Materstvo nevyzeralo vždy presne tak, ako som si predstavovala, že bude. Stretla som sa s problémami s kŕmením, pobytmi v nemocnici, neočakávanými diagnózami a opakovanými zdravotnými vyšetreniami. Raz v septembri, keď boli výsledky z laboratórnych testov jedného z mojich detí abnormálne, ma intenzita mojej emocionálnej reakcie zaskočila. Hoci sa hodnoty krvného obrazu do týždňa či dvoch vyrovnali, Pán mi pomohol vidieť, že rozhádzané laboratórne výsledky reprezentujú niečo oveľa väčšie, niečo, čo neviem kontrolovať. Ukázali mi na hlbšiu bolesť v srdci a zlomenosť, choroby a porušenie, neznámu budúcnosť a môj strach z predčasnej straty.
My matky si dokážeme byť veľmi vedomé výziev, ktorým čelia naše deti. Môžeme byť verné v našich modlitbách za nich a dokonca môžeme prosiť aj iných, aby sa za ne modlili. No aj napriek tomu si možno neuvedomujeme, ako veľmi nás bolesť našich detí ovplyvňuje. Uvedomenie si toho, ako sa nás utrpenie spojené s materstvom dotýka, je často dôležitým krokom k tomu, aby sme boli schopné zažívať Božie potešenie na tých najcitlivejších miestach našich sŕdc. Keď sa úprimne pozrieme na naše skúšky a budeme volať k Bohu o pomoc, uvidíme, že hoci naša bolesť je skutočná, rovnako skutočné je aj Božie potešenie.
Priznajte si svoju bolesť
Možno nejaký človek vo vašom okolí poznamenal, že vaše náročné okolnosti nie sú až také zlé alebo že je to celé len vo vašej hlave, čím chcel povedať, že sa cez to musíte len dostať a posunúť sa ďalej. Je možné, že sa priateľka, ktorá to myslela veľmi dobre, pokúsila ponúknuť vám riešenia, ktoré by mohli túto ťažkú situáciu zlepšiť, keď ste v prvom rade potrebovali, aby s vami súcitila a povedala len: „Je mi to veľmi ľúto.“ Alebo možno aj vy samé ignorujete svoje problémy a dúfate, že sa jednoducho vyparia a neuvedomujete si, aký vplyv to má na vás a na vašu rodinu.
Sestry, čokoľvek vám ktokoľvek povedal, alebo čokoľvek ste si hovorili vy samé, chcem aby ste počuli to, že vaše problémy a vaša bolesť sú naozaj reálne. Neviem, v čom konkrétne trpíte, ale bez ohľadu na to, či ste to čakali alebo nie, keď ste sa rozhodli stať sa matkami, utrpenie je garantovaným spoločníkom na tejto ceste. Od momentu pádu, ženy zažívajú bolesť spojenú s rodením detí (Gn 3:16) – a to nie je obmedzené len na pôrod samotný.
Niektoré skúšky sú ťažšie ako iné. Niektoré sú dočasné a iné nás neopustia, až kým neodídeme do večnosti. Niektoré sú následkami, priamo či nepriamo, nášho vlastného hriechu; niektoré sú následky hriechov iných ľudí voči nám; a niektoré majú dôvody, ktoré nikdy nebudeme poznať. Každopádne, každý typ utrpenia, ktoré vy či ja zažívame sú priamo spojené s prítomnosťou hriechu v našom padlom svete (Rim 8:20-23):
Tvoj smútok, keď chodíš po dome s prázdnym náručím.
Tvoje obavy, keď sa v noci prehadzuješ v posteli, kým čakáš, kedy sa tvoj syn v tínedžerskom veku vráti domov.
Invalidné vozíky, alergologické vyšetrenia, inhalátory a okuliare.
Telefonát od polície, v ktorom ti oznámia, že sa stala nehoda.
Individuálny učebný plán tvojej dcéry.
Zlomenina zo zápasu.
Strach tvojho dieťaťa zo šikany v škole.
Tvoj strach z toho, že tvoj dospelý syn si nevie nájsť prácu.
Tvoja popôrodná depresia.
Tvoje batoľa zápasiace s chrípkou.
Tvoje neposlušné dieťa.
A tak ďalej, a tak ďalej.
My, matky, zažívame skutočné následky života v krajine zmietanej hriechom. Nech sú naše úmysly akokoľvek dobré, ignorovať tieto skúšky alebo popierať ich realitu je ďaleko od toho, aby sme v nich dôverovali Bohu.
