Ak ste si za posledné roky čo i len trochu všímali rodičov malých detí, možno ste si všimli niečo, čo by predchádzajúce generácie považovali za veľmi mätúce: mama alebo otec čupia pred dieťaťom, ktoré sa v záchvate hnevu hádže o zem – snažiac sa o očný kontakt, rodič udržiava priateľský tón hlasu a hovorí niečo takéto: „Cítiš sa smutný; prežívaš veľké emócie. Je to v poriadku cítiť tieto veci. Som tu s tebou.“ O niekoľko minút, keď sa vraciate tou istou uličkou v obchode, dieťa stále vyžaduje, aby mu kúpili keksík, kým čupiaci rodič stále opakuje rovnaké slová.
To, čoho ste boli svedkom sa nazýva „láskavé rodičovstvo“ (ešte sa zvykne nazývať aj „rešpektujúce“ alebo „responzívne“ rodičovstvo). Ide o filozofiu rodičovstva, ktorú spopularizovali influenceri na Instagrame ako Big Little Feelings (Veľké malé pocity – slová rodiča z príbehu vyššie som vzal z návodu na to, ako sa zachovať pri záchvate hnevu, ktoré som našiel na tomto instagramovom profile); podcasty ako „Good Inside with Dr. Becky“; blogy ako „Lucy at Home“; a profily na TikToku ako thebennettgang. Kým väčšina rodičov našla láskavé rodičovstvo prostredníctvom sociálnych médií, existuje aj jeho akademickejšia stránka. Dr. Becky (jej veľmi zriedkavo používané priezvisko je Kennedy) má doktorát z klinickej psychológie z Columbia University. Mona Delahooke a Robin Einzig, ktorí ovplyvnili množstvo populárnych hlasov z oblasti láskavého rodičovstva, majú tiež obaja akademickú kredibilitu.
Kreatívne návrhy
Láskavé rodičovstvo sa veľmi ťažko definuje jednou jasnou vetou. Keď sa do sveta láskavého rodičovstva ponoríte, nájdete konštaláciu príbuzných praktických rád, skôr než nejakú veľkú zjednocujúci teóriu. Niektoré z praktických tipov sú neuveriteľne nápomocné:
- Namiesto príkazu, ktorý by mohol viesť ku konfrontácii („Je čas ísť domov z ihriska!“), dajte svojmu malému dieťaťu na výber: „Pôjdeme domov z ihriska o dve minúty alebo o päť minúť?“
- Namiesto zhoršenia napätej atmosféry medzi dvoma deťmi, ktoré sa hádajú („Čo sa to tu deje?! Kto s tým začal?!“), pomôžte znížiť napätie hravosťou: „Táto izba nemá dosť robotov. Kto chce byť robotom spolu so mnou?“
- Namiesto toho, aby ste dieťaťu zobrali cumlík nečakane s postojom, že „sa ho treba zbaviť rýchlo ako náplasti“, rozhodnite sa pre deň, ktorý označíte v kalendári a poviete dieťaťu, že príde cumlíková víla a cumlíky vezme so sebou. Pomôžte dieťaťu dať svoje cumlíky do obálky a dajte ju pred dvere. Potom neskôr priveďte dieťa pred dvere, kde nájde konfety a zabalený darček.
Tieto nápady sa mi veľmi páčia a takisto považujem za skvelý všeobecný princíp toho, že by sme si mali byť vedomí, aké pocity dieťa prežíva a hľadať kreatívne metódy, ako ich zbytočne nepošliapať. Ak by bolo láskavé rodičovstvo iba snahou riešiť rodičovské problémy nekonfrontačným spôsobom, nemal by som proti nemu žiadne výhrady. Keď sa však začítate hlbšie do základných konceptov ležiacich v pozadí láskavého rodičovstva, zistíte, že aspoň dva z nich odporujú biblickému vyučovaniu o výchove.
