Dňa 7. októbra 2023 uskutočnil Hamas brutálny útok na Izrael. Odvtedy sa vojna a násilie rozšírili po celom regióne. V tomto svetle si kresťania oprávnene kladú otázku o úlohe Izraela v súčasnosti. Veď Boh dal starovekému Izraelu svoje veľké zasľúbenia a sám Kristus prišiel z rodu Izraelitov (Rim 9:4-5).
Čo to však znamená pre moderný izraelský národ? Je to Boží ľud, ktorý prebýva v Božej krajine?
Aby sme mohli odpovedať na túto otázku, musíme sa pozorne pozrieť na apoštolské svedectvo o úlohe Izraela v Božom pláne spásy a musíme urobiť kľúčový rozdiel medzi Izraelom ako moderným štátom a starovekými Izraelitmi.
Odpoveď na túto otázku je dôležitá. V našich zboroch židovskí a palestínski kresťania uctievajú jedného Pána Ježiša Krista, ktorý prišiel od Otca pre nás a pre našu spásu. Na tom, ako hovoríme o Božom ľude a jeho obydlí, záleží.
Kto je Boží ľud?
Boží ľud sú tí, ktorí sú obývaní Duchom Ježiša, Mesiáša (Krista) a kráľa. Ako hovorí David Peterson: „Vernosť oslávenému Kristovi je to, čo určuje príslušnosť k pravému Božiemu ľudu“ (Skutky, 186). Každý, kto verí v Krista, teda tvorí Boží ľud.
Čo to teda znamená pre súčasných Izraelčanov? Aby sme mohli odpovedať na túto otázku, musíme pochopiť Pavlovu argumentáciu v Liste Rimanom 9-11, pretože Pavol vysvetľuje, ako Božie zasľúbenia Izraelu zostávajú pravdivé, aj keď nie každý Izraelita podľa tela prijal Ježiša ako Krista.
O Izraelitoch v jeho dobe Pavol hovorí, že „im patrí synovstvo aj sláva, aj zmluvy, im bol daný Zákon aj bohoslužba, aj prisľúbenia“ (Rim 9:4). A ešte viac: „Ich sú otcovia a z nich pochádza podľa tela Kristus, ktorý je nad všetkými, Boh požehnaný na veky. Amen“ (Rim 9:5).
Pavol však opatrne hovorí, že izraelské dedičstvo neprivádza človeka spasiteľne ku Kristovi bez viery. Pavol to vysvetľuje:
Niet teda rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo ten istý je Pánom všetkých, bohatý pre všetkých, ktorí ho vzývajú. Veď každý, kto by vzýval Pánovo meno, bude spasený. (Rim 10:12-13)
A najmä tí, ktorí vzývajú meno Pánovo spasiteľne, sa stávajú kresťanmi, tými, ktorí sú v Kristovi, Mesiášovi.
Hoci Pavol nemá špecifickú teológiu nahradenia Izraela Cirkvou (pozri Rim 9:3-4), hovorí o Izraeli a pohanoch ako o národoch, ktoré sa stávajú Božím ľudom.
Po tom, čo Pavol hovorí o tom, že Boh povoláva Židov aj pohanov, potvrdzuje svoju poznámku citátom z knihy Ozeáš 2:25 v Liste Rimanom 9:25-26. Tam naznačuje, že pohania sa stávajú Božím ľudom a synmi živého Boha. Uvažujme o Pavlových slovách:
Tak hovorí aj u Ozeáša: Svojím ľudom budem volať tých, čo neboli mojím ľudom, a ako milovanú tú, čo nebola milovaná. A stane sa, že na mieste, kde sa im hovorilo: Vy nie ste môj ľud, tam sa budú volať synmi živého Boha. (Rim 9:25-26).
Naznačuje tento citát z Ozeáša v rámci Pavlovej argumentácie, že Pavol vidí pohanov ako náhradu za Izrael? Nezdá sa, že by to bol jeho argument. Pavol skôr vidí Židov aj pohanov ako môj ľud.
Pavol objasňuje svoje zmýšľanie o otázke Božieho ľudu v Liste Efezanom 2. Tam vysvetľuje, že v minulých časoch boli pohania vylúčení zo spoločenstva Izraela. V Kristovi sa to však zmenilo.
V Efezanom 2:15 Pavol hovorí, že Kristus v sebe „z dvoch [etník] stvoril jedného nového človeka [ľudstvo]“. Inými slovami, zo Židov a pohanov Kristus v sebe vytvoril nové stvorenie, nové ľudstvo: „nového človeka [ľudstvo], stvoreného podľa Božieho obrazu v spravodlivosti a svätosti pravdy“ (Ef 4:24).
Slovo ľudstvo je doslovným prekladom gréckych výrazov v týchto dvoch pasážach, ktoré poukazujú na to, že Kristus prostredníctvom Cirkvi znovu stvoril ľudstvo na svoj obraz (Ef 2:18-22).
Práve z tohto dôvodu sa mnohí z prvých kresťanov považovali za tretiu rasu, nové stvorenie, vytvorené zo Židov a pohanov. V Kristovi boli prví kresťania novou rasou, ktorá nebola poznačená biológiou, ale vierou.
Ukazuje sa, že otázka Božieho ľudu sa neriadi našimi očakávanými vzormi. Keď Kristus prišiel, urobil Božím ľudom nielen Židov, ale aj pohanov tým, že v sebe stvoril nové ľudstvo, alebo to, čo prví kresťania nazývali treťou rasou.
Ako hovorí Pavol: „Lebo nezáleží ani na obriezke, ani na neobriezke, ale na novom stvorení.“ (Ga 6:15).
