Minulý rok som mal vo Vatikánskej knižnici možnosť vidieť časť Biblie s neuveriteľnou históriou. Nebol to slávny Codex Vaticanus, ale preklad evanjelií do perzštiny zo štyridsiatych rokov 18. storočia.
Hoci samotný preklad evanjelií do jazyka moslimskej ríše je pozoruhodný, história tohto konkrétneho textu je ešte výnimočnejšia. Predstavuje jeden z dvoch prípadov, keď vládca Iránu (alebo Perzie, ako ju Západ nazýval pred rokom 1935) chválil Bibliu a napomohol jej šíreniu v regióne.
V čase, keď sa Irán často spája s nepriateľstvom voči kresťanstvu, nám tieto epizódy pripomínajú, že Boh môže konať aj prostredníctvom nepravdepodobných, ba dokonca zlých vodcov. Keď uvažujem o nečakaných spôsoboch, akými Boh použil neslávne známych iránskych vodcov na šírenie evanjelia, nachádzam v tom povzbudenie – a podnet k modlitbe. Dovoľte mi predstaviť vám dvoch z nich.
Nádir Šáh (1688 – 1747)
Pravdepodobne najkrutejším vodcom v dejinách Iránu bol Nádir Šáh, ktorý vládol Perzii v rokoch 1736 až 1747 a viedol neustály prúd vojenských ťažení. Jeho plienenie Dillí v roku 1739 možno najlepšie demonštrovalo jeho vojenskú moc a brutalitu. Po dobytí mesta vypuklo povstanie, ktoré šáh potlačil, čo si vyžiadalo smrť až 20 000 civilistov.
Tento šáh, charakterizovaný ako „vychýrený despota a masový vrah, ktorý spôsobil skazu veľkého rozsahu a zruinoval svoju krajinu“, však v Perzii zhromaždil židovských, katolíckych a arménskych učencov, aby preložili Starú a Novú zmluvu. Tam vznikla aj kópia evanjelií, ktorú katolícki misionári poslali do Vatikánskej knižnice.
Keď misionári dokončili preklad evanjelií, išli ho predložiť Nádir Šáhovi. Kým hodinu čakali na audienciu u šáha, videli, ako do jeho komnaty priviedli 18 ľudí, ktorých neskôr vyniesli ako mŕtve telá po uškrtení. S bázňou pripomínajúcou Ester pristupujúcu k perzskému kráľovi Ahasverovi vstúpili na šáhov dvor očakávajúc mučenícku smrť. Šáh však prijal perzský preklad a odmenil ich striebrom v hodnote niekoľkoročnej mzdy.
Motívy Nádira Šáha pre vytvorenie perzského prekladu Biblie nie sú jasné. Možno sa snažil hlbšie porozumieť judaizmu a kresťanstvu vo svojej ríši. Možno dúfal v synkretizáciu náboženstiev. Nech už boli jeho motívy akékoľvek, stal sa nepravdepodobným katalyzátorom prvého úsilia o preklad celej Biblie do perzštiny.
Fath-Alí Šáh Kádžár (1772 – 1834)
Ak bol Nádir Šáh jedným z najkrutejších vládcov Iránu, Fath-Alí Šáh Kádžár bol možno jedným z najokázalejších. Vládol počas relatívne stabilného obdobia troch desaťročí, od roku 1797 do roku 1834. Na portrétoch je ľahko rozpoznateľný podľa dlhej brady, úzkeho pásu a odevu zdobeného drahokamami.
V roku 1812 dokončil evanjelikálny misionár Henry Martyn preklad Novej zmluvy do perzštiny. Martyn, ktorý poznal Williama Wilberforcea, Charlesa Simeona a Williama Careyho, neúnavne pracoval v perzskom Šíraze na preklade Novej zmluvy.