Dva nebiblické koncepty
Prvý nebiblický koncept je, že zlé správanie (láskavé rodičovstvo o ňom hovorí ako o „náročnom správaní“) je spôsobené externými faktormi z okolia. Keď rodič zareaguje negatívne na takéto náročné správanie – hovorí teória – zhorší to stres, ktorý dieťa prežíva, vďaka čomu sa správanie zhoršuje a opakuje. Ak rodičia naopak potvrdzujú pocity dieťaťa, dávajú mu emocionálny a fyziologický priestor, v ktorom môžu čerpať z vlastného dobra a regulovať svoje správanie, čím si pomaly budujú osobnú odolnosť.
„Skutočne verím, že všetky deti sú vo svojom vnútri dobré,“ píše Dr. Becky vo svojej knihe Good Inside (Dobrí vnútri). „Keď ste si istí tým, že vaše dieťa je dobré, budete veriť v jeho schopnosť správať sa ‚dobre‘ a spraviť tú správnu vec.“
Ako sa tento koncept aplikuje v praxi? Jeden z príkladov je odporúčanie, ktoré Dr. Becky dáva ako reakciu na dieťa, ktoré práve klamalo o tom, že nezhodilo svojmu bratovi vežu z kociek: „Tak teda, ak niekto, nie ty, ale niekto, tú vežu zhodil… Myslím, že by som tomu rozumela. Mať brata je ťažké. Podeliť sa je ťažké.“
Problém s týmto prístupom je, že nechápe – a tu prichádza fráza, ktorú v žiadnom online návode láskavého rodičovstva nenájdete – hriešnosti hriechu. Podľa Ježiša nie sme vo svojom vnútri dobrí (Mk 7:21-23); podľa Pavla, aj keď sme pochopili rozdiel medzi dobrom a zlom, a aj keď úprimne chceme robiť to, čo je správne, stále sme prirodzene náchylní nerobiť to (Rim 7:19) kvôli našej zakorenenej vzdorovitosti. Optimizmus láskavého rodičovstva, pokiaľ ide o ľudské bytosti, je nezlučiteľný s realizmom Písma.
Druhý nebiblický koncept je, že odmeny a tresty menia iba povrchové správanie bez toho, aby niečo robili s vnútornými emóciami. Vyzerá to tak, že v tejto oblasti existuje spektrum názorov, pretože niektoré hlasy z tejto komunity si uvedomujú, že následky sú potrebným výchovným prvkom. Vo všeobecnosti sa láskavé rodičovstvo však pozerá na odmeny a tresty zhora ako na nástroje tradičného rodičovstva, ktoré boli zdiskreditované.
Kresťania by mali zdieľať cieľ láskavého rodičovstva, ktorým je ovplyvňovať vnútorné pocity, čo by sme mohli nazvať aj pastoračná práca na detskom srdci. Z biblického hľadiska – a je veľmi ťažké dostatočne zdôrazniť dôležitosť tejto pravdy – sú však odmeny a tresty dôležitou súčasťou takejto pastorácie.
O odmenách by sa toho dalo veľa povedať (ak je nejaký problém s tým, že ich ponúkame, niekto by to mal povedať Bohu), ale zvyšok tohto článku sa bude zameriavať na miesto trestu v biblickom rodičovstve.
V nebi ospravedlnený, na zemi potrestaný
Kresťania sú takí zvyknutí počúvať radostnú správu o odpustení hriechov, že akékoľvek reči o treste sa môžu zdať nemieste. Keď Ježiš zomrel na kríži, zobral na seba naše hriechy a vypil pohár Božieho hnevu až do poslednej kvapky. Tí, ktorí v neho veria nebudú čeliť večnému odsúdeniu v ich vzťahu s Bohom (Rim 8:1).
Ale to neznamená, že sa nás netýkajú žiadne z trestov v Božom svete. Boh má vládu nad všetkými našimi životnými okolnosťami a môže láskavo tieto okolnosti použiť na to, aby nás vychovával a aby sme sa poučili z chýb, ktoré na svojich cestách robíme (Prís 3:11-12).
A navyše, ak si naše skutky zaslúžia občiansky trest, Boh schvaľuje, keď je tento trest riadne vykonaný. Pavol opisuje „vrchnosť“ ako „Božieho služobníka“ (Rim 13:3-4) a hovorí kresťanom: „Ak robíš zle, boj sa, lebo [vrchnosť] nie nadarmo nosí meč. Je totiž… pomstiteľom Božieho hnevu, proti tomu, kto robí zle.“ Podobne aj Peter vyzýva kresťanov, aby sa podriaďovali vládcom „ako tým, ktorých [Pán] poslal potrestať tých, ktorý konajú zlo“ (1Pt 2:14). Ani Pavol, ani Peter si nemysleli, že kresťania majú Bohom danú priepustku z väzenia.
To, čo platí pre kresťana v spoločnosti, platí aj pre dieťa v kresťanskom dome. Ako uvidíme na základe biblických dôkazov, vážne priestupky detí by mali byť potrestané a Boh dal túto zodpovednosť rodičom. Rozhodne neobhajujem zneužívanie. Prehnané, sadistické tresty sú grotesknou zvrátenosťou zbožnej výchovy. Ale to, že sa výchova niekedy zneužíva by nám nemalo zabraňovať používať ju správne. Prítomnosť niektorých nebezpečných vodičov na ceste by nemala zastaviť všetky jazdy a existencia istej skupiny rodičov, ktorá svoje deti trestá neúmerne, by nemala zastaviť ostatných rodičov od toho, aby tresty používali správne.
Výchova a tresty v Biblii
Všetci rodičia, ktorí veria Biblii môžu súhlasiť, že „výchova“ by mala byť jedným zo znakov nášho rodičovstva (pozri Ef 6:4). Slovo „výchova“ možno neevokuje okamžite trest, najmä ak výchovu definujeme ako „tréning“. Písmo však nebolo napísané v slovenčine a keď študujeme významy relevantných hebrejských a gréckych slov, vidíme, že trest je integrálnou súčasťou biblického pochopenia výchovy.
V Starej zmluve sa hebrejské slovo „výchova“ prekladá ako musar. Dva príklady z Knihy prísloví ukazujú, ako blízko má slovo musar k trestu. V Prísloviach 13:24 sa píše: „Kto šetrí palicu, nenávidí syna, kto ho však miluje, včas ho vychováva [musar].“ Tu je slovo musar použité ako paralela k slovu „palica“, ktorá symbolizuje bolestivý trest. Podobne je to aj v Prísloviach 22:15. Je tam napísané: „Pochabosť väzí v srdci chlapca, ale trestajúca palica [musar] ju odtiaľ vyženie.“
Keď bola Stará zmluva prvýkrát preložená do gréčtiny, prekladatelia skoro vždy použili slovo paideia ako grécky ekvivalent slova musar. To dokazuje, že pred Kristom a v období jeho pozemského života sa paideia (čo je novozmluvný výraz pre výchovu) a musar vzťahovali na podobné koncepty. Obzvlášť významným príkladom Izaiáš 53:5, kde slovo preložené ako „trest“ alebo „potrestanie“ vo verši „trest, ktorý nám priniesol pokoj, bol na ňom“ je v hebrejčine musar a v starogréckom preklade paideia.
Keď sa pozrieme do Novej zmluvy, v Lukášovi 23:16 a Lukášovi 23:22 Pilát dvakrát hovorí o Ježišovi: „Potrestám ho [slovesný tvar paideia] a prepustím ho.“ Pilát takmer určite hovorí o bičovaní: v Jánovom evanjeliu necháva Ježiša zbičovať a potom ho predvádza davu v snahe dosiahnuť jeho prepustenie (Jn 19:1-6). Pilátovo použitie slova paideia ako zdvorilostnej náhrady za bičovanie odhaľuje aspekt významu výchovy vo svete Novej zmluvy.
V Liste Efezanom 6:4 Pavol prikazuje otcom, aby vychovávali svoje deti v „prísnej výchove [paideia] a napomínaní v Pánovi.“ Pavlovo chápanie paideia zahŕňa aj trest: v 1. Timotejovi 1:20 hovorí, že Hymenaeus a Alexander boli „odovzdaní Satanovi, aby sa mohli naučiť [pasívny slovesný tvar paideia] nerúhať sa.” Väčšina komentátorov sa zhoduje, že Pavol tu hovorí o exkomunikácii, najprísnejšej forme cirkevného trestu za hriech. Pavlovo použitie slovesného tvaru paideia v tomto verši ukazuje, že trest je nevyhnutný pre výchovu Hymenaeua a Alexandra.
