„Sú tam svetielkujúce riasy.“
„Čo?“
Odtrhla som pohľad od nočnej oblohy a pozrela na svoju kamarátku, ktorej oči žiarili nadšením. Nasledovala som ju a ostatných spolužiakov k okraju oceánu, kde bolo naozaj vidieť záblesky svietiacich rias uprostred tmavých vĺn. Bola som v úžase. Boh stvorenia umiestnil hviezdy na oblohu a hviezdy do oceánu. Nech sa otočíme kamkoľvek, jeho sláve a moci neunikneme.
Podobným zázrakom je, že my, nositelia Božieho obrazu, sa môžeme zúčastňovať na činnosti stvorenia. Stvoril nás, aby sme boli tvoriví – nie všemohúci ako on, ale stále schopní úžasných výtvorov. Naša tvorivosť je dar s jasným cieľom: oslavovať Boha, ktorého obraz nesieme. Bez tohto cieľa sa tvorivosť stáva frustrujúcou a nezmyselnou snahou.
Kreativita v živote, nielen v umení
Každý príslušník mojej generácie, generácie Z, má nespočetné množstvo možností, ako sa stať tvorcom. Platformy sociálnych sietí ponúkajú nové spôsoby blogovania, vlogovania a zdieľania svojho života so svetom. Existujú svety, ktoré možno objavovať prostredníctvom vizuálneho umenia, orchestre, v ktorých môžeme hrať, skladby, ktoré môžeme napísať, javiská, ktoré treba zaplniť, a príbehy, ktoré treba vyrozprávať.
Ľudská tvorba však nie je obmedzená len na umeleckú sféru. Každý čin zameraný na boj proti nespravodlivosti, nastolenie mieru, odstránenie toho či onoho problému, alebo zlepšenie kvality ľudského života je aktom tvorenia. Dnešní mladí ľudia vstupujú do sveta, ktorý je prepojenejší než kedykoľvek predtým, a preto sú vystavení väčšiemu množstvu problémov než ktorákoľvek predchádzajúca generácia.
Napriek tomu, že sa s aktuálnymi problémami stretávajú, generácia Z sa k nim stavia kreatívne.
Generácia Z však nie je riešením. Porušené systémy neopravia porušení ľudia. Svet volá po uzdravení, ktoré nás presahuje. Preto aj generácia Z ako tvorivá generácia potrebuje evanjelium.
Čo pretrvá
V prvom ročníku na strednej škole som napísala poviedku na úlohu z angličtiny. Považovala som ju za svoje zatiaľ najlepšie literárne dielo. Hrdo som ju odovzdala učiteľke. Vrátila mi ju s poznámkou na poslednej strane, ktorá ma zdrvila: „Kde je v tejto poviedke nádej?“
Komentár mojej učiteľky spravil viac než len to, že ma dočasne sklamal: prinútil ma premýšľať novým spôsobom o trvalom zmysle toho, kto som a čo robím. Uvedomila som si, že okrem poviedok a úloh z angličtiny by malo všetko v mojom živote hovoriť o mojej jedinej veľkej nádeji v Ježiša Krista, ktorý prišiel na zem, zomrel a vstal z mŕtvych na Božiu slávu. Každým tvorivým činom vyjadrujeme posolstvo a len pri skutočnej nádeji má posolstvo zmysel. Na to narážala moja učiteľka.
V ôsmom ročníku som sa tejto nádeji oddala. Boh použil drastické udalosti, aby mi súčasne ukázal moju veľkú zlomenosť a Kristovu veľkú zachraňujúcu milosť. Odvtedy ma Boh učí a ukazuje mi, že len on dáva večnú hodnotu tomu, čo robím. Často mi prichádzajú na myseľ tieto verše zo slávnej básne C. T. Studda: „Len jeden život – čoskoro uplynie. Len to, čo sa robí pre Krista – pretrvá.“
Žiadne ambície, podnikateľský elán ani idealistické vízie nedokážu vdýchnuť tvorivosti mojej generácie večný význam. Aj keby sme vyvinuli najlepší udržateľný zdroj energie, metódu medzikultúrnej komunikácie alebo vzdelávací systém, tieto riešenia nevyriešia konečný problém nášho hriechu ani nás nezmieria s naším Stvoriteľom.
Keďže práve toto urobil Ježiš Kristus, sústredenie nášho úsilia na nádej evanjelia vytvára rámec, ktorý druhým ukazuje riešenie, ktoré je väčšie ako všetky naše problémy. Zatiaľ čo svet a jeho riešenia sa rozpadávajú, náš Boh je ten istý a jeho pevná láska trvá naveky (Ž 107:1).
Pre kresťana sa akt tvorenia – či už ide o vývoj nanotechnológií, metód rečovej terapie alebo písanie literárneho diela – stáva aktom uctievania. Pozornosť sa nesústreďuje na naše úsilie, ale na Krista a jeho slávu, lebo on robí všetko nové. Plodní sme len vtedy, keď zostávame v Kristovi (Jn 15:4-5). To, čo robíme v Kristovi, skrze Krista a pre Krista, má večnú hodnotu.
Kde je nádej?
Je mi smutno, keď vidím, ako sa moji talentovaní rovesníci snažia o naplnenie mimo Krista, hnaní tvorivými ambíciami, ktoré závisia od vlastného dosiahnutia vplyvu a slávy. Ak nás viac poháňa myšlienka na to, čo by sme sami mohli urobiť, než na to, čo urobil a robí Kristus, naša tvorivosť nás bude neustále nechávať prázdnymi.
Modlím sa, aby aj ostatní kreatívci z generácie Z dovolili evanjeliu Ježiša Krista vstúpiť do ich životov a premeniť ich výtvory na niečo zmysluplné a uctievajúce – niečo, čo má večnú hodnotu v jeho večnom kráľovstve. Nechajme sa prekvapiť, pokoriť a ohromiť tým, čo Boh dokáže skrze nás urobiť, keď mu odovzdáme dary, ktoré nám dal. Hľadajme jeho vôľu, a nie svoju vlastnú.
Svojim priateľom by som položila rovnakú otázku, akú mi položila moja učiteľka: „Kde je v tvojom príbehu nádej?“
Ak túžime nasmerovať svoju tvorivosť k tomu, aby sme na svet priniesli trvalú zmenu, potom vloženie nádeje do Stvoriteľa – a nie do našej vlastnej tvorivosti – je to, čo potrebujeme urobiť.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