Kde žije Boží ľud?
Boží ľud patrí hore na nebeskú horu Sion, pretože Abrahám, Izák a Jákob vždy hľadali mesto, ktoré nebolo vytvorené ľudskými rukami, ale mesto, ktorého zakladateľom a projektantom bol Boh (Heb 11:8-10, Heb 11:13-16; Heb 12:22).
Hoci mnohí kresťania pochopiteľne veria, že Boh obnoví vieru Izraela a splní svoje zasľúbenia o geografickom priestore, List Hebrejom 11 a 12 poukazujú na iný pohľad na vec. A mal by som sa vyjadriť veľmi jasne: Neverím, že Hebrejom 11 a 12 odmieta dispenzačný pohľad na krajinu. Verím však, že Hebrejom 11 a 12 značne sťažujú obhájenie tohto presvedčenia.
V tejto kapitole totiž autor listu Hebrejom definuje vieru v konečnom dôsledku v to, čo je neviditeľné, prostredníctvom toho, čo je viditeľné (Heb 11:1-7). Potom autor poukazuje na viditeľnú skutočnosť zasľúbenia zeme ako na takú, ktorá ukazuje na neviditeľné alebo budúce Božie mesto:
Vo viere Abrahám poslúchol, keď ho Boh volal, aby odišiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo. Odišiel, hoci nevedel, kam ide. 9 Na základe viery sa usadil v prisľúbenej zemi ako v cudzej a býval v stanoch s Izákom a Jákobom, spoludedičmi toho istého prisľúbenia. 10 Očakával totiž mesto s pevnými základmi, ktorého tvorcom a staviteľom je Boh. (Heb 11:8-10)
A:
13 Títo všetci umierali vo viere, aj keď nedosiahli to, čo bolo prisľúbené, ale iba z diaľky to videli a pozdravovali. Vyznávali, že sú na zemi cudzincami a pútnikmi. 14 Tí, čo takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť. 15 Keby totiž mysleli na tú, z ktorej vyšli, boli by mali dosť času vrátiť sa. 16 Teraz však túžia po lepšej, čiže po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil mesto. (Heb 11:13-16)
Kde je to mesto? Zrejme nikto z tých, ktorí sú vymenovaní v liste Hebrejom 11, nedostal zasľúbené Božie mesto. Ako sa píše v Liste Hebrejom 11:39-40: „A títo všetci, i keď dostali svedectvo pre vieru, nedosiahli naplnenie prisľúbenia, lebo Boh pre nás zamýšľal niečo lepšie, aby nedosiahli dokonalosť bez nás.“
Čo je lepšie a ako dosiahnu dokonalosť, keď dosiahnu svoj konečný cieľ? Nuž, v Liste Hebrejom 12:1-3 sa píše, že Ježiš je „pôvodcom a završovateľom našej viery“ (Heb 12:2). Slovo „našej“ je tu kľúčové. Ježiš nielenže založil vieru, ale ju aj zdokonalil tým, že, ako sa zdá, bol predchodcom našej viery (Heb 6:20).
A vďaka Ježišovi sa starozmluvní svätí, ktorí neboli dokonalí (Heb 11:40), stali dokonalými. Preto sa v Liste Hebrejom 12:23 hovorí o duchoch „spravodlivých, ktorí už dosiahli dokonalosť“ prebývajúcich v nebeskom meste. Vďaka Ježišovi sme teraz všetci prišli
„k vrchu Sion a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k desaťtisícom anjelov, k veľkolepej slávnosti, k zhromaždeniu prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi, k Bohu, sudcovi všetkých, k duchom spravodlivých, ktorí už dosiahli dokonalosť“ (Heb 12:22-23).
Vďaka nemu sa tí, ktorí neboli dokonalí, stali dokonalými. Odkedy Ježiš založil a zdokonalil vieru, všetci svätí sa stali dokonalými v nebeskom Božom meste, neviditeľnom meste, na ktoré vždy poukazovala viditeľná geografia Kanaánu.
Kde žije Boží ľud? Žijú na zemi vo vyhnanstve, kým čakajú na svoju nebeskú vlasť (1Pt 2:11). Boží ľud má svoje občianstvo v nebi (Flp 3:20).
Záver
Zo Židov a pohanov Kristus v sebe stvoril nový ľudský rod. Takže „nezáleží ani na obriezke, ani na neobriezke, ale na novom stvorení.“ (Ga 6:15). Vierou sa všetci stávame Božím ľudom nie prostredníctvom nahradenia, ale prostredníctvom nového stvorenia.
A Boží ľud žije vo vyhnanstve, kým čaká na svoje prenesenie do Božieho mesta, na horu Sion, alebo do neba.
Pokiaľ ide o otázku Izraela dnes, môžeme potvrdiť, že Izrael podľa tela má vďaka svojmu vyvoleniu mnohé veľké výsady (Rim 9:3-4). Aby však boli spasení, musia veriť v Krista, a tak sa stať novým stvorením spolu s pohanmi, dokonca aj palestínskymi pohanmi! Vlasť ich oboch sú nebesá.
Hoci môžeme súhlasiť s tým, že moderný štát Izrael môže brániť svoje hranice, a dokonca môžeme byť ich spojencami ako národ tu dole, nesmieme si zamieňať etnickú identitu Židov alebo pohanov za určujúcu pre to, kto je novým stvorením v Kristovi.
Len viera z nás robí nové stvorenia v Ježišovi Kristovi, ktorá ako jediná nás privádza do zasľúbeného Božieho mesta.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
