbil, že v nich bude prebývať navždy, najmä keď sa hýbu v čase a priestore (Mt 28:20). Nikdy nehovorí, že bude prebývať na internete.

Každé z týchto zhromaždení, ktoré sú roztrúsené medzi národmi, funguje ako základňa alebo veľvyslanectvo Ježišovho kráľovstva. Nechce, aby si jeho nasledovníci nárokovali pôdu, zakreslili hranice na mapu a zostavili vojsko. Napriek tomu vie, že jeho občania potrebujú raz za týždeň spôsob, ako sa zviditeľniť, aby vedeli, kto sú a aby svet vedel, kto sú.

Zhromaždenie je miestom, kde cirkev jeden krát v týždni nachádza svoju lokáciu, posvätený priestor, pohľad späť do záhrady Eden a na Chrám, kde Boh prebýval s človekom, a tiež výhľad smerom dopredu na nové nebesia a zem, kde s nimi bude opäť raz bývať. Vďaka tomu je cirkev – univerzálna cirkev – trojrozmerná, vtelená, viditeľná a dotknuteľná aspoň na pár hodín v nedeľu. Môžete vstúpiť, rozhliadnuť sa, dotknúť sa ramena, a cítiť, ako teplota v miestnosti stúpa, keď telá zapĺňajú priestor. Zhromaždenie je miestom, kam môžu neveriaci prísť, byť svedkami Božieho kráľovstva a povedať: „Boh je skutočne medzi vami“ (1Kor 14:24-25).

Tretím krokom pri budovaní cirkvi je opakovať si toto evanjelium a opätovne sa utvrdzovať v tom, že prostredníctvom Večere Pánovej sme údmi toho istého tela: „Pretože existuje jeden bochník, my, mnohí, sme jedno telo, pretože my všetci zdieľaj jeden bochník “(1Kor 10:17; pozri tiež Mt 26:27-28). Preto sa Pavol hlboko zaujíma o to, ako cirkev praktizuje Večeru „keď sa schádzate ako cirkev“ (1Kor 11:18-34). Všimnite si v tejto fráze, že v istom zmysle cirkev nie je cirkvou, kým sa nezhromaždí. Preto trvá na tom, aby keď sa zúčastňujú Večere, „rozoznávali telo“ a tiež „čakali jeden na druhého“ (v. 29, 33).

Nehovorím to všetko len preto, že som kongregacionalista alebo preto, že som o tom napísal knihu. Westminsterské zhromaždenie – menej známy bratranec „Westminsterského vierovyznania“ – v dokumente „Forma vedenia presbyteriálnej cirkvi“ (r. 1645) hovorí, že cirkev sa „stretne na jednom zhromaždení“ pri verejnom uctievaní.

Prečo sa schádzať skutočne a nielen virtuálne

Technológia ako Zoom alebo Google Chat nám dozaista poskytuje niektoré výhody skutočnej prítomnosti. Chvála Bohu. Dá sa však tiež pochopiť, prečo mnoho kresťanov na celom svete sympatizuje viac ako inokedy s vtipom generála námornej pechoty: „Virtuálna prítomnosť je skutočná absencia.“ Tento fakt z celého srdca potvrdí každý, kto stojí na pláži a čaká na záchranu námorníkmi.

Rovnako tak nechcete byť virtuálne s manželkou na svadobnej ceste. Chcete s ňou byť skutočne. Nechcete sa so svojimi deťmi stretávať na Štedrý večer virtuálne. Chcete sa s nimi stretnúť skutočne. Koľkí z nás aj v tomto období pandémie objavujú ako nikdy predtým rozdiel medzi virtuálnou a skutočnou prítomnosťou v našich zboroch?

Pamätáte si, ako ste celý týždeň bojovali so skrytou nenávisťou voči bratovi, ale potom vás jeho prítomnosť pri Pánovom stole priviedla k pokániu a spovedi? Pamätáte si, ako ste bojovali s podozrením voči sestre, ale potom ste ju videli, ako spieva rovnaké chválospevy ako vy, a vaše srdce sa zohrialo? Pamätáte, ako ste počas nedávnych volieb bojovali s úzkosťou, ale potom kazateľ pripomenul, že Kristus príde obájiť svoje víťazstvo, začuli ste výkriky „Amen!“ všade okolo seba a spomenuli ste si, že patríte k nebeským občanom, ktorých spája nádej? Pamätáte si na všetky tie chvíle, keď ste boli v pokušení držať svoj boj v tme, ale potom vás láskavá, ale naliehavá otázka – „Ako sa naozaj máš?“ – staršieho páru počas obeda vytiahla do svetla?

Kresťan, ty a ja si môžeme „sťahovať“ biblické pravdy virtuálne. Úžasné. Napriek tomu nemôžeme precítiť a zažiť a byť svedkami toho, ako sú tieto pravdy stelesnené v Božej rodine, čo posilňuje našu vieru a vytvára vlákna lásky medzi bratmi a sestrami.

Podľa biblických štandardov neexistuje nič také ako virtuálna cirkev. A nie ste radi? Písmo nám ponúka niečo vtelené, lepšie a životodarné – zhromaždenie jeho krvou kúpenej nevesty, ktorá je nádherná.

Posledná otázka: si pastor, ktorý uvažuje o založení „virtuálneho spoločenstva“? Bratu, nepodvádzaj ľudí tým, že im odoprieš to pravé. Zostaň pri Písme a trvaj na tom, že Biblia chce znepohodlniť ich životy a plány kvôli láske. Osobná láska je vždy lepšia ako virtuálna láska. Ak si si nie istý, opýtaj sa svojej manželky a detí.

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9Marks

Jonathan Leeman

je starším zboru vo Washington, D.C. a šéfredaktorom v 9Marks. Napísal niekoľko kníh o cirkvi. S manželkou majú štyri dcéry a žijú v Marylande, USA.

Jonathan Leeman tiež napísal

Tento autor zatiaľ nemá žiadne ďalšie články