Majú sa evanjelikáli modliť?

Je to síce zahanbujúce, ale je to pravda. Kresťania už dlho zápasia s uplatnením ich najväčšej výsady: možnosťou predstúpiť pred Boží trón milosti a rozprávať sa s Bohom, komunikovať so Stvoriteľom a Vládcom sveta, Vykupiteľom, nekonečne milujúcim Bohom, ktorý porazil moc hriechu, smrti a Diabla. Táto dychberúca výsada je však často pochopená nesprávne, je zanedbaná, či považovaná za samozrejmosť, a často vykonávaná tak, akoby to, čo vyznávame o Bohu vôbec nebola pravda.

Táto zanedbanosť však nie je nič nové. V predvečer Ježišovej smrti učeníci Peter, Jakub a Ján zaspali aj napriek tomu, že ich požiadal o to, aby s ním bdeli a modlili sa (Mt 26:36-46). Naša neschopnosť modliť sa tak, ako to Boh očakáva, nás nemôže prekvapovať, keď vidíme zlyhanie Ježišov najbližších – učeníkov.

Šokujúce štatistiky

Na základe dotazníka Pew Research Center, sa menej ako polovica dospelých Američanov modlí každý deň. Táto štatistika za posledných 15 rokov prudko klesá a to z 58% v roku 2007 na 45% v roku 2021. Navyše, prieskum Crossway ukázal, že len 2% respondentov sú „veľmi spokojní” s ich modlitebným životom, zatiaľ čo omnoho väčšia skupina vyjadrila „priemernú”, či „nízku” spokojnosť.

To musí znamenať našu slabú chápanie povahy modlitby. Nedávny prieskum dospelých Američanov realizovaná agentúrou Barna ukázal, že 20% respondentov verí, že Boh svoju vôľu vykonáva nezávisle od našich modlitieb a 14% ani nevie ako, a či vôbec na modlitby reaguje.

Dôkazy z Písma

Ajj napriek tomu všetkému, Božie slovo nemôže byť jasnejšie. Sám Pán Ježiš sa modlil vrúcne, vytrvalo, a niekedy aj celú noc. (Len v evanjeliu podľa Lukáša o to tom čítame, pozri: Lk 3:21-22, Lk 5:16, Lk 6:12, Lk 9:18, Lk 9:28-29, Lk 11:1, Lk 22:32, Lk 22:44; okrem toho máme zaznamenané aj Jeho modlitby: Lk 10:21, Lk 22:41-42, Lk 23:34, Lk 23:46). Ježiš vedel, že „Hospodin je blízky všetkým, čo ho vzývajú, všetkým, čo ho vzývajú úprimne“ (Ž 145:18).

Kristus nás učí modliť sa neodbytne. Tak, ako muž, ktorý neustále žobral chlieb od svojho suseda ho nakoniec aj dostal, aj my máme mať dôveru, že „každý, kto prosí, dostane, kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria” (Lk 11:10). A podobne ako vdova, ktorá neprestávala bojovať za spravodlivosť (Lk 18:2-8) aj my sa máme „stále modliť a neochabovať“ (Lk 18:1).

Toto učenie zdôrazňovali aj samotní učeníci a bolo vložené do samotného kánonu Novej zmluvy. Pavol prikazuje, aby sme sa „neprestajne modlili” (1Tes 5:17). Jakub dodáva:

Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste boli uzdravení. Veľa zmôže účinná modlitba spravodlivého. Eliáš bol človek ako my, ale keď sa horlivo modlil, aby nepršalo, nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov. A znova sa modlil a nebo dalo dážď a zem vydala svoju úrodu. (Jk 5:16-18)

Dôkazy z cirkevnej histórie

Dejiny cirkvi sú preplnené výzvami  k modlitbe. Tradícia hesychazmu Pravoslávnej cirkv i sa venovala skúmaniu hĺbky modlitby bez prestania podľa duchovnej zbierky Filokalia (1782) zostavenej  rehoľnými bratmi z  polostrova Atos v Grécku. Rímsky katolíci a iní sa modlia Liturgiu hodín (ináč aj Posvätné ofícium) či Breviár, ktoré pomáhajú oddeliť si čas a využiť ho na dennú modlitbu.

