Existuje nebezpečný druh pýchy, ktorý v kresťanskom živote často zostáva nepovšimnutý a nebojuje sa s ním, ale zabíja. Ničí vzťahy. Bráni nám v pokání. A pretože nás ľstivo vedie k tomu, aby sme ospravedlňovali svoje nesprávne konanie odvolávaním sa na to, ako nám bolo ublížené, chápadlá pýchy sa pevne držia na srdci, hoci sa tvárime pokorne a núdzne. Hovorím o sebectve – hriechu, ktorý je v dnešnej dobe všade.
Obrátenie ľútosti dovnútra
Sebaľútosť sa začína súcitom – cnosťou prejavovať súcit a hľadať pochopenie. Keď sa ľútosť obráti dovnútra, zmenšuje súcit s druhými a ťažšie konáme nezištne. Eugene Peterson sa v knihe Earth and Altar zamýšľal nad tým, či sme sa nestali „najviac sebaľútostivou populáciou v celej ľudskej histórii“.
Ľutovanie sa vyvinulo do umeleckej formy. Fňukanie a smrkanie, ktoré múdrejšie generácie zosmiešňovali satirou, je dnes bestseller.
Sebaľútosť zohráva úlohu v dnešnom konšpiračnom myslení ľavice aj pravice. Či už sa prejavuje ako sebaobviňovanie alebo odpor, máme tendenciu veriť bizarných teóriám, ktoré nám bránia priznať si svoje chyby a prevziať zodpovednosť za svoje činy. Svet je nastavený proti nám, takže obviňovanie druhých a útoky proti akejkoľvek forme nerešpektovania sú ospravedlniteľné.
Sebaľútosť ako odvrátená strana chvastania
Ako súvisí sebaľútosť s pýchou? Je to odvrátená strana chvastania. John Piper v knihe Túžba po živote dáva do protikladu chvastanie a sebaľútosť:
Chvastanie je odpoveďou pýchy na úspech a sebaľútosť na utrpenie.
Chvastanie hovorí: „Zaslúžim si obdiv a uznanie, pretože som veľa dosiahol.“
Sebaľútosť zase: „Zaslúžim si obdiv a uznanie, lebo som veľa obetoval.“Chvastanie je hlas pýchy v srdciach silných.
Sebaľútosť je hlasom pýchy v srdciach slabých.Chvastanie sa zdá byť sebestačné a sebaľútosť sebaobetujúca.
Chvastanie je zvyčajne očividné. Sebaľútosť je však rafinovanejšia. Vzniká zo zraneného ega. Sebaľútostiví ľudia často vyzerajú, akoby bojovali s nízkym sebavedomím alebo pocitom nehodnosti. V skutočnosti sú ľudia, ktorí sa utápajú v sebaľútosti, nešťastní, pretože ich hodnota zostala nepovšimnutá. „Nedostal som to, čo mi patrí. Zaslúžim si niečo lepšie. Nikto sa ku mne nesprával podľa mojej hodnoty.“ Piper ďalej píše:
Sebaľútosť je nebezpečný, klamlivý, srdce kaliaci hriech. Je to duchovný umŕtvovač, ktorý dusí vieru, vysáva nádej, zabíja radosť, potláča lásku, podnecuje hnev a oberá o akúkoľvek túžbu slúžiť druhým. A je to hriech, ktorý nás povzbudzuje, aby sme si svoje úbohé ja utešovali najrôznejšími hriešnymi pôžitkárstvami, ako sú napríklad klebety, ohováranie, obžerstvo, návykové látky, pornografia a nárazová zábava.
Sebaľútosť a vodcovstvo
Vodcovia môžu byť obzvlášť náchylní k sebaľútosti. Keď sme kritizovaní (oprávnene alebo neoprávnene), neobraciame sa k Bohu, aby nás ospravedlnil, ale vnútorne nariekame nad našou neuznanou hodnotou – nad našou dobrotou, ktorá zostala nedocenená. Ako ľahko sa stiahneme do ozveny svojho srdca a znovu si opakujeme krivdu, ktorá nám bola spôsobená! Potom, keď sa oddávame ďalším hriechom, podliehame mrzutosti alebo už necítime súcit s druhými, obviňujeme druhých z nedostatočného duchovného rastu.
Sebaľútosť zapaľuje ďalšie hriešne ohne, najmä hnev, ako ukazujú aj svetské zdroje. Jedna výskumná správa spája sebaľútosť s pocitmi osamelosti aj hnevu.
