Biblia a teológia

Duch Svätý, modlitba a kázanie

Nadobúdam stále silnejšie presvedčenie, v ktorom ide o toto: Veľkou potrebou cirkvi v súčasnosti je čerstvé a dlhodobé pôsobenie Ducha Svätého. Toto presvedčenie, aspoň pre mňa, sa netýka len potreby cirkvi, aby Duch Svätý zostúpil a oživil nás alebo nás zmocnil. Toto presvedčenie skôr súvisí s našou potrebou, aby zjavoval vládu Ježiša Krista iným aj nám.

Ak sa podobne ako mne toto presvedčenie vynára vo vašom srdci a mysli s obnovenou energiou a silou, možno by bolo dobré položiť si otázku: „Ako zistíme, že sa v nás toto presvedčenie skutočne usídlilo?“ To znamená: „Čo dokazuje, že sme ho skutočne prijali?“

ZÁVÄZOK K MODLITBE

Nedávno som rozmýšľal nad takýmito otázkami a myslím si, že by sa dali pozorovať aspoň dva znaky.

Po prvé, toto presvedčenie je prijaté, keď je prítomný záväzok modliť sa; modliaci sa človek to „chápe“. V skutočnosti som v pokušení povedať, že len tí, ktorí pravidelne predstupujú pred Boha v modlitbe, sú tí, ktorí si toto presvedčenie skutočne osvojili. Svojimi modlitbami totiž prejavujú presvedčenie, že jedine Boh v službe Ducha Svätého a prostredníctvom nej je schopný vykonať dielo obnovy. Ak sme nemodliaci sa ľudia, svedčí to o tom, že si stále myslíme, že môžeme túto prácu vykonať my.

Ak mám pravdu, teda ak je modlitba zjavným dôkazom nášho presvedčenia, potom tí, ktorí túžia, aby Boh v našich časoch vykonal nové dielo evanjelia, budú ľudia, ktorí sa modlia.

Je zaujímavé, že na rozhodujúcich miestach Lukášovho evanjelia sa objavuje toto dynamické spojenie. Najmenej štyrikrát ľudia spoznávajú Ježiša takého, aký je, v tesnej blízkosti niekoho, kto sa modlí:

  • Tesne predtým, ako Peter uzná, že Ježiš je Kristus, Ježiš sa modlí osamote. (Lk 9:18-20)
  • Peter, Ján a Jakub vystupujú na vrch, aby sa modlili, a potom z neba zaznie Boží hlas, ktorý zjavuje nielen to, kto je Ježiš, ale aj to, čo majú jeho nasledovníci vo svetle tohto poznania robiť. (Lk 9:28-36)
  • Pri krste sa Ježiš modlí, keď sa otvorí nebo, zostúpi Duch Svätý a hlas z neba potvrdí, že Ježiš je jeho Syn. (Lk 3:21-22)
  • Starí svätci, Simeon a Anna, spoznávajú Ježiša, kým je, prostredníctvom služby Ducha Svätého a v bežnom kontexte pravidelných modlitieb.

Tieto štyri vinety sú dôležité. A verím, že sú nám dané zámerne. Učia nás, že keď ľudia prichádzajú ku Kristovi a začínajú ho nasledovať, robia to prostredníctvom čerstvého a neustáleho pôsobenia Ducha Svätého – a to prostredníctvom modlitby.

Keď skutočne prijmeme presvedčenie o tom, že potrebujeme Ducha Svätého, oddáme sa práci modlitby.

ZÁVÄZOK K BIBLICKÉMU VÝKLADU

Po druhé, keď prijmeme presvedčenie o čerstvom a dlhodobom pôsobení Ducha Svätého, nie je prítomná len modlitba. Objavuje sa aj záväzok k biblickému výkladu.

Keď cirkev znovu nadobudne zmysel pre našu veľkú potrebu, ľudia aj kazatelia budú túžiť po jednoduchom a neobalenom vystavovaní sa ohlasovaniu Božieho slova. Inak povedané, ten, kto sa modlí, je ten istý, kto sa bude venovať biblickému textu, a to z nevyhnutnosti.

DUCH SVÄTÝ A KÁZANIE SPOLUPRACUJÚ

Som si vedomý, že pre mnohých čitateľov, je vzťah medzi naším presvedčením o Duchu Svätom a kázaním nie ľahko pochopiteľný. Veď mnohí z nás boli – mylne – vedení k tomu, že si musíme vybrať medzi oddanosťou Duchu Svätému alebo oddanosťou Božiemu slovu. Človek sa môže usilovať o „pouličnú dôveryhodnosť“ alebo o „duchovnú zrelosť“, ale nie o oboje.

