Môže sa kresťan dať tetovať?
Túto otázku mi kladú niekoľkokrát do roka, zvyčajne po tom, čo si relatívne nový veriaci prvýkrát úspešne prečítal knihu Levitikus. V nej sa píše:
Nerobte si zárezy do tela pre mŕtveho, ani si netetujte na tele znaky. (Lv 19:28)
Znamená to, že kresťan sa nemôže dať tetovať?
Väčšina teológov a biblistov by tvrdila, že obradný zákon bol naplnený v Kristovi. On je Baránok, ktorý sníma hriech sveta. Obradný zákon mal prípravný charakter. Ján Kalvín povedal:
Obradný zákon Židov bol výchovným nástrojom, ktorý Pán, tak povediac, používal počas obdobia detstva tohto ľudu, kým nenastane plnosť času, keď mal svetu naplno zjaviť svoju múdrosť a ukázať skutočnosť tých vecí, ktoré boli vtedy naznačené obrazmi (Ga 3:24; Ga 4:4)[1].
Avšak hoci obradný zákon (vrátane zákonov o tetovaní) bol prípravný, základné princípy zostali v platnosti. Preto je úlohou súčasného novozmluvného veriaceho klásť dobré otázky typu „prečo“. Prečo nám Boh hovorí, že nemáme spolu zapriahnuť osla a vola? Prečo zakazuje zasiať dva druhy semien na to isté pole? Prečo hovorí, aby sme sa netetovali za mŕtvych? Aký princíp sa učí týmito elementárnymi spôsobmi?
Verš o tetovaní sa nachádza v časti zákonov zaoberajúcich sa pohanskými praktikami.
Nič nebudete jesť s krvou, nebudete veštiť ani čarovať. Nepodstrihujte si vlasy dookola, nezohyzďujte si okraje brady. Nerobte si zárezy do tela pre mŕtveho, ani si netetujte na tele znaky.. (Lv 19:26-28)
Toto všetko sú pohanské činnosti, s ktorými by veriaci nemali mať nič spoločné. Pohania pri svojich náboženských rituáloch pijú krv, radia sa s veštcami a znetvorujú sa, aby si uctili mŕtvych. Ako členovia zmluvného spoločenstva veríme niečomu inému, pokiaľ ide o to, kto je Boh, ako komunikujeme s Bohom, a o tom, čo sa s nami ako ľuďmi stane, keď zomrieme. Tieto presvedčenia by sa mali odrážať v našom správaní.
To bolo pôvodné posolstvo tohto textu.
Moderní čitatelia sa oprávnene pýtajú, aké zásady existujú v tomto texte, ktoré by sa mali vyextrahovať a vhodne aplikovať v našich časoch. Konkrétne, znamená tento text, že kresťan sa nemôže dať tetovať?
Prísne vzaté, tieto verše nezakazujú tetovanie ako telové umenie (pozn. body art), ale skôr tetovanie ako pohrebný rituál. Preto si myslím, že dôležitejším záverom je, že Boží ľud by nemal smútiť ako tí, ktorí nemajú nádej. Kresťania by si mali dávať veľký pozor na to, aby svoje telá nepremenili na živé náhrobné kamene. Zdá sa, že mať na svojom tele napísané meno alebo tvár zosnulého milovaného človeka vyjadruje extrémny smútok a absenciu nádeje – práve to, čo sa nám tu v Levitiku hovorí, aby sme nerobili. Mimochodom, to isté hovorí veriacim aj apoštol Pavol v 1. liste Tesaloničanom:
Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nermútili ako ostatní, ktorí nemajú nádej. (1Tes 4:13)
Zdá sa, že hlavnou zásadou je, že naše pohrebné obrady by mali odrážať to, čo veríme o dôstojnosti tela a nádeji tých, ktorí zomierajú vo viere. Nie som si istý, či sa tu hovorí niečo o umení tela ako takom. Pri snahe rozhodnúť sa, či si nechať urobiť ozdobné tetovanie, by človek asi mal dôkladne popremýšľať, ako uplatniť to, čo apoštol Peter hovorí v 1. liste Petrovom o vonkajšej ozdobe:
Vaša ozdoba nech sa nezakladá na vonkajšku: na nápadne zapletaných vlasoch, v navešanom zlate a na honosných šatách, ale ozdobou nech je to, čo je skryté v srdci a je neporušiteľné, totiž tichý a pokojný duch, ktorý má veľkú cenu pred Bohom. (1Pt 3:3-4)
Biblia nás varuje pred tým, aby sme sa snažili kultivovať alebo vyjadrovať identitu prostredníctvom vonkajších ozdôb, skôr by sme sa mali zamerať na rozvoj charakteru.
Mali by sme tiež myslieť na radu apoštola Pavla Korinťanom, keď ich povzbudzoval:
„Oslavujte Boha vo svojom tele.“ (1Kor 6:20)
Veriaci by mali vyzerať tak, akoby úplne patrili Bohu, a mali by klásť väčší dôraz na to, kým sú vo vnútri, než na to, ako vyzerajú navonok. Nechám na Duchu Svätom a vašom svedomí, aby ste určili, ako to konkrétne uplatniť.
POZNÁMKA:
- Ján Kalvín, Inštitúcie kresťanského náboženstva, prekl. Henry Beveridge, Accordance electronic ed. (Edinburgh: Calvin Translation Society, 1845), odsek 3315.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
