Kresťanský život

Kľúč k spoločenstvu pre nezadaných

Väčšina rád, ktoré som ako slobodný muž dostal, sa týkala hľadania partnerky. Či už ide o nabádanie k rastu alebo povzbudenie k vytrvalosti, rozhovory sú ukotvené v očakávaní budúceho manželstva.

Manželstvo je krásny, Boha oslavujúci dar, ktorý by mal podporovať a o ktorý by mal usilovať každý, kto po ňom túži. Budúca nádej na manželstvo však nevystihuje život slobodného kresťana.

Po prvé, manželstvo nie je zasľúbené každému a viac ako polovica tých, ktorí uzavrú manželstvo, bude jedného dňa opäť nezadaná. Ale čo je dôležitejšie, na manželstvo zameraná slobodnosť sa zameriava na nezadaného ako na jednotlivca. Keď sa sústredíme na manželského partnera, ktorý slobodnému kresťanovi chýba, osamelosti sa nevyhneme. Hyperfixácia na manželstvo nás môže odviezť od skutočného kľúča ku kresťanskému spoločenstvu.

Život slobodného kresťana nemusí byť osamelý. Ježiš to sľubuje v Evanjelium podľa Marka 10: 29-31,

Niet nikoho, kto opustil dom, bratov alebo sestry, matku alebo otca, deti alebo polia pre mňa a pre evanjelium, aby nedostal teraz v tomto čase stonásobne viac: domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život. Mnohí prví budú poslední a poslední budú prví.

Ježiš sa na slobodných nepozerá v súvislosti s tým, čo nám chýba v manželstve, ale čo máme v Kristovi. A to nie je budúca nádej; tento dar stonásobnej rodiny je daný v tomto živote.

Rodina, nie obyčajný záujmový klub

Kde možno túto rodinu nájsť? V miestnej cirkvi. Vstup do cirkvi je viac ako prihlásenie sa do záujmového klubu; je to prijatie do duchovnej rodiny. Členstvo v cirkvi je jasný záväzok vzájomnej zodpovednosti, ktorý poskytuje skutočné duchovné spojenie s Božou rodinou.

Hoci výhody členstva v cirkvi existujú pre každého kresťana, môžu sa týkať najmä slobodných kresťanov. Konkrétne zmysluplné členstvo poskytuje najmenej tri požehnania.

1. Miesto, kde si videný

Jeden priateľ raz opísal stratu manželky ako pocit neviditeľnosti. Viac ako stratu niekoho, s kým žil, oplakával stratu niekoho, kto ho dôverne poznal, kto uznával jeho hodnotu nezávisle od jeho užitočnosti. Jeho manželka ho videla.

Keď hovoríme o živote slobodného človeka, niekedy nedosahujeme tento štandard. Môžeme príliš vyzdvihovať užitočnosť slobodného kresťana nad jeho hodnotu ako spolučlena Kristovho tela. Dôvodom, prečo by sme si mali slobodného človeka vážiť, nie je jeho efektívnosť, ale jeho prirodzená hodnota ako člena Kristovho tela (1Kor 12:12-27).

Členstvo v cirkvi potvrdzuje slobodných pre to, kým sú, nielen pre to, čo robia. Členstvo vidí. Každý člen je súčasťou Božej rodiny, hodný lásky a úcty. Keď krstíme človeka do cirkvi, verejne vidíme a oslavujeme to, čo Duch urobil prostredníctvom Krista. Keď spoločne prijímame Večeru Pánovu, uznávame telo, za ktoré Kristus zomrel (1Kor 11:27-29). Vždy, keď prijímame ľudí do zboru, uznávame ich hodnotu a rovnocennú osobnosť v Kristovom tele.

Nikdy by nemal existovať prehliadaný člen cirkvi. Členstvo verejne vníma každého kresťana ako toho, za ktorého Pán Ježiš zomrel.

2. Miesto, kde si milovaný

Neznášam byť na príťaž. Ale nedávno som sa zobudil chorý a každá bežná úloha sa stala náročnejšou. Je to obzvlášť ťažké, keď nemáte v domácnosti ľudí, ktorí by sa o vás mohli postarať. Jednou z častých obáv, ktoré som počul od starších slobodných bratov a sestier, je, ako budú naďalej vykonávať podradné úlohy, keď ich telo zoslabne. Kto sa postará o slobodného kresťana, keď je v núdzi?

