Už ste počuli tie karikatúry. Puritánov „prenasleduje strach, že niekto, niekde, môže byť šťastný“. Sú to „zabijaci radosti“, neradostní chladní vyvolení. To je moderný pohľad na puritánov. Samotné slová puritán a puritánsky sa používajú ako kúsky slovného bahna.
Slovo „puritán“ vzniklo v 16. storočí ako nadávka. Pre priemerného Angličana existoval na jednej strane rímskokatolícky „pápež“ a na druhej strane „puntičkár“ alebo „puritán“. Tento výraz naznačoval puntičkársku, svätejšiu stranu ľudí, ktorí sa považovali za čistejších ako ostatní. Určite to nebol presný opis: Tí, na ktorých sa vzťahoval, sa snažili byť čistí, ale nikdy sa za čistých nepovažovali, ako o tom svedčí ich neustále svedectvo o vlastnej hriešnosti a nedokonalosti.
Puritanizmus bol hnutím založeným na Biblii. Z doktrinálneho hľadiska to bol druh energického, radostného kalvinizmu; zo skúsenostného hľadiska bolo vrelé a nákazlivé a tešilo sa zo spoločenstva s Bohom a so svätými; z evanjelizačného hľadiska bolo aktívne a naliehavé, ale zároveň nežné; z cirkevného hľadiska bolo zamerané na trojjediného Boha, jeho uctievanie a službu.
Puritáni, hoci boli vážni a zbožní, boli väčšinou radostní – v skutočnosti jedna z najradostnejších skupín ľudí, aká kedy žila na zemi. Tu je päť druhov radosti, ktorými sa puritáni vyznačovali.
1. Svätá radosť: Šťastie v bázni pred Bohom
Téma Žalmu 128 je zrejmá, pretože sa opakuje dvakrát: „Blahoslavený každý, kto sa bojí Hospodina, kto chodí po jeho cestách“ (Ž 128:1; porov. Ž 128:4). Slovo blahoslavený sa vzťahuje na skutočnú, šťastnú, vnútornú radosť, ktorá vyviera z hĺbky srdca.
Okrem toho, že sa radosť v Žalme 128 sústreďuje na Boha a na bázeň pred ním ako na základ našej radosti, sústreďuje sa na tri stvoriteľské nariadenia: prácu, manželstvo, uctievanie. Väčšina radosti v ľudskom živote pod Božou vládou vyžaruje z každodennej práce, z domácej situácie a z uctievania Boha.
Čo však znamená báť sa Boha? Puritáni učili, že bázeň pred Bohom zahŕňa tri základné zložky: správnu predstavu o Božom charaktere; všadeprítomný pocit Božej prítomnosti; a neustále vedomie našej povinnosti voči Bohu. Báť sa Boha znamená, že úsmevy a mračenia Boha majú väčšiu hodnotu ako úsmevy a mračenia človeka. Puritáni zdôrazňovali, že úctyhodná bázeň pred Bohom je kľúčom k vernosti v každej životnej situácii. Hriech nám prináša nešťastie, ničí radosť zvnútra. Zbožná bázeň sa však stráni hriechu.
2. Radosť z povolania: Šťastie v práci
Bohabojný človek, ako sa ďalej píše v Žalme 128, nájde radosť vo svojej práci, ktorú vykonáva pre Pána: „Keď sa budeš živiť z práce svojich rúk, budeš blažený a dobre sa ti bude vodiť“ (Ž 128:2).
Puritáni verili, že iba bohabojný človek:
- Má rád svoju prácu nielen ako zamestnanie, ktoré zabezpečuje nevyhnutné životné potreby, ale aj ako povolanie od Boha. Keďže má bázeň pred Bohom, teší sa z každého aspektu svojej práce a vychutnáva si každý úspech ako prejav Božej lásky a milosti.
- Pracuje s cieľom osláviť Boha. Táto základná bezúhonnosť ho chráni pred mnohými problémami; umožňuje mu vykonávať všetky svoje činnosti s biblickou poctivosťou, usilovnosťou a horlivosťou. Pomáha mu horlivo sledovať svoje ciele.
- Dôveruje Božiemu zasľúbeniu o zabezpečení. Podobne ako vdova zo Sarepty dôveruje, že Boh sa postará, aj keď sa jeho zásoby zmenšia.
- Zvládne životné sklamania s duchovnou zrelosťou, spočívajúcou vo viere v Božie zvrchované zámery.
- Vie, že sa bude naveky tešiť z milostivej Božej odmeny za svoje dobré dielo a dobré skutky.
V dôsledku toho je puritánsky pohľad na svetskú prácu teologicky bohatý.
