Ako by mala cirkev podľa cirkevnej disciplíny posudzovať morálne spory, na ktoré neexistuje okamžitá alebo jasná odpoveď? Mala by cirkev potrestať člena, ktorý vlastní nebankovú spoločnosť? Na zodpovedanie tejto otázky potrebujú zbory a ich vodcovia etickú triáž a musia pochopiť, prečo je naše morálne svedectvo ako členov miestneho zboru nevyhnutné pre našu dôveryhodnosť ako kresťanov.
Etická triáž
Albert Mohler v roku 2005 zaviedol termín teologická triáž. Mohler tvrdil, že kresťania musia porozumieť, že viera v telesné vzkriesenie je pre kresťanskú vieru podstatná, zatiaľ čo otázky ako spôsob krstu alebo tisícročné kráľovstvo Krista nie sú. Otázky prvého rádu sú podstatné, otázky druhého a tretieho rádu, hoci sú dôležité, nikoho nestavajú mimo ortodoxie.
Podobne aj kresťania musia používať etickú triáž. Musíme byť schopní rozlišovať medzi morálnymi princípmi jasne odvodenými z Písma a tými nejasnými. Musíme identifikovať morálne otázky, ktoré sú pre kresťanov nevyhnutné, aby v ne verili a konali ich, a tie, ktoré nie sú podstatné, ale napriek tomu sú dôležité. Etická triáž nám pomáha určiť, či hierarchické priority oddeľujú konkrétne morálne otázky (napr. vyžaduje si potrat inú morálnu reakciu ako sexuálne vykorisťovanie?).
Keď ide o etické konflikty, ktorým čelia miestne zbory, musíme starostlivo rozlišovať kategórie „môžete“ (dovolené), „mali by ste/nemali by ste“ (odporúčané) a „musíte“ (povinné). Kresťan „môže“ ísť na rockový koncert. Manželský pár „by mal“ mať spoločný bežný účet. Kresťan „nesmie“ podporovať potraty. Pavol sa v 14. kapitole Listu Rimanom odvoláva na podobný argument. Pavol tam varuje tých, ktorí sú „slabí“ aj „silní“, nech nedovolia, aby sa ich sloboda alebo nesloboda stali dôvodom na vzájomné odsudzovanie v otázkach, kde neexistuje jasný biblický príkaz.
Preto musia kresťania pripustiť rôznosť názorov tam, kde je rôznosť povolená. Jeden kresťan môže veriť, že návšteva svetského rockového koncertu je nesprávna, zatiaľ čo iný verí, že je prípustná (nakoniec by sme museli zohľadniť, čo sa na koncerte deje, aby sme určili, či je potrebné ďalšie posudzovanie). Ako Pavol uzatvára tento argument? Napomína kresťanov, aby hľadeli na potreby a úvahy svojich spolukresťanov viac než na svoje vlastné (Rim 14:13-19).
Aké usmernenia alebo otázky je dôležité zvážiť pri etickej triáži? Premýšľajte:
- Zakazuje Písmo otvorene problém X?
- Ako bol postoj k problému X v dejinách cirkvi?
- Prináša zapojenie sa do problému X osobný rast?
- Podkopáva problém X vzťahy?
- Aké princípy z Písma a teológie nám hovoria o tom, ako by sme mali pristupovať k problému X?
Vzťah medzi etikou a cirkevnou disciplínou
Prečo je etická triáž dôležitá pre cirkevnú disciplínu? Pretože zbory, ktoré prispôsobujú svoju morálku kultúre, sú zbory, ktoré časom prestanú byť zbormi. Keď cirkevný zbor kompromituje svoje morálne svedectvo tým, že sa vzdá biblickej autority alebo nevyvodí zodpovednosť voči svojim členom, sám si kope jamu a podkopáva svoju dôveryhodnosť. Hlavná protestantská línia takto koná už desaťročia, a to až do takej miery, že to, čo sa v týchto zboroch deje v ktorúkoľvek nedeľu, je len ťažko rozpoznateľné ako kresťanské.