Martin Luther učil laikov modliť sa ako mnísi a kňazi a plánovať svoj život v závislosti od Pána. Počas jednej spoločnej večere povedal:

Ach, modlitba zbožných je skvelá vec. Je úžasné stáť pred Bohom a vedieť, že v Jeho prítomnosti sa nemusíme báť, že aj úbohá duša môže pocítiť Boží priateľský úsmev. A to vďaka Ježišovi Kristovi. Naše vedomie nemôže utekať preč, len z dôvodu našej nedostatočnosti či byť ohromené pochybnosťami a strachom.

Petrovi Beskendorfovi, holičovi a členovi svojho zboru, Luther v jednom liste píše ohľadom modlitby toto:

Stráň sa tých falošných a prekrútených myšlienok, ktoré ti hovoria: „Ešte chvíľu počkaj. Pomodlím sa o hodinku, najprv musím dokončiť toto.” Takéto myšlienky ťa odvedú od modlitby na veci, ktoré zoberú tvoju pozornosť a pohltia ta natoľko, že z modlitby nič nebude … Ale môže sa stať, že sa vyskytnú úlohy, ktoré sú rovnako dobré, alebo lepšie ako modlitba, hlavne v prípade núdze. Svätý Hieronym vraj povedal, že všetko, čo veriaci človek robí je modlitba… Musíme si ale dávať pozor, aby sme sa nevzdali návyku skutočnej modlitby v prospech vecí, o ktorých si myslíme, že sú dôležité. Pretože nakoniec aj tak zistíme, že dôležité nie sú. Preto sa potom k modlitbe staviame vlažne, lenivo, chladne a nakoniec až apaticky.

Dobrí kazatelia vedia, že ľudia si často na svoje nemodlenie vymýšľajú výhovorky na základe ich nesprávneho porozumeniu Biblie a teológie. Jonathan Edwards vedel, že niektorí používajú predurčenie ako výhovorku prečo sa nemodliť. Ale „slovami človeka: Boh býva premožený pokornou, ale horlivou modlitbou.” Modlitbou nikto nedokáže Božiu vôľu zmeniť, ani mu niečo oznámiť. On je „vševediaci, a v ohľade na vedomosti nemenný… On vie, čo chceme tisíckrát lepšie ako si my vôbec trúfame pýtať.” Ale aj napriek tomu nás vyzýva k modlitbe, pretože chce, aby sme boli závislí na Ňom. A už od večnosti túži odpovedať na modlitby.

Edwards hovorí, že nemáme žiadnu výhovorku pre našu neschopnosť modliť sa často a so zápalom ako na verejnosti, tak aj v súkromí. Len „pokrytci“ zanedbávajú modlitbu vtedy, keď ich nikto nevidí. „Nejaký čas síce zostávajú v modlitbe, ale často sa stáva, že po čase sa modliť prestanú.”

Prestaňme byť pokrytcami – prestaňme klamať samých seba, že náš vzťah s Bohom je v poriadku, zatiaľ čo ignorujeme naše privilégium sa s ním rozprávať, komunikovať, a volať naňho. Namiesto toho buďme skutočnými učeníkmi, dôverujme Bohu a tomu, čo Jeho slovo hovorí.

Len si predstavte

Predstavme si, čo by sa stalo, ak by sme sa deň za dňom, viac a viac neprestajne modlili. Predstavme si, čo by sa stalo, ak by sme kultivovali našu vieru, zbožn é návyky, a komunikovali s Bohom, ako keby bol naozaj vždy s nami, vždy vládol nad našimi životmi a vo svete tak, ako to hovorí Písmo. Či už tomu veríš už teraz, alebo nie, je to skutočne tak – ako to aj vždy bolo – Boh takéto obetavé učeníctvo požehnáva.

Bože, veríme ti. Pomôž našej neviere skrze Ježiša Krista. Amen.

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition