Pre trpiacich je jedným z najviac nádejných prísľubov Kristovo uistenie: „Ja som s vami“ (Mt 28:20). Naša schopnosť čerpať silu a nádej z tohto zasľúbenia však závisí výlučne od nášho pohľadu na Ježiša. Kto presne je ten Ježiš, ktorý je s nami v našom utrpení?
Všetci sme sa stretli s ľuďmi, ktorých prítomnosť utrpenie ešte zhoršuje. Chrlia negatívne myšlienky. Kvapká z nich odsudzovanie. Zdá sa, že majú väčší záujem nás napraviť, než nás pochopiť. Možno nás dokonca nehorázne zahanbujú. Keby nám títo ľudia sľúbili: „Budem s tebou v tvojom utrpení,“ zhrozili by sme sa a dúfali, že to nie je pravda. Radšej by sme trpeli sami ako v ich znevažujúcej prítomnosti.
Druhí sú balzamom v našich zápasoch. Sú oporou. Povzbudzujú nás. Kladú otázky a dobre počúvajú. Hovoria slová pravdy a života. O týchto ľuďoch hovoríme: „Neviem, ako by som to bez nej zvládol.“
Ako sa pozeráte na Ježiša vy? Keď Ježiš hovorí: „Som s tebou v tvojom utrpení,“ aké emócie to vo vás vyvolá? Útechu? Strach? Nádej? Hanbu? Apatiu? Zvážte tri pohľady na Ježiša a spýtajte sa sami seba, s ktorým „Ježišom“ sa najviac stotožňujete.
Pohľad č. 1: Drsný Ježiš
Apoštol Pavol poznamenal, že Satan sa vydáva za anjela svetla (2Kor 11:14). Niekedy sa však Diabol nepotrebuje maskovať – robíme to za neho my. Chytíme sa opisu Satana z Písma, prezlečieme ho za Ježiša a potom sa na neho obraciame vo svojom utrpení. Nie je prekvapujúce, že Drsný Ježiš náš žiaľ a bolesť len zhoršuje.
Tento Ježiš sa na nás pozerá s opovrhnutím v očiach. Nemusí povedať jediné slovo – z jeho výrazu môžeme vyčítať, že nás súdi. Odsudzuje nás. Hromadí na nás bremená. Hovorí: „Prestaň plakať. Aj tak je to tvoja vina, že trpíš. Boh sa ti mstí za tvoj hriech.“
Drsný Ježiš syčí obvinenia a my ich prijímame ako Boží hlas. Je netrpezlivý a nedá sa mu vyhovieť. Neponúka žiadne odpustenie. Žiadne povzbudenie. Žiadne milosrdenstvo. Žiadnu pomoc. Tento „Ježiš“ robí utrpenie neznesiteľným.
Pohľad č. 2: Neutralizovaný Ježiš
Na rozdiel od Drsného Ježiša neutralizovaný Ježiš utrpenie nezhoršuje – ale ani ho nezlepšuje. Jeho prítomnosť je ako nástenný kvet, ktorý je vždy v miestnosti, ale málokedy si ho všimnete. Mohli by sme žiť s ním alebo bez neho. Je neutrálny.
Existuje mnoho spôsobov, ako neutralizujeme Ježiša v našej mysli. Niektorí veria, že Ježiš je mocný, ale pochybujú o jeho starostlivosti (porov. Mk 4:38; Lk 10:40). Iní veria, že Ježiš sa stará, ale pochybujú o jeho schopnosti pomôcť v ich (zdanlivo) jedinečnej situácii (porov. Mt 8:26; Mt 14:31; Jn 5:6-7). Ešte iní veria, že Ježiša brzdí ich hriech, že nie je schopný zasiahnuť do ich života, kým sa neočistia (porov. Jn 4:13-18).
„Ja som s vami“ znamená málo pre tých, ktorí žijú s neutralizovaným Ježišom. Hovoria: „Je to pekné gesto, ale jeho prítomnosť v mojom rozbitom živote nič nezmení.“
Pohľad č. 3: Biblický Ježiš
Aby nás prísľub Kristovej prítomnosti posilnil v našom utrpení, musíme odmietnuť drsné a neutralizované nesprávne predstavy o Ježišovi a obnoviť svoju myseľ Ježišom zjaveným v Písme.
Podľa Božieho Slova Ježiš nie je len s nami, ale je neprestajne za nás (Ž 56:9; Rim 8:31). Jeho prítomnosť je vždy priaznivá, obhajujúca, láskyplná – áno, dokonca aj po tom, čo zhrešíme (Rim 5:8; 1Jn 2:1). Dane Ortlund poznamenáva: „On nie je len tam; on je v našom tíme. Je za nás. . . . Pozerá sa na nás a hovorí: ‘Fandím ti. Som na tvojej strane. Kedykoľvek môžeš padnúť do mojich otvorených, klincami zjazvených rúk.“
V našom utrpení – dokonca aj v tom, ktoré sme si spôsobili sami svojím hriechom – zostáva pravý Ježiš na našej strane. Verne nás kázni (Zj 3:19) a vyzýva nás, aby sme sa kajali a nasledovali ho – no robí to s neprekonateľnou nežnosťou. Ortlund píše:
Ježiš nie je impulzívny. Nie je prísny, reakčný, ľahko podráždený. Je najchápavejšou bytosťou vo vesmíre. Postoj, ktorý je pre Ježiša najprirodzenejší, nie je vztýčený prst, ale otvorená náruč.
V ohni utrpenia s nami
Príbeh o Šadrachovi, Mešachovi a Abéd-Negovi nám poskytuje silný obraz Kristovho súcitu v našom utrpení. Boh týchto mužov slávne zachránil z horiacej pece po tom, čo sa odmietli pokloniť kráľovskej zlatej soche. Ale to, ako ich Boh zachránil, je zaujímavé a často prehliadané.
Predtým, ako boli Šadrach, Mešach a Abéd-Nego vyslobodení z ohňa, objavil sa štvrtý muž – ktorého Timothy Keller a iní označujú za predobraz Krista -, ktorý s nimi kráčal „uprostred ohňa“ (Dan 3:25). Aké je to zvláštne? Kristus sa mohol pokojne objaviť vedľa kráľa – bezpečne a pohodlne vzdialený od ohňa – a zavolať: „Šadrach, Mešach a Abéd-Nego, vyjdite z ohňa!“. Tým by ukázal svoju moc a autoritu. Namiesto toho sa Kristus pridal k svojim ľuďom a radšej s nimi pretrpel oheň, než by ich zachránil.
A tak to Ježiš robí aj pre nás. Náš Spasiteľ odmieta sedieť bokom a pozerať sa, ako trpíme sami. Kristus sa stal človekom, aby sa stotožnil so svojím ľudom, trpel s ním a kráčal s ním predtým, ako nás zachráni, a navždy sa s nami dôverne spojí.
Keď Ježiš hovorí: „Ja som s vami“, hovorí to ako Ten, kto pozná bolesť utrpenia. Rozumie našim slabostiam, obavám a bojom. Sám pocítil horúčavu ohňa. A tieto plamene boli najhorúcejšie na kríži, kde Ježiš horel za nás, aby sme nikdy nemuseli prechádzať ohňom utrpenia sami.
Jedného dňa sa Ježiš vráti, aby navždy uhasil oheň utrpenia. Do toho dňa musíme pamätať na to, že náš Spasiteľ je nám bezvýhradne oddaný a kráča s nami uprostred ohňa už teraz.
Keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa a plameň ťa nespáli. Veď ja som Hospodin, tvoj Boh, Svätý Izraela, tvoj spasiteľ. . . . Neboj sa, veď som s tebou. . . (Iz 43:2-5)
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