No, ani konzervatívne a evanjelikálne cirkvi nie sú voči tejto hrozbe imúnne. Biblická cirkev, ktorá zatvára oči pred cudzoložstvom bohatého člena, alebo cirkev, ktorá v záujme ochrany svojej povesti ututle sexuálne zneužívanie, tiež obetuje svoju dôveryhodnosť a svedectvo. Cirkevná disciplína je pre život miestneho zboru nevyhnutná, ak si chce zachovať konzistentné a súdržné svedectvo evanjelia v spoločenstve.
Disciplína je preto obzvlášť závažnou otázkou. Pri vznášaní obáv, či je nejaký čin, myšlienka alebo túžba hriešna, sa Kristovo telo radí o závažných otázkach, ktoré značne ovplyvňujú učiteľskú autoritu miestneho zboru a jeho vodcov. Rozlišovať morálneho od nemorálneho a vyžadovať, aby veriaci usporiadali svoj život podľa poslušnosti, skutočne patrí do právomoci kľúčov, ktoré boli cirkvi dané na zväzovanie a rozväzovanie (Mt 16:19).
Etické uvažovanie a etické svedectvo sú teda v živote zboru hlboko prepojené, pretože sú meradlom záväzku, ako je zbor zameraný na Slovo a oslavu Krista. Keď zbor nevyšetruje závažné morálne otázky, riskuje, že upadne do doktrinálneho omylu a kompromituje celé telo (Ga 5:9). Tento vzor sa opakuje v celých cirkevných dejinách: Doktrinálny kompromis je neoddeliteľne spojený s morálnym kompromisom. Ak dovolíme, aby sa nemorálnosť rozmohla, zbor upustí zo svojej doktrinálnej súdržnosti. Ak sa morálne priestupky neberú vážne, ohrozuje to krvou vykúpenú svätosť identity a poslania zboru, pôsobí to proti Kristovmu evanjeliu, ktoré zahŕňalo jeho platbu za našu morálnu vzburu.
Poďme do praxe
Zakaždým, keď vyučujem etiku, sa ma nejaký študent spýta: „Je problém X hriech?“. Našťastie sa nikdy nepýtajú na jasné záležitosti, ktoré Písmo priamo zakazuje. Namiesto toho sa pýtajú na otázky, ktoré Písmo priamo nerieši – napríklad na umelú inteligenciu.
Ak chceme pochopiť tieto morálne sivé oblasti, musíme sa vrátiť k základom. Čo je hriech? Je to porušenie Božej normy, ktorú sú ľudia povinní dodržiavať (1Jn 3:4). Inak povedané, hriech je všetko, za čo Kristus musel zomrieť, aby človeka vykúpil.
Nie všetky hriechy sú však rovnako zreteľné, a vtedy využijeme etickú triáž.
Otázky prvého rádu
Biblia sa napríklad priamo nezaoberá potratmi, ale medzi šiestym prikázaním a etickým zákazom potratov vedie pomerne priama čiara (Ex 20:13). Nepotrebujeme žiadne kvetnaté morálne argumenty. Tieto problémy môžeme označiť ako otázky prvého rádu. Zaoberajú sa morálne nevyhnutnými otázkami. V tejto kategórií môžeme niečo jasne označiť za hriech.
Otázky prvého rádu vyžadujú cirkevnú disciplínu. Cirkevná disciplína poučuje kresťanov o tom, čo je z etického hľadiska prípustné a neprípustné. Závažnosť tejto skutočnosti nemožno prehliadať: Keď ide o pokarhanie a exkomunikáciu niekoho, kto bol predtým „bratom“ alebo „sestrou“, zbor musí svoje etické rozhodovanie zvážiť s maximálnou triezvosťou. Keď zbor takto rozhodne, musí si byť istý, že identifikoval problém ako jednoznačne nezlučiteľný s kresťanským učeníctvom.
Otázky druhého rádu
Čo však s otázkou, ako je antikoncepcia alebo oplodnenie in vitro (IVF), ktorou sa Biblia priamo nezaoberá a ktorá si vyžaduje niekoľko krokov pri prechode od biblických textov k etickým záverom? Tieto otázky sa nedajú jednoducho vyriešiť rýchlym citovaním jedného alebo dvoch veršov. Nie sú to však ani adiafory, teda morálne neutrálne záležitosti.