Nielenže ich ignorovanie alebo popieranie bráni procesu uzdravenia, ale zároveň nás robí náchylnejšími k väčšiemu pokušeniu hrešiť a zraniteľnejšími voči Satanovým klamstvám. Prinajmenšom to v nás vyvoláva falošný pocit sebestačnosti a robí nás to slepými voči našej závislosti na Pánovi a na našich kresťanských bratoch a sestrách. Keď pokorne priznáme naše utrpenie a bolesť a začneme volať na Boha, budeme oveľa schopnejšie prijať útechu, ktorú nám ponúka.
Prijmite realitu
Apoštol Pavol pripomína veriacim, že „tento poklad máme v hlinených nádobách, aby nesmierna moc bola z Boha, a nie z nás. Zo všetkých strán sme sužovaní, no nie stiesnení; sme bezradní, ale nie zúfalí; sme prenasledovaní, no nie opustení; sme zrážaní k zemi, no nehynieme“ (2Kor 4:7-9). Ale čo to znamená, byť hlinenou nádobou?
Sme stvorení zo šľách a mäsa, krvi a kostí, T-buniek a hypofýzy, progesterónu a estrogénu. Ako ženy sme stvorené na to, aby sme vynosili deti, ale aj keď naše loná nepracujú tak, ako by mali a my nemôžeme mať deti, Boh nás stvoril ako nádoby, ktoré prinášajú slávu jemu. A hoci sme boli predivne utvorené (Ž 139:14), Pavol má dôvod na to, aby kresťanov nazýval jednoduchými „hlinenými nádobami.“
Keď plním zaváraninové poháre domácim jablkovým pyré, moja rodina sa neteší zo samotných zaváraninových fliaš, ale z toho, čo je v nich. Nie sme stvorené na to, aby sme priťahovali pozornosť samé na seba – na našu kapacitu všetko vydržať alebo na to, ako všetko zvládneme samé – ale na to, aby sme za najväčší poklad považovali to, že Kristus žije v nás, že môžeme byť svedkami Božej všetko presahujúcej sily a premieňajúcej moci evanjelia.
Ako hlinené nádoby máme prijať realitu nášho stavu. Je dobré priznať si, keď sa cítime stiesnené, bezradné, prenasledované a zrážané k zemi. Vtedy dokážeme lepšie odrážať Božiu slávu.
Prijmite Božie potešenie
Nemusíme našu bolesť ignorovať, prehliadať ju, ani ňou nemusíme nikomu nič dokazovať. Môžeme bežať k nášmu nebeskému Otcovi, „Otcovi milosrdenstva a Bohu všetkej útechy, ktorý nás potešuje v každom našom súžení“ (2Kor 1:3-4). V jeho prítomnosti, môžeme úprimne hľadieť na naše boje a naučiť sa, čo znamená skutočná útecha.
Biblická útecha nie je len mäkká deka alebo pariaca sa šálka kávy (hoci počas zimných rán mám obe tieto veci veľmi rada). Božia útecha nás posilňuje a pomáha nám stáť pevne v našej viere aj uprostred našich utrpení, nie až vtedy, keď prejdú.
Táto útecha je pevne spätá s Ježišom Kristom, ktorý sa narodil, aby bol „potechou Izraela“ (Lk 2:25), aby bol tým, ktorý zabezpečil našu útechu a skrze ktorého máme „silné povzbudenie my, čo sme našli útočisko v tom, že sa budeme verne pridŕžať ponúkanej nádeje. Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše“ (Heb 6:18-19). Túto Božiu útechu môžeme zažívať už dnes vďaka službe Ducha svätého, nášho Tešiteľa (Jn 14:16,26; Jn 15:26; Jn 16:7).
Nech trpíme akýmkoľvek spôsobom, Božie potešenie je skutočné a prístupné. Žalmista napísal: „Bolo to dobré, že som bol pokorený, aby som sa naučil tvoje predpisy“ (Ž 119:71). Hoci sa uprostred našich smutných dní možno pýtame, či je táto veta skutočne pravdivá, je v nej skryté čosi vzácne: naše skúšky nám prinášajú príležitosti naučiť sa o Bohu a jeho Slove veci, ktoré by sme sa nenaučili žiadnym iným spôsobom. Napríklad poznanie Boha ako nášho Tešiteľa a prežívanie jeho útechy v najťažších momentoch materstva.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