Keď prácu dokončil, pokúsil sa odovzdať krásne viazaný exemplár Fath-Alí Šáhovi. Martyn sa dostal do šáhovho tábora, ale nemohol vstúpiť na jeho dvor, aby Novú zmluvu osobne odovzdal. Jeden z tajomníkov však šáhovi prečítal tri traktáty, ktoré Martyn napísal s cieľom predstaviť evanjelium moslimom. Martyn zomrel o štyri mesiace neskôr, vo veku len 31 rokov, pri pokuse o návrat do Anglicka.
Hoci sa toho Martyn nedožil, britský veľvyslanec v Perzii odovzdal jeho perzskú Novú zmluvu Fath-Alí Šáhovi v roku 1814. Po preštudovaní Novej zmluvy poslal šáh list, v ktorom ju pochválil. Vyhlásil, že Martyn preložil text „štýlom, ktorý sa najviac hodí pre posvätné knihy, teda ľahkou a jednoduchou dikciou“. Uviedol, že prikáže svojim pobočníkom, aby mu čítali Novú zmluvu od začiatku do konca, a že podporí jej distribúciu po Perzii. Tí, ktorí sa „cnostne angažovali“ v šírení Novej zmluvy a vyučovaní jej významu, budú podľa šáha „zaslúžene poctení… kráľovskou priazňou“.
Hoci v tomto liste sú nepochybne prítomné prvky diplomatického lichotenia, šáhov súhlas mal ďalekosiahle následky. Počas celého 19. storočia misionári ako Peter Gordon a William Glen distribuovali stovky výtlačkov po celej Perzii s relatívnou mierou slobody.
Božia zvrchovanosť a iránski vodcovia
Tieto dva príbehy o perzských vodcoch podporujúcich preklad a distribúciu Biblie sú prekvapujúce vzhľadom na súčasné náboženské obmedzenia v Iráne. Nie sú však až také prekvapujúce vo svetle biblických dejín.
V Starej zmluve Hospodin zvrchovane používa perzských vodcov na ochranu svojho ľudu a napredovanie svojho zmluvného plánu vykúpenia. Kráľ Ahasver nechal kolovať list, ktorý zachránil židovský ľud pred istou záhubou (Est 8:11-13). Nehemiáš dostal podporný list od perzského kráľa Artaxerxa na pomoc pri obnove hradieb Jeruzalema (Neh 2). Kráľ Kýros poslal neuveriteľné množstvo zlata a striebra na podporu obnovy chrámu v Jeruzaleme (Ezd 1:2-4).
Boh zvrchovane koná, aby pohol kráľmi a vládcami – dokonca aj tými najpohanskejšími kráľmi a najkrutejšími vládcami – aby plnili jeho vôľu. Vo verši Ezdráš 1:1 vidíme, že Hospodin „povzbudil ducha perzského kráľa Kýra“. Spojenie medzi Božou zvrchovanosťou a jeho vedením perzského kráľa je krištáľovo jasné v texte Izaiáš 44:24 až 45:25. Táto pasáž najprv zdôrazňuje, že je to Hospodin, ktorý všetko učinil, sám som rozvinul nebesia (Iz 44:24). Obracajúc sa ku Kýrovi, Hospodin vyhlasuje, že on „splní každé moje želanie“ (Iz 44:28). V nasledujúcom verši sa o Kýrovi hovorí ako o Božom pomazanom a o tom, „ktorého som uchopil za pravicu“ (Iz 45:1).
Modlime sa za budúceho vládcu Iránu. Modlime sa, aby ho Hospodin, tak ako to už predtým v dejinách urobil, použil na ochranu svojho ľudu a napredovanie v šírení posolstva evanjelia. Kresťania aj moslimovia v posledných desaťročiach v Iráne nesmierne trpeli, no evanjelium napriek tomu napreduje.
Mali by sme sa modliť za koniec utrpenia v Iráne. Môžeme však tiež dôverovať, že uprostred neistoty, striel a vojny náš zvrchovaný Boh vedie ruku a marí vôľu vládcov.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
