Asi mesiac po smrti môjho manžela som išla na prechádzku s inou slobodnou matkou, ktorej manžel zomrel o dva roky skôr. Sotva sme sa stretli, keď poznamenala: „Anna, vieš aké sme zraniteľné?“ Že či!
Štatisticky patria slobodné matky a ich deti medzi najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov nášho národa. Máme väčšiu šancu trpieť nedostatkom potravy, žiť pod úrovňou chudoby, či nájsť si cenovo dostupné stráženie detí. Táto zraniteľnosť nie je ničím novým, preto je starostlivosť o bezbranných znakom skutočnej viery (Jk 1:27).
Moja zraniteľnosť ako slobodnej matky zahŕňa mnoho obáv: ekonomická neistota, využívanie, randenie s chlapom, z ktorého sa vykľuje blbec, či obava z toho, že keď raz zomriem, zanechám moje deti bez rodiča.
Bez partnera v mojom živote sa svet zdá oveľa hrozivejší (Koh 4:9-12). Preto si rada čítam o vzťahu, ktorý Boh začal s mladou ženou menom Hagar.
Slobodná matka
Hagar bola egyptská slúžka, pravdepodobne darovaná Abrámovi a Sáraj po ich ťažkom pobyte v Egypte. Nespokojná s Božím načasovaním zasľúbeného dieťaťa, Sáraj navrhla Abrámovi, aby sa vyspal s Hagar. Keď však Hagar počala, Abrám si nad celou situáciou umyl ruky. Sáraj si na slúžke vybíjala frustráciu a Hagar utiekla (Gn 16:1-6).
Zvážte Hagarinu nepriaznivú situáciu. Bola cudzinkou a slúžkou v neznámej krajine a kultúre s nízkou mienkou o ženách. Teraz, tehotná a sama, bola Hagar taká zraniteľná a bezvýznamná, ako len človek môže byť.
Predstavte si jej úžas, keď ju stretol Pánov anjel: „Hagar, Sárajina slúžka, odkiaľ prichádzaš a kam sa uberáš?“ (Gn 16:8). Boh presne vedel, kto je a táto otázka bola ozvenou jeho vlastnej otázky položenej Adamovi v tretej kapitole knihy Genezis. Nie že by to nevedel, ale hlboko sa ho dotýkalo to, čo sa jej stalo a čo sa jej ešte stane.
Nariadil jej vrátiť sa k Sáraj. Anjel zabezpečil ochranu a starostlivosť pre Hagar a jej bábätko. Hagar dostala útechu a sľub: Boh bude ochraňovať a požehnávať jej syna a „rozmnožím tvoje potomstvo tak, že ho nebude možné spočítať“ (Gn 16:10). Toto dieťa bude pomenované Izmael: „Boh počuje.“ Zakaždým, keď zavolala svojho syna večerať, bolo jej pripomenuté: „Hospodin ťa počul v tvojom pokorení,“ (Gn 16:11).
Slobodná matka videná
Táto pohanská slúžka sa stala prvým človekom v Biblii, ktorý pomenoval Boha: „Hagar nazvala Hospodina, ktorý ju oslovil, Él Rói. Povedala totiž: Či som tu nezahliadla toho, ktorý ma vidí?“ (Gn 16:13).
Čo to znamená, že Hagar bola „videná“ Bohom? Byť videný znamená byť ocenený, byť zohľadnený a rešpektovaný ako jedinec, ktorý nesie podobu svojho Tvorcu. Hagar nebola nikdy nikým skutočne videná. Jej zotročovatelia ju videli ako korisť konfliktu. Abrám a Sáraj ju videli ako inkubátor pre ich zasľúbené dieťa.
Ale Boh ju videl, počul a poznal. Chápal jej históriu a priamo prehováral k jej najväčším strachom tým, že sa postaral o jej potreby a dal jej sľubnú budúcnosť. Toto všetko spravil, kým ona sedela pri prameni vody – ako ďalšia zneuctená žena, ktorú Kristus jedného dňa stretne so „živou vodou“ (Jn 4:1-42).
Aj nám ponúka samého seba ako živú vodu.
Boh, ktorý vidí aj teba
Slobodná matka: Boh ťa vidí. Hlboko mu záleží na tom, čo sa ti stalo a čo sa ti ešte stane. Pozná bremená, ktoré nesieš; vie, že sa cítiš, akoby si ich niesla sama. Tvoje denné okolnosti, tak ako Hagarine, sa môžu zdať bezútešné, ale v Kristovi sedíš hneď vedľa bezodného prameňa živej vody. Pozýva ťa poriadne sa z neho napiť, dôverovať mu ohľadom tvojej rodiny.
Viac než to, Božia interakcia s Hagar ukazuje jeho milujúcu láskavosť nie len k nám ako matkám, ale aj k našim deťom. Potom ako sa narodil Izák, Hagar a Izmael boli odvezení naspäť do divočiny. Keď im došli ich skromné zásoby, Hagar nariekala v utrpení, presvedčená, že chlapec zomrie.
Pán nielen videl Hagarinu biedu (Gn 16:7), ale počul aj jej syna v núdzi. Boh ho poznal, staral sa oňho a stretol ho tam, kde bol (Gn 21:17). Potom pripomenul Hagar sľub, že Izmael sa stane veľkým národom a otvoril jej oči, aby videla prameň (Gn 21:19).
Božia nežná starostlivosť o túto matku a dieťa, s ktorými bolo zle zaobchádzané, nepoznala hranice. Strašné podmienky priniesli Hagar pochybnosti o Božích sľuboch, ale on na ňu nevyletel s hnevom a nepotrestal ju za nedostatok viery. Namiesto toho upokojil jej strach a postaral sa o potreby jej a jej syna so súcitom. Otvoril jej oči k tomu, čo jej zúfalstvo neumožňovalo vidieť: prameň vody, ktorý tam celý čas bol.
Abba pre tých bez otcov
Boh, náš Otec, sa stará o slobodné matky v ich osamelých výkrikoch zúfalej potreby. To isté robí pre naše deti, oddelené od ich otcov rozvodom, smrťou, väzením, deportáciou, alebo inými traumami. Boh je milujúci otec, ktorý zblízka osobne dáva pozor na naše deti. Nie je vzdialeným otcom, ale blízkym a osobným Abbom (Oteckom) pre deti bez otca (Ž 68:5).
Na kríži Ježiš stratil otca do miery, do akej to naše deti nikdy nemusia zažiť (Mt 27:46). Odložil svoju veľkú silu a vzal na seba našu zraniteľnosť. Vystavil sa týraniu, opusteniu a smrti – toto všetko podstúpil, pretože videl a počul aké utrpenie nám prinášajú naše hriechy.
Žije aj teraz, nekonečný prameň živej vody, pre nás a naše deti.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition