Pandémia a variant Delta nás zdravotníckych pracovníkov zasiahli ako dvojitý úder.
Podľa Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb bola v roku 2020 úmrtnosť na COVID v USA vyššia ako na srdcové choroby a rakovinu. Pre ľudí nad 15 rokov je vírus stále jednou z 10 najčastejších príčin úmrtí.
Spolu s mojimi kolegyňami, zdravotnými sestrami, sme boli svedkami týchto úmrtí. Tieto duše sme odprevadili k dverám večnosti. A hoci nás verejnosť kedysi oslavovala ako hrdinov, medové týždne netrvali dlho. Prieskum z konca roku 2020 medzi viac ako 15 000 registrovanými sestrami ukázal, že 20 percent z nich čelí zvýšenému násiliu na pracovisku.
Sestry vedeli pomenovať príčiny – „zníženie počtu zamestnancov, zmeny v populácii pacientov a obmedzenia návštevnosti“. Vedci zistili, že zdravotnícki pracovníci mali asi o 50 percent väčšiu pravdepodobnosť, že budú obťažovaní, šikanovaní alebo zranení kvôli COVID -u. Skutočne sme prechádzali mnohými nebezpečenstvami, drinou a nástrahami.
Keďže pandémia trvá dlhšie, ako ktokoľvek z nás očakával, je tu sedem vecí, ktoré by kresťania pracujúci v zdravotníctve chceli, aby ste vedeli.
1. Nie sme superhrdinovia
Máme nohy z hliny. Zdravotnícki pracovníci sú obyčajní ľudia. Keď prišiel COVID, neboli sme pripravení riešiť vzniknutú krízu. Robíme všetko pre to, aby sme sa starali o ľudí, no nie vždy dokážeme zachrániť našich pacientov.
Sme ľudia aj v tom, že cítime urážky a hnev, ktoré na nás niekedy rodiny chŕlia. Ostré slová vyrieknuté v emocionálne vypätej chvíli nás zasiahnu a rezonujú v nás dlho potom, čo sa človek upokojil a odišiel domov.
2. Sme vyčerpané
Nie unavené. Vyčerpané. To znamená, že nemusíme byť schopné rýchlo odpovedať na esemesku alebo otázku na sociálnej sieti: „Mala by táto sestra, ktorá odmietla vakcínu, dostať výpoveď?“ Uvažujeme o podobných otázkach, ale ponechajme si tieto konverzácie, keď budeme mať čas na rozhovor, čas na šálku kávy a čas na dobrý spánok.
3. Sme smutné
Mnohé z nás každý deň vidia, ako niekto zomiera. Niektorí z nich sú naši kolegovia. Ťarcha našej práce sa nenesie ľahko. Vidíme a počujeme veci, ktoré verím, že budú s väčšinou z nás ešte dlho. Nemôžeme však otvorene hovoriť o svojich zážitkoch bez toho, aby sme narušili súkromie našich pacientov. Prosím pochopte, že môžeme byť smutné z dôvodov, ktoré nemôžeme vysvetliť.
4. Trochu sa hneváme
Aby bolo jasné: nehneváme sa na vás. Keď prídete do nemocnice, pýtame sa na váš očkovací stav, pretože je súčasťou vašej zdravotnej anamnézy. Nerobíme to preto, aby sme hodnotili váš charakter alebo aby sme vám dali prednášku. Vakcína – nevakcína, ak prídete do našej nemocnice, postaráme sa o vás.
Skôr nás hnevá, že sa naša krajina natoľko rozdelila, že zdravotníctvo vyzerá ako politický futbal. Naši pacienti a ich rodiny často premýšľajú, či sme na ich strane. Sú napätí a podozrievaví a my musíme vyvinúť úsilie navyše, aby sme ich uistili, že sme s nimi v jednom tíme.
Tu je teda naša najlepšia nestranícka rada: nadviažte vzťah s lekárom, ktorému môžete dôverovať, aby vám povedal pravdu na základe spoľahlivých lekárskych informácií. Nič nenahradí erudovaného lekára, ktorý pozná vašu anamnézu a ktorému môžete dôverovať.
5. Nie sme bez nádeje
V súčasnosti nevidíme veľa lekárskych zázrakov. Vidíme smrť a bolesť. Boh je však stále s nami. Jeho milostivá prítomnosť je tiež zázrak. Koná rovnako mocne v strate, ako pri niekoho uzdravení. Tvrdohlavo teda veríme v neviditeľnú nádej (Rim 8:24).
6. Vieme, že naša bolesť má väčší zmysel
Apoštol Pavol píše: „. . . chválime sa aj súženiami, lebo vieme, že súženie vedie k vytrvalosti, vytrvalosť k skúsenosti, skúsenosť k nádeji. A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (Rim 5:3-5).
Svetská povrchná útecha môže byť ako keď náplasťou prelepíte krvácajúcu tepnu. Ale Písmo ponúka reťazovú reakciu skutočného, trvalého potešenia prostredníctvom Božích prisľúbení. Bohu záleží na našom utrpení. Nedeje sa len tak pre nič. On pracuje na nás.
7. Kristus za to stojí
Na inom mieste Pavol vyhlasuje: „Veď toto naše terajšie ľahké súženie nám získa nesmierne bohatstvo večnej slávy, keďže nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné; lebo viditeľné je dočasné, neviditeľné však večné“ (2Kor 4:17-18).
Máme pocit, že na pleciach nesieme váhu sveta, ale je to lož. Kristus to bremeno niesol už za nás na kríži. A pretože to urobil, naše bremená, ktoré sú teraz ťažké, sa budú zdať och-tak-ľahké v porovnaní s váhou jeho slávy, ktorá príde! Chvála Bohu!
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
