Ako môžem ako zamestnanec na nízkej pozícii, ktorý vykonáva všedné úlohy, nájsť zmysel svojej práce?
„Má to naozaj význam?“
Rozmýšľa tínedžer v reštaurácii rýchleho občerstvenia, kým roznáša ďalší hamburger. Rodič batoľaťa o tom uvažuje, keď už štvrtýkrát v ten deň utiera kuchynskú linku. Recepčná sa na to pýta, kým presmerováva hovory na váženejšie pozície v budove.
Každý chce vidieť zmysel v práci, ktorú robí. Preto sa vedúci pracovníci snažia zabezpečiť, aby každý člen tímu chápal, ako jeho práca podporuje väčšie iniciatívy. Ako kresťania túžime ešte po niečom viac ako po zdravom výsledku hospodárenia. Túžime po živote, ktorý sa páči Bohu a posúva Božie kráľovstvo vpred. Preto keď máme pocit, že naša práca je všedná alebo postráda význam, položme si otázku:
„Má to naozaj význam?“
Možno to, čo najviac potrebujeme, nie je pripomienka, že naša práca má význam, ale pripomienka, že Božia práca má význam. A on nás pozval do svojej práce (Ef 2:10). Bez ohľadu na naše prostredie od pondelka do piatku, ak sa podieľame na Božej práci, môžeme si dávať pozor na lži sveta aj na pravdu Božích ciest.
Svetské lži o práci
Veľká časť našej nespokojnosti so všednými úlohami pramení z posolstiev, ktoré prijímame z našej kultúry. Je dôležité chrániť si srdce pred niekoľkými bežnými klamstvami.
Individualizmus
Naša kultúra oslavuje a podporuje individualizmus. Hovorí sa nám, aby sme sa naháňali za vlastným šťastím a vytvárali ho, nasledovali svoje srdce a našli samých seba. To nás prirodzene vedie k tomu, že v práci hľadáme viac významu pre seba – vyberáme si tie najlepšie úlohy, upíname sa na zvýšenie platu, alebo, ak pracujeme z domu, prezentujeme sa na sociálnych sieťach ako dokonalí. Často to robíme na úkor služby ľuďom okolo nás a odpočinku v prítomnosti nášho Otca. On je ten, ktorého sa oplatí propagovať, oslavovať a velebiť.
Nespokojnosť
Keď sa naháňame za materiálnym majetkom alebo pozemskými odmenami, nikdy nie sme spokojní. To je dôvod, prečo môžete mať šesťmiestny príjem a kanceláriu na rohu a stále sa cítiť frustrovaní a bez cieľa. Namiesto toho nás Boh pozýva, aby sme odpočívali v jeho zabezpečení a žili pokojným životom (1Tes 4:11). Keď to robíme, dáva nám pokoj, ktorý trvá aj pri umývaní riadu, prijímaní objednávok vo fastfoodoch alebo pri ukladaní kníh do regálov v knižnici.
Rozptýlenie
To, čo sa začína ako silná pracovná etika, sa môže zmeniť na posadnutosť hľadaním významu a istoty prostredníctvom práce. Naša kultúra nám vraví, že ak sa do toho pustíme a lepšie si zorganizujeme čas, umožní nám to kontrolovať a riadiť svoj vlastný život. Počúvame, že byť nenahraditeľný je spôsob, ako získať povýšenie. Dobré veci sa môžu stať modlami a my môžeme byť takí zaneprázdnení riadením svojich vlastných životov, že nebudeme mať čas ani chuť počúvať a podriadiť sa Bohu.
Konformita
Túžba zapadnúť medzi našich kolegov znamená, že často oceňujeme to, čo robia oni. Keď sa sťažujú na šéfa, chodia neskoro alebo robia polovičatú prácu, znehodnocujú prácu. To môže spôsobiť, že aj my budeme premýšľať, či máme prísť načas alebo pracovať zo srdca ako pre Pána (Kol 3:23).
Biblická pravda o práci
Svet má tendenciu oceňovať našu prácu na základe moci, prestíže alebo príjmu. To však nie sú tie isté kritériá, ktoré používa Boh.
Keď skúmame Písmo, vidíme, že:
Boh pracuje.
Boh sám od začiatku pracuje a teší sa zo svojej práce a nazýva ju „dobrou“. Robí všetky možné úlohy, od malých (navrhnutie dýchacieho systému kliešťa) až po veľké (vyslanie svojho Syna na svet, aby zachránil ľudstvo). Niektoré zo svojich úloh vykoná raz, ale vidíme, že mnohé z nich – od striedania ročných období až po rozochvievanie ľudských sŕdc – opakuje znova a znova.
Boh od začiatku plánoval, že človek bude tvrdo pracovať.
Ešte pred pádom dal Boh človeku pokyn, aby pracoval (Gn 1:28, Gn 2:15). Robíme to preto, aby sme vniesli poriadok do chaotického sveta, aby sme zabezpečili svoje rodiny (1Tim 5:8), aby sme podporili prácu cirkvi (2Kor 9:7) a aby sme sa postarali o tých, ktorí to potrebujú (Prís 22:9). Všetky tieto veci môžeme robiť z pozície riaditeľa, z manažérskej kancelárie alebo zo skladu.
Boh plánuje, že človek bude pracovať v budúcnosti.
Keď sa Ježiš vráti, práca, ktorú robíme teraz, sa ukáže, posúdi a prečistí (2Pt 3:10-13). Čo to znamená pre naše skladanie tovaru v regáloch, opatrovanie detí alebo vytrhávanie buriny? Peter nám hovorí, aby sme boli „svätí a nábožní vo svojom správaní“ (2Pt 3:11), čo môže vyzerať ako modlitba za spolupracovníkov, úcta k nadriadenému, včasné príchody, usilovná práca a láskavosť k ľuďom okolo vás. Tým, ktorí sú verní s málom, Ježiš povie: „Správne, dobrý a verný sluha!“ a ustanoví ich nad mnohým (Mt 25:23).
Boh sa pozerá na iné veci ako človek.
Keď Samuel videl Dávidovho staršieho brata Eliaba, bol si istý, že tento vysoký a pekný muž bude ďalším vodcom Izraela. Boh si však vybral najmenšieho a najmladšieho syna. „Človek hľadí na vonkajší vzhľad, ale Hospodin hľadí na srdce,“ povedal Boh Samuelovi.
Boh nie je iný ani dnes (Heb 13:8). Stále mu viac záleží na našom srdci ako na zamestnaní, ktoré máme, alebo na majetku, ktorý vďaka nemu môžeme získať. Keď budete nabudúce v práci, preskúmajte svoje srdce: nevzali ste si dlhšiu prestávku, ako ste mali? Neodbavili ste niektoré svoje úlohy polovičato, čím ste nechali viac práce na zmenu po vás? Bolo vaše srdce nahnevané, pretože váš spolupracovník bol pomalý? Všedné úlohy nám často poskytujú bohatú príležitosť na posvätenie.
Keď sa budete skúmať, pamätajte, že vaším hlavným cieľom je poznať Boha, tešiť sa z neho a deliť sa o jeho dobrú správu s temným svetom.
Žiadny z týchto hlavných cieľov kresťanského života nevyžaduje, aby sme pracovali v určitom povolaní, sedeli na určitej priečke firemného rebríčka alebo mali úctu a obdiv druhých.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
