„Pomoc! Nevidím žiadnych vodcov!“
Poznám ten pocit. Pastori často zápasia s hľadaním vedúcich do služby v cirkvi. Potrebujeme ich, ale nevidíme ich. A aj keby sme ich videli, nedokázali by sme ich dostatočne rýchlo vyškoliť, aby sme dokázali splniť rastúce požiadavky služby.
Po niekoľkých rokoch pastorácie sa z toho ľahko stanete unaveným. Ako keď sa šikovný kúzelník pohráva s našou mysľou – „Teraz ich vidíš, teraz nie“ – a my sa pýtame: „Kam sa podeli všetci vedúci? Čo sa stalo so všetkými ešte včera perspektívnymi vyhliadkami?“ Mysleli sme si, že zostanú a pomôžu s prácou. Keď počítame mená potenciálnych vedúcich služby, ktorí v priebehu rokov vyprchali, sme v pokušení cítiť sa znechutení.
Nedostatok vedúcich zaťažuje zamestnancov – najmä pastorov – a odrádza vedúcich služby, ktorí potrebujú pomoc. Obmedzuje to našu schopnosť oslovovať stratených, starať sa o zranených a získavať učeníkov.
Potrebujeme nájsť a vystrojovať vedúcich. Ale ako?
Nie ste sami, ale musíte sa modliť
Začnime zlou správou: robotníkov je málo. Tento problém pretrváva už najmenej dvetisíc rokov. V Matúšovom evanjeliu 9 Ježišovi pukalo srdce nad zástupmi, ktoré boli ako ovce bez pastiera: „Vtedy povedal svojim učeníkom: ‘Žatva je síce veľká, ale robotníkov málo’“ (Mt 9:37). Nech vám to poslúži ako povzbudenie: nie ste sami.
Keď (hriešne) porovnávame svoje služby s inými, predpokladáme, že majú viac vedúcich, lepších pracovníkov a nekonečnú pomoc. Navrhujem, že to jednoducho nie je pravda. Všetci sa snažíme nájsť a vyškoliť nových pracovníkov. „Málo robotníkov“ je realita každého z nás. Sme v tom spoločne.
Čo teda robíme? Modlíme sa. Je dôležité všimnúť si, čo Ježiš nepovedal. Nepovedal: „Robotníkov je málo, tak choďte robiť nábor z iných zborov, začnite stáž alebo spustite ročný vzdelávací program.“ To je pravda. Nie, Ježišovým hlavným programom pre rozvoj vodcovstva je modlitba. Robotníkov je málo; „proste preto Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu“ (Mt 9:38).
Pastori, modlíte sa za vedúcich služieb? Keď vaše srdce láme súcit s ovcami a horí túžbou po žatve, padáte pred Bohom žatvy v modlitbe a prosíte ho o robotníkov? Modlíte sa za oči, aby ste videli, koho môžete vychovávať už teraz, vo svojom vlastnom zbore?
Máte všetko, čo potrebujete, ale musíte učiť
Už sú medzi nami. Keď sa modlíme za robotníkov, uvedomme si, že Boh už obdaroval cirkev tým, čo potrebuje. Budúci robotníci, za ktorých sa modlíme, môžu byť medzi nami. Sme jedno telo s mnohými údmi. „Máme však rozličné dary podľa milosti, ktorá nám bola daná“ (Rim 12:6).
V liste Efezanom 4 Boh dáva cirkvi úradníkov s cieľom pripraviť „svätých na dielo služby“. V liste Titovi 2 je pastor Títus poverený, aby vychovával starších mužov a ženy vo viere, aby mohli povzbudzovať mladších (Tít 2:4).
Novozmluvný príklad nás povzbudzuje, aby sme sa pozreli do svojho vnútra, boli vďační za tých, ktorých už máme, a vycvičili ich na dielo služby. Vedúci superhrdina služby, o ktorom snívate, možno nepríde. Máte však medzi sebou celý zbor obyčajných tiet, strýkov, starých otcov, študentov, dôchodcov a robotníkov – obyčajných ľudí, ktorých Boh pretvoril na stavebné kamene svojho chrámu.
Dva princípy
1. Začnite s ľuďmi, nie s programami.
Ak môžem skromne ponúknuť niekoľko zákazov: Nezačínajte s programom prípravy vodcov. Nezačínajte náborom externých pracovníkov. Ak ešte nerobíte nič v oblasti cvičenia svätých, začnite práve tam.
Myslím to aj ako slovo povzbudenia. Nepotrebujete program. Boli ste obdarovaní obnovenými členmi, ktorých Boh obdaroval zvlášť pre váš zbor. Je čas a miesto na nábor pracovníkov z iných zborov (s Pánovou pomocou, v spolupráci s týmito zbormi). Možno bude múdre, ak nakoniec začnete so stážami alebo vybudujete akúsi rozvodnú sieť. Najprv však dôverujte, že Boh už vybavil svoj zbor budúcimi vedúcimi pre jednotlivé služby.
