Definícia
Tisícročné kráľovstvo sa vzťahuje na obdobie tisícročnej vlády Krista, ktoré sa spomína v Zjavení 20:3. O presnom načasovaní a povahe toho, čo sa myslí pod miléniom, sa vedú diskusie medzi tromi názormi: amilenializmus, postmilenializmus a premilenializmus.
Zhrnutie
Tisícročné kráľovstvo sa vzťahuje na obdobie tisícročnej vlády Krista, ktoré sa spomína v Zjavení 20,1 – 4. Táto pasáž je notoricky známa tým, že jej výklad je zdrojom diskusií medzi tromi eschatologickými myšlienkovými smermi: amilenializmus, postmilenializmus a premilenializmus. Rôzne eschatológie spojené s tisícročným kráľovstvom sa týkajú načasovania Kristovho návratu, pokiaľ ide o 1 000 rokov, a toho, aká je presná povaha milénia. Amilenialisti neočakávajú budúcich doslovných 1 000 rokov, ale skôr ich vnímajú ako Kristovu vládu so svojimi svätými počas obdobia medzi jeho dvoma príchodmi. Postmilenialisti veria, že Kristus sa vráti po miléniu – zlatom veku, keď sa väčšina sveta obráti na kresťanstvo. Premilenialisti veria, že Kristus sa vráti pred miléniom, ktorému bude predchádzať obdobie intenzívneho súženia. Tento článok skúma niektoré podrobnosti a charakteristiky týchto troch názorov na tisícročné kráľovstvo.
Úvod
Eschatológia je oblasť kresťanskej teológie, ktorá sa zaoberá štúdiom posledných vecí. Je to štúdium Kristovho budúceho návratu, vzkriesenia, vytrhnutia a posledného súdu, večného požehnania vykúpených s Kristom a večného trestu zatratených mimo jeho prítomnosti. Ohľadom týchto základných bodov panuje značná zhoda, ale ohľadom konkrétnych podrobností medzi kresťanmi od najranejších storočí cirkvi existuje široká škála názorov. Tieto rôzne eschatológie presadzované teológiami počas histórie môžeme zhrnúť do troch hlavných systémov: amilenializmus, postmilenializmus a premilenializmus. Tieto výrazy sa od seba navzájom odlišujú predponou pred slovom „milénium“, ktoré je spojením dvoch latinských výrazov, mille (tisíc) a annus (rok).[1] Dôvodom tohto názvoslovia je, že každý názor sa postupne stal známym podľa svojho výkladu Zjavenie 20:1-10, konkrétne načasovaním Kristovho návratu s ohľadom na tých tisíc rokov, ktoré sa tam spomínajú. Teda amilenialisti neočakávajú žiadne tisícročné kráľovstvo, (predpona a- znamená „bez“), postmmilenialisti veria, že Kristus sa vráti po tisícročnom kráľovstve (predpona -post znamená „po“) a premilenialisti veria, že Kristus sa vráti pred tisícročným kráľovstvom (predpona -pre znamená „pred“).
Amilenializmus
Hoci amilenialisti neočakávajú tisícročné kráľovstvo, neznamená to, že tisícročnú ríšu úplne popierajú, ako táto terminológia zdanlivo naznačuje.[2] Anthony Hoekema uvádza stručný amilenialistický výklad Zjavenia 20:
Amilenialisti interpretujú tisícročné kráľovstvo… ako opis súčasnej vlády duší zosnulých veriacich s Kristom v nebi. Spútanie Satana chápu… ako trvajúce počas celého obdobia medzi Kristovým prvým a druhým príchodom, hoci skončí tesne pred Kristovým návratom. Učia, že Kristus sa vráti po tejto nebeskej vláde.
Amilenialisti veria, že v súčasnosti žijeme v tisícročnom kráľovstve, ktoré charakterizuje zažívanie víťazstiev evanjelia a utrpenie pre evanjelium súčasne. Toto očividne ukazuje, že amilenialisti interpretujú „tisíc“ obrazne. Evanjelium víťazí, pretože Satan je spútaný a tým pádom neschopný zabrániť šíreniu evanjelia, avšak nie je úplne bezmocný a dokáže spôsobiť prenasledovanie Cirkvi. Tesne pred koncom dostane Satan dovolenie opäť zvádzať národy a prenasledovanie sa dramaticky zhorší. Kresťania očakávajú viditeľný, telesný príchod Krista, ktorý nastolí koniec všetkého ich utrpenia. Druhý príchod nastáva súčasne so všeobecným vzkriesením[3] a verejným vytrhnutím cirkvi [4], ktorá sa okamžite vráti na zem s Kristom. Kristus potom bude súdiť svet a nakoniec nastolí večný stav.
