Stáva sa, že evanjelikálne zbory nevedomky presadzujú moralizujúcu filozofiu „uhladenosti“ (z anglického „being nice“), no spozorovať ju nie je ľahké. Nevyučujeme ju totiž explicitne. Ukradomky sa na nás nalepí a my ju zanesieme do cirkvi rovnako, ako si vieme domov zaniesť vôňu vonkajška; necítime ju na sebe, pretože naše čuchové bunky si na ňu už zvykli. Prejavuje sa však niekoľkými spôsobmi:
♦ Hriech okolitého sveta odsudzujeme viac, než vlastný.
♦ Hriechy ukladáme do určitej hierarchie a niektoré (najmä tie vlastné) dokonca tolerujeme viac než iné.
♦ V zbore spievame piesne a modlíme sa modlitby chvály, no nie piesne a modlitby vyznania.
♦ O vlastných hriechoch hovoríme ako o „chybách.“
♦ Namiesto toho, aby sme deti pomocou biblických príbehov učili prichádzať ku Spasiteľovi, ich vyučujeme, ako sekať dobrotu. Vyučujeme „Buď ako Dávid,“ nie „Potrebuješ nového a lepšieho Dávida, ktorým je Kristus.“
Ako žiť uhladený život
Naša tendencia vyučovať „uhladenosť“ sa azda najvýraznejšie odráža na tom, ako vykresľujeme Krista. Jeho aj evanjelium vyzdvihujeme ako výbornú metódu na sebazdokonaľovanie. Problém nie je až tak v tom, že by sme sa vyhýbali krížu či hriechu, ale v tom, že hriech primárne vykresľujeme ako čosi, čo nám kazí životy, vzťahy a marí ciele. Ježiša vykresľujeme ako toho, ktorý tento proces zvráti. Hovoríme ľuďom, ako ovplyvní ich manželstvo či rodičovstvo. Vnesie do ich domova lásku, radosť a pokoj. V práci im obnoví pocit zmysluplnosti. Poďte k Ježišovi a on vám zmení život!
Je samozrejme pravda, že Ježiš má veľký vplyv na životy veriacich; neznamená to však, že náš život sa automaticky zlepší vo všetkých tých ohľadoch, po ktorých túžime. Veď si len spomeňme na to, čo povedal: „Ak niekto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mt 16:24). Môže to znamenať, že Ježiš vaše manželstvo ovplyvní tým, že vám dá milosť vydržať pri partnerovi, ktorý vás viac nemiluje. Do vášho domova síce vnesie viac lásky, radosti a pokoja, no z vás neurobí ich príjemcu, ale nositeľa. Pocit zmysluplnosti v práci vám neobnoví tým, že vám zmení pracovnú náplň, iba prístup.
Keď Ježiša vykresľujeme ako riešenie na problémy, ktoré sme si sami diagnostikovali, mnoho ľudí mimo cirkvi sa tomu prizerá so skepsou. Nie že by sa prestali hrať hru na uhladenosť, len jednoducho nevidia jednak potrebu hrať sa na ňu v cirkvi, a jednak ani dôkazy, že by sme v nej oproti nim nejako excelovali.
Ľudia v cirkvi sú medzičasom zmätení, čo je vlastne definíciou biblického kresťanstva. Mnohí sme započuli posolstvo uhladenosti v zboroch, ktoré nám predstavili Ježiša, ktorý sľubuje, že nás vylepší, nie Ježiša, ktorý volá svojich nasledovateľov, aby zomierali sebe samým. Naučili nás ako žiť uhladený život bez toho, aby sa uistili, či sme prešli obnovou. Obávam sa, že z toho dôvodu odišlo od kresťanstva také vysoké percento detí mojich priateľov. Nevzdali sa uhladeného života. Jednoducho len usúdili, že na to, aby mali uhladený život, nepotrebujú Ježiša.
Potreba obnovy
Uhladenosť je silným lákadlom. Brnká na našu márnomyseľnosť a pýchu. Ježiš nás konfrontuje s potrebou obnovy a znovuzrodenia a v Jánovi 3 to robí až trikrát:
♦ „Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“ (Jn 3:3)
♦ „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“ (Jn 3:5)
♦ „Musíte sa znova narodiť.“ (Jn 3:7)
Ak by sme boli s Bohom zadobre, nemuseli by sme sa zlepšovať. Potrebujeme reštart od základov. Biblia v skutočnosti Ježišove slová vysvetľuje niekoľkými teologickými konceptami:
♦ Vzkriesenie, teda znovuzrodenie, s dôrazom na božský zdroj nového života (1Pt 1:3)
♦ Nové stvorenie, teda stvorenie nanovo, ktoré je súčasťou nového stvorenia na konci dejín (2Kor 5:17, Ga 6:15)
♦ Obnova, čo znamená dostať novú prirodzenosť (Kol 3:10)
Musí sa v nás odohrať radikálna premena. Jedno slovo, ktoré Biblia v súvislosti s Ježišovými slovami nikde nespomína, je „reformácia.“ Dokážeme reformovať cirkev, ale nie kamenné srdce. Osobná zmena, ktorú podľa Ježiša potrebujeme, siaha oveľa hlbšie; až po našu samotnú prirodzenosť.
Podľa Písma nás Boh stvoril, aby sme ho uctievali, milovali a nachádzali v ňom to najhlbšie uspokojenie. Taká je naša pôvodná prirodzenosť. Keď sa však naši prarodičia voči Nemu vzbúrili, nešlo o porušenie nejakého pravidla; porušila sa ich samotná prirodzenosť. Teológovia to označujú pojmom „prvotný hriech“ a zdedili sme ho všetci. Hoci sme boli stvorení, aby sme vo svojej prirodzenosti milovali Boha, teraz je pokrútená a namiesto Neho milujeme seba. Podľa Pavla sme už od narodenia mŕtvi v hriechoch a konáme podľa žiadostí svojho tela (Ef 2:1-3). Sme ako chodiace mŕtvoly.
Preto uhladenosť nefunguje. Potrebujeme obnovu.
Poznámka redaktora: Tento príspevok je upraveným úryvkom z novej knihy Michaela Lawrencea s názvom Conversion: How God Creates a People (Obrátenie: Ako Boh formuje ľud, Crossway, 2017). Preložené z anglického jazyka. https://www.thegospelcoalition.org/article/the-false-gospel-of-nice/