3. Domáca radosť: Šťastie v rodine
Žalm 128:3 pokračuje tým, že normálnym Božím zámerom je umožniť bohabojnému človeku, aby doma žal skutočnú radosť z vlastnej rodiny: „Tvoja žena bude v tvojom dome ako úrodný vinič; tvoji synovia budú okolo tvojho stola ako mladé olivy.“
Podobne aj puritáni verili, že radostné požehnania plynú bohabojnému človeku z rodinného života: Po prvé, je tu radosť z plodnej, zbožnej manželky. Deti nie sú jediným ovocím, ktoré bohabojná manželka prináša. Vinič neprináša len hrozno. Prináša aj listy, tieň, krásu a ochranu pôdy. Plodná manželka prejavuje vo svojom živote mnoho Kristovských milostí. Vinič je symbolom plodnosti. Vinič prináša osvieženie a radosť. Bohabojná manželka ponúka svojmu manželovi múdre rady. Jeho srdce jej bezpečne dôveruje. Ona poskytuje spoločenstvo, intimitu a nevýslovnú radosť vo všetkých oblastiach života.
Niet pochýb o tom, že mnohé puritánske manželstvá výrazne zaostávali za ideálom. Avšak pohľad puritánov na ideálne manželstvo a ich usilovnosť v závislosti od Boha pracovať na tomto ideáli robili základy ich domovov pevnými. Verili Božiemu zasľúbeniu, že ženatý muž, ktorý sa bojí Boha a kráča po jeho cestách, bude požehnaný šťastným manželstvom (Ž 128:3).
4. Radosť plná uctievania: Šťastie prostredníctvom kázania a soboty
Žalm 128:4-5 hovorí, že tí, ktorí sa boja Pána, budú v sobotu pri uctievaní radostní:
Hľa, takto bude požehnaný muž, ktorý sa bojí Hospodina. Nech ťa požehná Hospodin zo Siona, aby si videl blaho Jeruzalema po všetky dni svojho života.
Puritáni verili, že z Božej milosti väčšina požehnaní v živote nakoniec pochádza zo Siona a Jeruzalema. Pánov deň, ktorý nazývali jarmokom pre dušu, bol stredobodom ich radostného života. Na Božích nádvoriach od Pánovho dňa do Pánovho dňa počúvali a nanovo prežívali, že ich hriechy boli zmyté v drahocennej krvi Imanuela. To ich napĺňalo nevýslovnou radosťou – často slzami radosti – a spôsobovalo, že túžili žiť úplne a výlučne na Božiu slávu.
Podobne ako reformátori, aj puritáni verili v ústredné postavenie cirkvi. A verili, že „prijateľný spôsob uctievania pravého Boha je ustanovený ním samým“. Puritáni prijali regulačný princíp uctievania a verili, že k Slovu by sa nemalo nič pridávať ani uberať okrem toho, čo sa prejavuje v novozmluvnej bohoslužbe.
Znovu a znovu počúvame o puritánoch, ktorí s radosťou cestovali celé hodiny, aby si vypočuli dobré kázanie, a o tom, ako si mysleli, že počúvanie kázní je oveľa napĺňajúcejšie a radostnejšie ako večerné svetské radovánky. Kázne zvyčajne trvali hodinu alebo dlhšie. Puritán Laurence Chaderton z Emmanuel College v Cambridgei sa raz ospravedlnil svojim veriacim, že im kázal dve hodiny v kuse. Ich odpoveďou bolo zvolanie: „Pre Boha, pane, pokračujte, pokračujte!“
5. Budúca radosť: Šťastie vďaka Božej zmluvnej vernosti
Žalm 128:6 vyhlasuje, že šťastie bohabojných bude siahať ďaleko do budúcnosti: „a uzrel synov svojich synov. Pokoj nad Izraelom!“ Puritáni boli radostnými teológmi zmluvy. Zmluvu milosti vnímali ako veľký celok, ktorý sa začína Bohom zmluvy, jeho pôsobením v živote zmluvného spoločenstva a prácou a svedectvom tohto spoločenstva v okolitom svete.
Veriaci človek by sa mal po všetky dni usilovať radovať z Božej zmluvnej vernosti – áno, zo samotného Boha, veď či nie je cieľom človeka, ako povedali puritáni vo svojom najslávnejšom súbornom vyhlásení, ktoré bolo kedy napísané, „oslavovať Boha a tešiť sa z neho naveky“?
Žiadni zabijaci radosti tu nie sú
Puritáni neboli zďaleka zabijakmi radosti. Poznali radosti, ktoré ich kritici nedokázali pochopiť. Pre puritánov je základným tajomstvom všetkých týchto radostí – v Bohu, v práci, v domácnosti, medzi deťmi, pri verejných bohoslužbách a na Deň Pána a pre neznámu budúcnosť pri obrátení nastupujúcich generácií – vážna, úctivá bázeň pred Pánom v tvári Pána Ježiša Krista, uplatňovaná Duchom Svätým.
Je to trojičná radosť v tom a skrze toho, ktorý povedal: „Vaša radosť bude úplná.“ Mimo Krista môže byť Boh len spaľujúcim ohňom a večným plameňom.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