Pre amilenialistické chápanie je dôležité napätie medzi „už“ a „ešte nie“. Kresťania v súčasnosti žijú v nastolenom kráľovstve, keďže Kristus vládne z neba; avšak očakávajú úplné naplnenie tohto kráľovstva, keď Kristus bude večne vládnuť na Zemi.[5] Nastolené kráľovstvo znáša súženie a utrpenie, ale taktiež zažíva víťazstvo, ako sa evanjelium šíri; v zavŕšenom kráľovstve, novom nebi a novej zemi, bude večný odpočinok. Ďalšou kľúčovou myšlienkou tohto pohľadu je chápanie starozmluvných proroctiev, obzvlášť, ako ich interpretuje Nová zmluva. Kim Riddlebarger píše: „Amilenialisti sú presvedčení, že sľuby dané Izraelu, Dávidovi a Abrahámovi v Starej zmluve sa splnili v Ježišovi Kristovi a jeho cirkvi počas tohto súčasného veku.[6] Keďže tieto sľuby sa splnili, už netreba žiadne budúce splnenie. Amilenialisti upozorňujú na oddiely, ktoré učia, že zavŕšenie histórie nastane pri Ježišovom druhom príchode, za ktorým bude nasledovať už len večný stav. Amilenialisti zakladajú svoj výklad Zjavenia 20 na chápaní, že ide o rekapituláciu alebo opätovné predstavenie udalostí opísaných v Zjavení 19 a nie ako chronologicky nasledujúce udalosti.[7]
Postmilenializmus
Postmilenializmus zastáva presvedčenie, že Kristus sa vráti po tisícročnom kráľovstve.[8] Ako aj pri amilenializme, terminológia je tu nedostatočná. V prísne vzatom chronologickom zmysle sa amilenialisti a postmilenialisti zhodujú v tom, že Kristus sa vráti po tisícročnej ríši. V skutočnosti boli amilenialisti až do dvadsiateho storočia známi ako postmilenialisti.[9] Postmilenialisti vo všeobecnosti súhlasia s amilenialistickým výkladom Zjavenia 20.[10] Obe skupiny súhlasia, že tisícročná ríša sa myslí obrazne a nejde o dobu jedného tisíca rokov, a že to „je čas, keď sa evanjelium káže po celom svete“, keďže Satan je momentálne spútaný.[11] Taktiež sa zhodujú na všeobecnom slede udalostí na konci vekov: Keď sa Ježiš vráti, potom nastane všeobecné vzkriesenie spravodlivých a zlých, za ktorým nasleduje posledný súd a vyvrcholí to novým nebom a novou zemou.[12]
Postmilenializmus a amilenializmus sa neodlišujú v načasovaní druhého príchodu vo vzťahu k tisícročnému kráľovstvu, ale v povahe tisícročného kráľovstva.[13] Zatiaľ čo amilenializmus očakáva, že Cirkev bude zakúšať súčasne víťazstvo aj utrpenie až do druhého príchodu, postmilenializmus zastáva názor, že veľká časť utrpenia Cirkvi postupne skončí, než sa Kristus vráti. Očakávajú zlatý vek spravodlivosti na zemi, tisícročné kráľovstvo, v ktorom cirkev zažíva stále väčšiu prosperitu a veľký vplyv na kultúru. Tento zlatý vek je to, čo postmilenialisti chápu ako tisícročné kráľovstvo. Loraine Boettner definuje postmilenializmus:
Postmilenializmus je pohľad na posledné veci, podľa ktorého sa Božie kráľovstvo rozširuje po svete kázaním evanjelia a zachraňujúcou prácou Svätého Ducha v srdciach jednotlivcov; podľa ktorého svet jedného dňa bude pokresťančený, a Kristov návrat má nastať na konci dlhého obdobia spravodlivosti a mieru, ktoré sa bežne nazýva tisícročné kráľovstvo.[14]
Gentry to vysvetľuje: „Postmilenializmus očakáva, že nakoniec väčšina živých ľudí bude zachránená.“[15] To povedie k „obdobiu v histórii pred Kristovým návratom, v ktorom viera, spravodlivosť, pokoj a prosperita prevládnu v ľudských a národných záležitostiach.“[16] Tento zvýšený percentuálny podiel populácie, ktorá sa stane veriacimi, ktorí sa snažia žiť podľa Božej vôle, nakoniec povedie k väčšej a väčšej miere spravodlivosti a mieru v ich jednotlivých komunitách. Je dôležité poznamenať, že táto prosperita je dôsledkom toho, že veľký percentuálny podiel populácie bude žiť podľa Božieho slova.
Postmilenialisti zvyčajne poukazujú na Veľké poverenie a tvrdia, že bude „úplne úspešné“.[17] Taktiež poukazujú na mesiášske Žalmy, najmä 2. žalm, hlavne verše 7-9: „… dám ti národy ako dedičstvo, končiny zeme do vlastníctva.” Okrem toho upozorňujú na podobenstvá v Matúšovi 13, ktoré, zdá sa, naznačujú zvláštny rast cirkvi.
Premilenializmus
Existujú dva premilenialistické systémy: historický premilenializmus a dispenzačný premilenializmus. Historický premilenializmus nesie svoj názov preto, lebo viac-menej predstavuje premilenializmus vyznávaný v staroveku známy ako chiliazmus. Dispenzačný premilenializmus odvodzuje svoj názov od teológie, ktorú sformuloval John Nelson Darby v 19. storočí, ktorá delí biblické dejiny na sériu vekov alebo dispenzácií. Obidve formy premilenializmu zastávajú chronologické a doslovnejšie čítanie Zjavenia 20:1-6, teda ako nasledujúceho po Kristovom návrate a poslednej bitke v Zjavení 19:11-21.
