Niektoré kázne sú sladké pre city, ale majú chrbtovú kosť gumového medvedíka. Nedávajú nám žiadne pevné doktrinálne presvedčenie, na ktorom by sme mohli stavať svoj život. Iné kázanie môže informovať myseľ, ale srdce necháva chladným a prázdnym. Nevzbudzuje žiadne sväté city k láske k Bohu a blížnemu.
Cieľom každého zboru by malo byť, ako hovorí Pavol, „Kristovo slovo nech vo vás prebýva bohato“ (Kol 3:16). V kontexte to znamená byť obnovený v poznaní (Kol 3:10) a premenený v náklonnosti, charaktere a vzťahoch (Kol 3:12-15). Ako to dosiahneme? Pavol má sčasti na mysli chvály počas našej verejnej bohoslužby: „žalmy, hymny, duchovné piesne“ (Kol 3:16). Pavol však vyzýva cirkev aj k vyučovaniu a napomínaniu (Kol 3:16). To má sústredenú podobu v kázaní Slova. Aký druh kázania Duch Svätý rád používa, aby v nás bohato prebývalo Kristovo slovo? Je to kázanie Slova z hlavy do srdca. Toto môžeme analyzovať v niekoľkých krokoch.
1. Od Pánovho Slova do hlavy kazateľa
Tento proces sa začína, keď kazateľ otvára Bibliu s postojom Samuela, ktorý sa modlí: „Hovor, Hospodin, tvoj služobník počúva“ (1Sam 3:9-10). Študuje Slovo tak, ako učeník počúva hlas svojho Majstra, tak ako to povedal Boh: „Toto je môj milovaný Syn, ktorého som si obľúbil. Jeho počúvajte“ (Mt 17:5). Ohýba sily svojho intelektu a chopí sa nástrojov exegézy a teológie, aby pochopil Bohom zjavené posolstvo. Jeho otázka neznie: „Ako môžem ľudí prinútiť, aby robili to, čo chcem, aby robili?“, ale: „Čo hovorí Písmo?“ (Rim 4:3). Vie, že je správcom zjavených Božích tajomstiev; usiluje sa o to, aby bol uznaný ako verný (1Kor 4:1-2).
2. Od hlavy kazateľa do srdca kazateľa
Tento proces pokračuje, keď sa Slovo ponára hlboko do kazateľovej duše, lebo z milosti má dobré a úprimné srdce (Lk 8:13,15). Slúži ako ten, kto stojí pred „Bohom a Ježišom Kristom, ktorý bude súdiť živých aj mŕtvych“ pri svojom príchode (2Tim 4:1). Jeho práca sa nepodobá ani tak kuchárovi, ktorý pripravuje jedlá pre iných, ako dojčiacej matke, ktorá musí prijať všetky živiny, ktoré jej dieťa potrebuje, aby ich mohla odovzdať ďalej (1Tes 2:7-8). Preto, ako povedal dávny Jeremiáš, tak hovorí aj verný kazateľ: „Našli sa tvoje slová a zjedol som ich, tvoje slová sú mi rozkošou a radosťou srdca, veď sa nazývam tvojím menom, Hospodin, Bože zástupov“ (Jer 15:16).
Skôr než začne kázať iným, káže sám sebe, usiluje sa presvedčiť vlastnú myseľ, vzbudiť vlastné city a aktivizovať vlastnú poslušnosť. Bez zapojenia vlastného srdca je celá jeho príprava na kázanie len prázdnou formou. Boh, samozrejme, stále môže použiť pravdu, ktorá je odtrhnutá od kazateľovho srdca, ale jeho normálnou cestou je požehnanie kristocentrického, srdcom prežívajúceho kázania kazateľa, ktorý je do kázne, ktorú prináša, zapojený celou svojou bytosťou.
3. Od slov kazateľa do hlavy poslucháča
Keď Duch Svätý naplní kazateľovu hlavu a srdce Slovom a uschopní ho pripraviť múdru a sústredenú kázeň, je pripravený s modlitbou osloviť svojich poslucháčov. Kazateľ však nemôže len tak chrliť svoje vlastné pocity, pretože nekáže sám seba, ale Krista Ježiša (2Kor 4:5). Je „poslom Hospodina zástupov“ (Mal 2:7).
Preto je jeho kázanie zjavením pravdy (2Kor 4:2), jasným a otvoreným vyhlásením toho, čo hovorí Boh a ako sa to vzťahuje na náš život. Káže slovo s „ponaučením“ alebo jasným učením (2Tim 4:2). Jeho poslucháči musia svoju odpoveď založiť nie na úcte k nemu, ale na svojom vnútornom presvedčení, že „takto hovorí Pán“.
4. Od hlavy poslucháča do srdca poslucháča
Hoci kazateľ prináša žiarivé svetlo Božej pravdy, aby osvietil myseľ, jeho cieľom je dostať sa hlbšie, až kým sa milosťou pravda nedotkne srdca a nezapáli jeho city božskou slávou (2Kor 4:6). Káže s vedomím, že „všetci sa totiž musíme ukázať pred Kristovým súdnym stolcom“, a úpenlivo sa prihovára ľuďom s takou intenzitou, že sa môže zdať, že je sám mimo seba (2Kor 5:10-11,13,20).
Ak sú srdcia jeho poslucháčov ako skaly, používa Slovo ako kladivo, ktoré rozbíja skalu (Jer 23:29). Ak sú pokorení pod Božou svätosťou, potom k nim utišujúco prehovorí v Kristovom Duchu, ktorý nezlomí nalomenú trstinu, ale oživí skrúšeného ducha (Iz 40:1-2; Iz 42:1-3; Iz 57:15). Nevysiela len informácie, ale usmerňuje neporiadnych, povzbudzuje malomyseľných, posilňuje slabých a je trpezlivý so všetkými (1Tes 5:14), pokorne očakáva Ducha Svätého, aby hriešnikom zvestoval pokánie, poznanie a vyslobodenie (2Tim 2:24-25).
Kázanie Božieho Slova je zamerané na premenu celého človeka, a preto sa do neho zapája celá osoba kazateľa aj poslucháča. Hoci ho môžeme analyzovať po krokoch, v skutočnosti je to organický a integrovaný proces, ktorým Kristus píše svoje Slovo do našich sŕdc nie atramentom, ale Duchom Svätým (2Kor 3:3). Kto je na takúto službu vhodný? Naša spôsobilosť však pochádza od Pána, nie od nás samých.
Preto, bratia, hlásajme Slovo od hlavy k srdcu s pokornou závislosťou na Bohu a všetka sláva pripadne jemu.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