Tí istí ľudia by nás chceli presvedčiť, že človek navštevuje „cirkev vedenú Duchom“ alebo „cirkev zameranú na Slovo“, ale nemôže navštevovať oboje. Táto konvenčná múdrosť sa v nás zakorenila. Je však falošné myslieť si, že si človek musí vybrať medzi relevantnosťou v našom okolí alebo relevantnosťou pre tých, ktorí už veria.

Ak mám byť úprimný, som z toho všetkého unavený. Som unavený z tých, ktorí rámcujú diskusiu v tomto duchu, akoby Duch a Slovo boli vo vzájomnom rozpore. Táto dichotómia je falošná – a je najvyšší čas, aby sme sa ju naučili odstrániť.

Namiesto toho by som chcel tvrdiť, že človek, ktorý si uvedomuje, že cirkev potrebuje čerstvú a dlhodobú službu Ducha, bude ten istý, ktorý sa venuje nielen modlitbe, ale aj biblickému vykladaniu. Služba Ducha Svätého totiž vždy dynamicky súvisela so službou Slova.

HĽADIEŤ NA PÍSMO AKO NA NÁŠ PRÍKLAD

Na ilustráciu tohto bodu stačí jeden text, hoci by sa ich dalo vybrať veľa. Pozrite sa na 3. kapitolu Listu Hebrejom, najmä na verš 7, ktorý sa začína takto: „Preto, ako hovorí Duch Svätý…“ (Heb 3:7).

V týchto piatich slovách sa skrývajú dve úžasné prekvapenia. Po prvé, všimnite si, že pisateľ sa odvoláva na autorstvo Ducha Svätého, keď cituje Žalm 95. Je to zarážajúce a máme si to všimnúť. Nepovedal: „Ako hovorí Biblia“ alebo „Ako hovorí žalmista“, alebo dokonca „Ako hovorí Písmo“. Píše: „Ako hovorí Duch Svätý“.

Význam tejto skutočnosti je dôležitý: ak chcete počuť hlas Ducha Svätého, nájdete ho dynamicky prepojeného s biblickými textami. To znamená, že Duch Svätý je už prítomný ako autor, v slovách dávno zapísaných v Písme. Myslím, že to bol John Piper, ktorý na Twitteri napísal niečo ako: „Ak chceš dnes počuť, ako k tebe hovorí Boh, choď do svojej izby, zavri dvere a nahlas si čítaj Bibliu.“ Súhlasím s ním. Božie slovo je hlasom Ducha. Preto naše presvedčenie, že veľkou potrebou cirkvi je svieže a dlhodobé pôsobenie Ducha Svätého, z nevyhnutnosti znamená, že rovnaké odhodlanie venujeme biblickému vykladaniu.

Druhé prekvapenie v Hebrejom 3:7 je gramatické: sloveso je v prítomnom čase! Znie takto: „Ako hovorí Duch Svätý. . .“ Význam tejto skutočnosti by sme nemali prehliadnuť. Žalm 95, pôvodne daný starovekému ľudu, ktorý žil v úplne inej dobe, je vraj prítomným a živým Božím slovom pre ľudí oveľa neskoršej generácie – a to isté platí aj pre nás dnes. List Hebrejom 3:7 ustanovuje trvalý a dynamický vzťah medzi súčasnou službou Ducha Svätého a vykladaným Božím slovom.

ZÁVER

A tu to máte. Presvedčenie o obnovenom pôsobení Ducha Svätého je potrebné a my spoznáme, že toto presvedčenie sa usadilo v našich kostiach a kostnej dreni, keď sú prítomné aj sprievodné záväzky k modlitbe a kázaniu.

V posledných dňoch toto presvedčenie preniká do mojej vlastnej duše s novou silou a vitalitou. Viem, že je to autentické, pretože modlitba a kázanie majú v mojom živote čoraz viac praktických účinkov. A chcem, aby to platilo aj pre vás.

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9Marks

David Helm

je kazateľom cirkevného zboru Christ Church Chicago, predsedom správnej rady Charles Simeon Trust a členom rady The Gospel Coalition. Je autorom viacerých kníh vrátane The Big Picture Story Bible, Expositional Preaching a A Conversation With Jesus. S manželkou Lisou majú päť detí.

David Helm tiež napísal

Tento autor zatiaľ nemá žiadne ďalšie články