2. Učte tých, ktorí budú reagovať na vaše vyučovanie a ktorí potom budú učiť ďalších.
Predtým, ako Mark Dever zorganizoval formálny program stáží, vysvetlil svoj proces objavovania nových stážistov takto:
Prípravu na kázanie som bral veľmi vážne; modlil som sa za evanjelizáciu a učeníctvo; snažil som sa to modelovať tým, že som sa priatelil s nekresťanmi; zdieľal som s nimi evanjelium; priatelil som sa s členmi zboru a snažil som sa im pomôcť rásť v Kristovi; sledoval som, kto reaguje na moju prácu, kto sa chopí vzoru a kto začne opakovať to, čo robím, s inými; modlil som sa najmä za týchto bratov.
Osobne investujem do každého, do koho môžem, a potom sledujem, kto na to reaguje. Týmto spôsobom demystifikujeme rozvoj vodcovstva. Začnite s výcvikom prostredníctvom modelovania, vysvetlite, čo robíte a prečo to robíte, a potom investujte ďalší čas a zdroje do tých, ktorí:
1. Reagujú na vašu prácu.
2. Osvojujú si vzor.
3. Začnú opakovať to, čo robíte, s ostatnými.
Čo robiť?
Ako by som mal vyškoliť vedúcich svojej služby? Vráťme sa k Pavlovým pokynom pre pastora Títa:
1. Vyučujte ich svojím príkladom (Tít 2:7).
Nepoznám lepší „program“ ako tráviť čas so žiakmi. Keď niečo robíte, vezmite ich so sebou. Ukážte im, ako skladáte letáky a rozdávate ich. Keď pracujete na rozpočte, nerobte to sami. Keď sa zúčastňujete na obedňajšom stretnutí alebo poradách, ak je to vhodné, vezmite ich so sebou. Dovoľte im, aby vás videli v tom najlepšom aj najhoršom. Keď vás uvidia v tom najhoršom, buďte vzorom pokánia a pokory.
2. Cvičte ich v triezvosti (Tít 2:2).
To znamená zdržanlivosť a jasnú myseľ. Služba je často plná drámy a nepopulárnych rozhodnutí. Triezva myseľ je dôležitá. Extrémizmus je hrozbou. Zvážte použitie prípadových štúdií o službe. Prejdite s nimi zásady biblickej múdrosti.
3. Cvičte ich, aby boli hodní úcty (Tít 2:8).
Osobná svätosť je mimoriadne dôležitá. Keď vedúci služby zlyhá, nie je to vždy spôsobené nedostatkom zručností. Zlyhávajú kvôli hriešnemu rozptýleniu, pokušeniam, neschopnosti načerpať v Slove alebo morálnemu zlyhaniu. Okrem toho by niektorí vedúci boli efektívnejší, keby jednoducho rástli v sebavedomí, prístupnosti, súcite, srdečnosti a zručnostiach v oblasti práce s ľuďmi. Mnohí inak zbožní muži trpia jednoducho preto, že pôsobia ako odmeraní, prísni alebo bez záujmu o druhých. Je múdre korigovať spôsoby, ktorými žiak neúmyselne stráca rešpekt druhých.
4. Vychovávajte ich k sebaovládaniu (Tít 2:6).
Pavol preformuloval toto napomenutie pre staršie ženy: „nech neohovárajú, nech nie sú zotročené mnohým vínom“. Osoba, ktorá je kompetentná vo svojej práci, ale zlyháva v sebaovládaní, zničí svoju službu. Koľko zborov utrpelo kvôli tomu, že vedúci služby mal ostrú povahu a neviazaný jazyk? Sebaovládanie sa nedá naučiť v triede ani posúdiť na skúške. Zachytáva sa, učí a koriguje prostredníctvom spoločného života.
5. Vychovávajte ich k pevnej viere, láske a vytrvalosti (Tít 2:2).
Pavol to opäť preformuloval pre ženy: „nech učia to, čo je dobré“. Ako? Najprv vo svojom vlastnom vyučovaní prejavujte čestnosť a vážnosť (2,7). Mojím osobným cieľom je naučiť žiakov čítať Bibliu. Iba ak budú správne čítať Bibliu, budú môcť správne vyučovať Bibliu.
Mali by ste tiež čítať a diskutovať o dobrých knihách o doktríne a biblickej teológii. Čítajte Bibliu spoločne a popri tom učte induktívne štúdium Biblie. Diskutujte o kázňach a získavajte od neho spätnú väzbu. Práve keď toto píšem, zastavil som sa, aby som požiadal Altona, jedného z členov nášho zboru, o spätnú väzbu na môj text kázne na túto nedeľu. Snažte sa začleniť formovanie služobníkov do svojich pravidelných vzorcov služby a každodenných rozhovorov.
Áno, robotníkov je málo. Nie ste sami. Dobrou správou však je, že už máte všetko potrebné na to, aby ste mohli začať trénovať. Nie je to žiadna raketová veda. Nepotrebujete nový program ani drahý pobyt. Jednoducho odovzdávajte iným to, čo bolo dané vám (2Tim 2:2). Dôverujte, že Boh vzbudí pracovníkov pre svoju cirkev a pošle robotníkov na žatvu. A akú to úrodu máme pred sebou!
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9Marks