Nazvime ich otázkami druhého rádu. Zahŕňajú morálne odporúčania – nie „musíte“, ale „mali by ste“ alebo „pravdepodobne by ste mali“. Myslím si, že o morálnosti otázok, ako je IVF a antikoncepcia, môžeme uvažovať na základe biblických princípov. Pokúsil som sa o to v dvoch článkoch. Morálne zložité otázky však nie sú také jednoduché ako iné, napríklad potraty. Preto by som kresťanom radil, aby sa úplne vyhli umelému oplodneniu, a vyzýval ich k mimoriadnej opatrnosti, pokiaľ ide o antikoncepciu. Dokonca by som povedal, že môžu byť hriechom. Ale netvrdím, že sú nevyhnutne a vždy hriechom, a nepodporoval by som zbor, aby ich považoval za záležitosti cirkevnej disciplíny.
Ako by mohli tieto dve presvedčenia fungovať vedľa seba v miestnom zbore? Kazatelia musia používať múdrosť a dať najavo, že takéto praktiky sa týkajú morálky, a zároveň si uvedomovať, že nemôžu zaväzovať svedomie členov zboru rovnakým spôsobom ako v prípade otázok prvého rádu.
Keď kazatelia vyučujú o otázkach prvého rádu, mali by používať jazyk „musíte“. „Nesmiete ísť na potrat.“ Keď vyučujú o otázkach druhého rádu, chcú kresťanom pomôcť pochopiť morálnu zložitosť a dokonca vysokú stávku príslušných otázok. Nemali by však ponúkať takéto dichotomické závery. Napríklad, členov nedeľnej školy by som vyučoval, že umelé oplodnenie je morálne problematické, pretože oddeľuje plodenie od spojenia jedného tela. Narušuje Boží plán reprodukcie. Radikálne pretvára sexuálny akt a otupuje samotnú podstatu mužsko-ženského dizajnu, konkrétne ich reprodukčný dizajn. Ale netvrdil by som im, že každý prípad a motív umelého oplodnenia je hriešny. Nehovoril by som každému páru, ktorý používa antikoncepciu, že sa musí okamžite prestať, inak podľahne cirkevnej disciplíne. Namiesto toho by som povzbudil členov, aby sa pred začatím IVF porozprávali so starším.
To isté by som povedal aj v kázni a rovnaké výhrady by som vyjadril každému páru, ktorý by prišiel do mojej kancelárie po radu.
Vyučovanie a kázanie sú prejavmi autoritatívneho vyhlásenia. V otázkach druhého rádu si nemyslím, že by som mal zaväzovať svedomie kresťana. Zároveň som presvedčený, že je možné, aby cirkev dospela k ustálenému záveru o kontroverznej otázke, ktorý sa odzrkadlí vo vyučovaní. Budú na to potrebné hlboké, rozvážne procesy, v ktorých starší a zbor dospejú k ustáleným záverom.
Otázky tretieho rádu
Napokon, niektoré etické otázky sa viac nachádzajú v oblasti kresťanskej slobody, ktoré môžeme nazvať otázkami tretieho rádu. Ide o veci, ktoré „môžete“ alebo „nemusíte“ urobiť. Napríklad, mali by kresťania posielať svoje deti do štátnych alebo súkromných škôl alebo ich učiť doma? Verím, že v akomkoľvek školskom obvode s akýmkoľvek dieťaťom sa rodičia môžu rozumne dopracovať k lepším alebo horším odpovediam na túto otázku. A niekedy môžu rodičom v tomto smere pomôcť aj kazatelia. Ale v takýchto otázkach tretieho rádu by kazatelia mali používať čo najľahší prístup a dať rodičom najavo, že nie sú apoštolmi, ktorí prichádzajú so „slovom od Pána“.
Správne a nesprávne, múdrosť a svedectvo
Cirkevné zbory musia rozumieť etickým požiadavkám evanjelia, čo znamená starostlivo triediť eticky podstatné veci od nepodstatných. Môže sa to zdať príliš technické, ale ide o svedectvo evanjelia. Miestny zbor plný príkazov, ktorý považuje každú etickú otázku za úplne samozrejmú – napríklad: „Nesmiete ísť do kina!“ – môže ľahko viesť k etickému legalizmu, ktorý veriacich spútava viac zákonom ako evanjeliom, a tak vymieňa radostnú poslušnosť za bojazlivé dodržiavanie pravidiel.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