George Ladd definuje premilenializmus ako „doktrínu, ktorá tvrdí, že po Kristovom druhom príchode bude [Kristus] vládnuť tisíc rokov nad zemou pred konečným zavŕšením Božieho vykupujúceho zámeru v novom nebi a na novej zemi v budúcom veku.“[18] Podľa historických premilenialistov bude súčasný vek trvať až do krátkeho obdobia súženia, po ktorom „sa Kristus vráti na zem a ustanoví tisícročné kráľovstvo.“[19] Pri druhom príchode nastane vzkriesenie veriacich a verejné vytrhnutie. Títo vzkriesení veriaci budú vládnuť s Kristom, ktorý „bude fyzicky prítomný na zemi vo svojom vzkriesenom tele a bude vládnuť ako Kráľ nad celou zemou.“[20] Počas tohto obdobia je Satan „zviazaný a hodený do bezodnej priepasti, aby na zem nemal počas tisícročného kráľovstva žiaden vplyv.“[21] Po tisícročnom kráľovstve bude Satan prepustený na krátky čas, počas ktorého zvedie časť svetovej populácie vo vzbure proti Kristovi. Kristus zničí túto vzburu, bude súdiť svet a potom zavedie večný stav. Táto interpretácia predpokladá, v kontraste k amilenialistom a postmilenialistom, že udalosti opísané v Zjavení 19 a 20 na seba chronologicky nadväzujú.
Hoci Zjavenie 20 je jediný oddiel, ktorý špecifikuje obdobie 1 000 rokov a tak rôzne postoje (a-, pre- a post-) ako „milenialistické,“ toto nie je kritická otázka, ktorá oddeľuje premilenializmus od ostatných dvoch. Kritická otázka je, či za týmto vekom bude okamžite nasledovať konečný/večný stav („zlatý vek“), alebo či sa medzi nimi nachádza ešte ďalšie, prostredné štádium eschatologického kráľovstva („strieborný vek“). Premilenialisti tvrdia, že okrem Zjavenia 20 oddiely ako Izaiáš 11 a Izaiáš 65-66, Zachariáš 14 a 1. Korinťanom 15:20-28 taktiež naznačujú takéto prechodné štádium, zatiaľ čo amilenialisti a postmilenialisti vzťahujú tieto oddiely na vek cirkvi alebo konečný stav.
Záver
Otázka tisícročného kráľovstva je vnútornou, domácou debatou medzi kresťanmi a vyžaduje si dôsledné štúdium spojené s ochotou poriadne sa venovať biblickému textu a jeho výkladu. Rozdiely medzi týmito pohľadmi sú výsledkom hermeneutických, exegetických a teologických perspektív na Zjavenie 20 a nie sú otázkou konfliktu medzi herézou a ortodoxiou. Hermeneutické otázky, ktoré človek môže zodpovedať, zahŕňajú to, ako interpretovať vyjadrenia a obrazy v Zjavení, či brať čísla ako doslovné ako obrazné, a ako pristupovať k vzťahu medzi Starou a Novou zmluvou. Po exegetickej stránke existujú rozdiely medzi tým, ako človek vníma vzťah medzi Zjavením 19 a 20 – či sú chronologicky následné alebo rekapituláciou. Z teologického hľadiska to, ako človek vníma vzťah Izraela a cirkvi, charakter proroctva a poradie eschatologických udalostí, bude riadiť jeho hermeneutické a exegetické rozhodnutia. Rôzne pohľady, ak už nič iné, aspoň poskytujú hojné dôkazy o tom, aké náročný a komplexný je výklad Zjavenia 20 a súvisiacich oddielov, čo si vyžaduje zdravú dávku pokory v našom prístupe k nim.
Pri štúdiu Zjavenia a eschatológie je veľmi ľahké stratiť zo zreteľa Kristovu výzvu v Zjavení, ktorou je žiť víťazne ako tí, čo premohli hriech, svet a diabla, a ostať mu verní za každú cenu, lebo nakoniec všetko napraví. Nech už považujeme ktorýkoľvek pohľad za najvernejší Písmu, musíme stále pamätať na to, že Písmo vždy predstavuje doktrínu o posledných veciach ako motiváciu k vernému životu. Nakoniec možno John Frame upriamuje našu pozornosť na tú najdôležitejšiu eschatologickú myšlienku: „Pokiaľ vidím, každý biblický oddiel o Kristovom návrate je napísaný s praktickým zámerom – nie pomôcť nám sformulovať teológiu dejín, ale motivovať nás k poslušnosti.“[22]
POZNÁMKY
[5] Horton, The Christian Faith, 935.
[6] Riddlebarger, A Case For Amillennialism, 31.
[9] Riddlebarger, A Case For Amillennialism, 31.
[11] Gentry, „Postmillennialism”, 52-53.
[12] Frame, Systematic Theology, 1088.