Tu je úryvok z členského sľubu môjho zboru: „Ďalej sa zaväzujeme, že budeme jeden nad druhým bdieť v bratskej láske; že budeme jeden na druhého pamätať v modlitbe; že si budeme navzájom pomáhať v chorobe a núdzi.” Našťastie mám členov zboru, ktorí tieto slová nielen recitujú, ale aj žijú. Priniesli mi toľko jedla, že by som vydržal aj zombie apokalypsu, a ľudia sa o mňa starali spôsobom, že som sa necítil ako príťaž.

Byť členom cirkvi znamená, že nemusím predstierať, že mám všetko pohromade. Môžem úprimne hovoriť o svojich nedostatkoch, frustráciách a hriechoch. Moja cirkevná rodina mi na oplátku láskyplne poskytuje milosť a lásku. Sú sieťou božskej milosti, ktorá ma obklopuje, keď som v núdzi.

3. Miesto, kde sa dá milovať

Táto láska a starostlivosť funguje obojstranne. Členstvo v cirkvi neposkytuje len ľudí, ktorí sa o mňa starajú – poskytuje mi príležitosti starať sa o iných.

V zrelom kresťanskom živote neexistuje niečo také ako sebecká samota. Každý kresťan je povolaný obetovať svoje preferencie pre dobro iných, najmä pre tých, ktorí sú domáci viery (Ga 6:10). Členstvo jasne vyjadruje záväzok, ktorý som prijal voči svojej duchovnej rodine.

Slobodný stav poskytuje jedinečné príležitosti, ktoré zosobášení členovia nemajú. Pred niekoľkými mesiacmi bol niekto z nášho zboru hospitalizovaný kvôli rakovine. Potrebovala niekoho, kto by zostal doma s jej manželom, ktorý mal vlastné zdravotné komplikácie. Mohol som si zbaliť kufre a na niekoľko týždňov sa presťahovať. Personál nemocnice a pacienti boli šokovaní, keď zistili, že ten, kto sa stará o jej manžela doma, je jej pastor.

Skutky služby od nezadaných členov cirkvi sú normou, nie výnimkou. Mohol by som vám rozprávať jeden príklad za druhým o verných slobodných členoch, ktorí s radosťou využívajú svoju slobodu, zameranie a flexibilitu na službu svojim bratom a sestrám v Kristovi. Náš zbor by bol na tom horšie, keby nebolo ich láskyplnej starostlivosti. Členstvo v cirkvi poskytuje rodinné prostredie, na ktoré môžu slobodní zamerať svoju obetavú lásku.

Nedokonalé miesto

Hoci Ježiš sľubuje rodinu, v tomto padlom svete je aj naša duchovná rodina hriešna. Tak ako každá iná rodina, aj obývačka môže byť plná radosti – ale aj ťažkostí. Netaktné poznámky, úprimné, ale prehnané rady a trápne pohľady môžu spôsobiť, že sa Božie spoločenstvo bude zdať izolujúce.

Zdravé rodiny sa však pri pohľade na ťažkosti neodťahujú, ale približujú k sebe. Niekedy to môže znamenať riešenie konfliktu a uplatnenie Kristovej milosti na náš hriech. Inokedy to môže znamenať trpezlivé znášanie nedostatkov druhých. Ale náš vzájomný záväzok v dobrom aj zlom odráža vytrvalý záväzok nášho Spasiteľa.

Som vďačný za pastorov a členov, ktorí si našli čas uvažovať o tom, ako milovať slobodných v zbore. Ešte viac som vďačný za slobodných bratov a sestry, ktorí sa napriek bolesti srdca a ťažkostiam vtlačili do svojich spoločenstiev. A predsa sa skutočné výzvy spájajú so skutočnou radosťou. Členstvo v cirkvi možno nie je dokonalé ani ľahké, ale je skutočné.

Ježiš nesľubuje pozemského manžela, ale sľubuje večnú rodinu. A na jej získanie nepotrebujete snubný prsteň. Stačí vám miestny zbor. Spojenie s touto rodinou posilňuje naše puto, keď sa navzájom poznávame, milujeme a ukazujeme si navzájom na nášho milujúceho Spasiteľa, ktorý nás nikdy neopustí ani nezanechá (Heb 13:5).

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition

John Lee

je hlavným pastorom First Baptist Church v kalifornskom meste Artesia.

John Lee tiež napísal

Tento autor zatiaľ nemá žiadne ďalšie články