Zhodnotenie biblických dôkazov
Nejde o to, že biblická výchova je trest. V 2. Timotejovi 3:16, Pavol opisuje Písmo ako „užitočné na… výchovu v spravodlivosti“; slovo preložené ako „výchova“ je paideia a bolo by zjavne nesprávne snažiť sa ho preložiť ako „trest“. Namiesto toho ide o to, že trest je súčasťou biblickej výchovy, dôležitým nástrojom výchovy. Biblista William L. Lane používa definíciu výchovy, ktorá vystihuje jej rôzne aspekty: „Biblický koncept výchovy (paideia) kombinuje nuansy tréningu, poučenia a pevného vedenia s nuansami karhania, napomínania a trestu.“
Z pohľadu Biblie nie je možné formovať charakter dieťaťa bez toho, aby sa prostredníctvom trestu odplaty ukázala závažnosť nesprávneho konania. Slová nestačia, pretože sa dajú ľahko ignorovať (pozri Príslovia 29:19). Bolestivý trest, ktorý prichádza od milujúcich rodičov, túto správu komunikuje jasne. Jasne si pamätám, ako som si raz, keď ma otec trestal, pomyslel: Ou. To, čo som urobil, muselo byť naozaj zlé.
Dalo by sa povedať, že v Biblii nenájdeme priame nariadďovanie fyzického trestu, pretože „palica“ môže byť vnímaná ako symbol. Ale ak je „palica“ symbolom, potom je určite symbolom bolestivého trestu – takého trestu, ktoré dieťa zaregistruje ako trest. Milujúci rodičia sú Bibliou vyzývaní k tomu, aby túto palicu používali (Prís 13:24) a fyzický trest je jeden zo spôsobov, ako túto výzvu napĺňať. (Je potrebné jasne povedať, že pre používanie fyzických trestov pri formovaní dospelých neexistuje žiadne biblické ospravedlnenie.)
Alternatívy fyzického trestu, pri ktorom si dieťa uvedomí, že je bolestivo potrestané, sa líšia od dieťaťa k dieťaťu. Spomínam si na jednu rodinnú dovolenku, keď som mal zakázané plávať celý jeden deň. Bol som riadne varovaný a trest som si zaslúžil. Je vám zrejmé, že som na to nikdy nezabudol, pretože to naozaj bolelo.
Kresťania nemôžu vziať pipetu na biblické slová, aby z nich vybrali a odstránili časť ich významu. Disciplína a trest sú prepojenými biblickými konceptami výchovy a to, čo Boh spojil, človek nech nerozdeľuje.
Dôsledky presahujúce vaše dieťa
Jedného dňa som bol so svojím 2-ročným synom Sollym na ihrisku v New York City a starší chlapec sa zahryzol Sollymi do ramena. Kým Solly plakal od bolesti, chlapcova zdesená a veľmi ospravedlňujúca sa matka odviedla svojho syna z ihriska.
Neviem, či táto matka praktizuje láskavé rodičovstvo – možno svojho syna potrestala, keď prišli domov. Nesúdim jej výchovu, pretože aj tie najlepšie vychované deti sa niekedy môžu správať zle. Pointou príbehu je, že deti nefungujú vo vákuu. Ich správanie ovplyvňuje iných a keď rastú, ich správanie bude ovplyvňovať ešte viac ľudí.
V knihe Prísloví je neuvážené správanie bláznovstvom alebo pochabosťou (Prís 14:16) a blázon je hrozbou pre všetkých (Prís 17:12). Keď teda Biblia hovorí, že „pochabosť väzí v srdci chlapca“ (Prís 22:15), nehovorí to o tom, že deti sa radi bláznia. V záujme dieťaťa a všetkých, ktorých sa jeho súčasné a budúce správanie týka, je potrebné, aby bola pochabosť z neho vyhnaná. Biblický spôsob, ako to urobiť, je láskavé používanie trestu.
Ak pochabosť dieťaťa zostáva, bude mať škodlivé následky a Biblia predpokladá, že sa to určite stane, ak nepríde na pomoc výchovná palica. Ak chceme vychovať láskavé deti, budeme potrebovať viac ako len láskavé metódy – budeme potrebovať biblické metódy.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