Jednotlivci, ktorí prežívajú sebaľútosť, zvyčajne očakávajú od okolia viac, ako je okolie ochotné dať. Osobné vzťahy sú vnímané ako nestabilné a vyznačujú sa vysokou náročnosťou zo strany osoby, ktorá prežíva sebaľútosť a vidí svoje okolie ako neochotné poskytnúť empatiu, útechu a podporu, ktorú požaduje. V dôsledku toho je osoba, ktorá pociťuje sebaľútosť, neustále frustrovaná.
Táto frustrácia je zameraná na seba. Podobne ako chromý muž pri rybníku v Betesde, ktorého sa Ježiš spýtal: „Chceš vyzdravieš?“ (Jn 5), vymenúvame dôvody, prečo je uzdravenie nemožné. Ľudia ponorení do sebaľútosti možno naozaj chcú uzdravenie, ale váhajú, či si majú nechať ošetriť svoje rany, pretože zameranie sa na krivdy druhých im poskytuje sebaospravedlňujúcu útechu.
- V skutočnosti nechcete, aby sa k vám manžel/manželka správal/a tak dobre, ako si myslíte, že si zaslúžite, pretože potom by ste stratili hlavný zdroj sebaospravedlnenia pre svoje vlastné zlyhania v manželstve.
- V skutočnosti nechcete, aby vás kritici prestali ostreľovať, pretože potom by ste stratili pocit nadradenosti, ktorý pramení z pocitu osočovania.
- V skutočnosti nechcete, aby ste sa uzdravili z minulých zranení, pretože v tých horkých slzách je sebaospravedlňujúca sladkosť.
Sebaľútosť hovorí: „Mám pravdu, pretože mi bolo ublížené,“ a potom pokračuje v ospravedlňovaní množstva ďalších sebeckých spôsobov správania.
Pozrite sa hore
Odolávať lákavému hriechu sebaľútosti neznamená, že by sme mali potláčať svoje bolesti, netrápiť sa nad skutočnými nespravodlivosťami alebo nehľadať uzdravenie skutočných a pretrvávajúcich rán. Odolať sebaľútosti naopak znamená, že odoláme nutkaniu skĺznuť do vzorcov sebaospravedlňovania. Hriech sebaľútosti nás núti nájsť potvrdenie v našom utrpení, rovnako ako hriech chvastania nás núti nájsť potvrdenie v našom úspechu.
Odolávať sebaľútosti si vyžaduje, aby sme v pokore volali k Bohu tak, ako to urobil Dávid v 13. žalme, predložili svoje sťažnosti a zároveň stále dôverovali v jeho „milosť“, rozhodli sa „plesať“ nad jeho spásou a potom si pripomenuli, ako často „mi Hospodin urobil dobre“.
Sebaľútosť obracia váš pohľad na vás samých a vaše rany. Boj proti sebaľútosti si vyžaduje pohľad na ukrižovaného Ježiša. Jeho ranami sme uzdravení. Chválime sa krížom, ktorý ukrižoval našu pýchu. „Veď ako vo veľkej miere prichádzajú na nás Kristove utrpenia, tak sa nám skrze Krista v hojnej miere dostáva aj útechy,“ napísal apoštol Pavol. (2Kor 1:5) Podobne nám to prikázal aj Peter: „Ale radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa s plesaním radovali, aj keď sa zjaví jeho sláva“ (1Pt 4:13).
Pozrite sa okolo seba
V prvom rade sa máme pozerať na Krista a potom na ľudí okolo nás. Prestaneme vyhľadávať ľudí, ktorí rozmaznávajú náš sebaľútostný postoj. Obzeráme sa okolo seba a hľadáme príležitosti, ako sa vynoriť z bahna sebaľútosti, aby sme mohli milovať svojich blížnych a slúžiť im so súcitom. Hľadáme príležitosti, aby sme požehnali iných.
Scotty Smith verí, že evanjeliová štedrosť je najlepším liekom proti sebaľútosti. Jediný spôsob, ako bojovať proti „dušu scvrkávajúcej a srdce rozkladajúcej toxicite a jedu sebaľútosti“, je pozrieť sa mimo seba. Namiesto toho, aby ste si ošetrovali svoje rany tým, že prechovávate nenávisť pre svoju zranenú pýchu, musíte sa znížiť, aby ste sa pozreli na potreby druhých a radostne im slúžili.
Nenechajme sa zviesť týmto ľstivým a lákavým hriechom, ktorý by nás chcel obrať o radosť pre dobro cirkvi a sveta. Zanechajte večierok ľútosti, ktorý ste usporiadali pre seba, a pridajte sa k večierku evanjelia, ktorý Boh chce, aby ste usporiadali pre druhých.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
