Viera a práca

Odpočívam, alebo som len lenivá?

Ako môžem odpočívať bez toho, aby som prepadla lenivosti?

Odpočinok je Boží dar, ktorý môžeme s radosťou a vďakou prijať. Ale ako to býva s väčšinou darov, hriech nás zvádza k tomu, aby sme ho zneužívali. Namiesto toho, aby sme si užívali odpočinok tak, ako sme na to boli stvorení, sme v pokušení príliš si ho dopriať a upadnúť do lenivosti. Cítime rozdiel medzi sledovaním filmu na konci produktívneho dňa a sledovaním filmu na konci bezcieľneho dňa. Ako nositelia Božieho obrazu sme boli stvorení na prácu a naša vernosť tomuto povolaniu je nevyhnutná pre to, aby sme si mohli užívať odpočinok.

Ale aj medzi tými, ktorí tvrdo pracujú, pretrváva pokušenie lenivosti. Svoj život považujem za pomerne rušný – učím svoje deti doma, navštevujem postgraduálne štúdium a pracujem na čiastočný úväzok ako spisovateľka. Zároveň mám nesporne sklon k lenivosti. Dokážem prokrastinovať, prehrávať televízne programy a bezmyšlienkovite rolovať po sociálnych sieťach ako ktokoľvek iný.

Tu sú štyri zásady, ktoré mi pomohli rásť v rozlišovaní rozdielu medzi odpočinkom a lenivosťou.

Zásada č. 1: Odpočinok by mal mať svoj rytmus

Boh sa nikdy neunaví a nevyčerpá. Ale tým, že odpočíval v siedmy deň, vplietol odpočinok do štruktúry stvorenia (Gn 2:2-3). Práve preto, že náš Stvoriteľ odpočíval ako prvý, sme povolaní uznávať sobotu (Ex 20:8-10) – sobotný odpočinok nie je len prax, ktorú treba napodobňovať, ale aj dar, ktorý treba prijať (Ex 16:29; Mk 2:27). Je určený na to, aby nás požehnal. Aby sme si oddýchli od námahy, aby sme mohli nanovo nastaviť svoje srdce a hľadieť na nášho Boha.

Okrem toho nám každodenná potreba odpočinku ukazuje našu konečnosť a závislosť. Keď sa deň mení na noc, pripomína nám to, že odpočinok musí byť rytmom nášho života. Potrebujeme spánok. A to nie je všetko. Potrebujeme jedlo. Potrebujeme spoločenstvo. Prerušenie práce, aby sme spoločne lámali chlieb, je rytmus, ktorý vyživuje naše telo aj dušu.

Boh nie je pánom úloh a život nemá pozostávať z neustáleho zoznamu vecí, ktoré treba urobiť. Stvoril nás, aby sme sa tešili z jeho stvorenia a jeden z druhého.

Zásada č. 2: Oddych by mal občerstviť

Keď bezmyšlienkovite prechádzam sociálne siete alebo napoly pozerám seriál, pričom som ako-tak produktívna, nikdy sa potom necítim občerstvená. Zvyčajne mi zostane skľučujúci pocit z premárneného času a želám si, aby som buď skutočne odpočívala, alebo skutočne pracovala.

Ak sa pri našom „odpočinku“ cítime menej motivovaní, menej inšpirovaní a menej ochotní vrátiť sa k práci, je to pravdepodobne signál, že sme podľahli lenivosti. Lenivosť sa dokáže udržiavať. Odpočinok by mal byť občerstvujúci. Či už je najviac unavený náš mozog, alebo naše telo, odpočinok nám dodáva energiu na prácu, ku ktorej nás Boh povolal.

Moje deti hrajú futbal. Keď sú unavené z behu, robia si prestávky na postrannej čiare, aby sa zotavili. Sadnú si, napijú sa studenej vody a zažartujú so spoluhráčmi. Tieto prestávky ich občerstvia a pripravia na návrat do hry. Ak by sa namiesto toho napchávali zmrzlinou, po návrate na ihrisko by boli pomalí a letargickí a celý účel odchodu za postrannú čiaru by sa obrátil proti nim.

Rovnako musíme rozlišovať, aký druh odpočinku nás občerstvuje a umožňuje nám plniť našu prácu a povinnosti. A tieto detaily sa budú líšiť od človeka k človeku. Ja rada čítam a chodím na dlhé prechádzky sama. Možno sa cítite sviežo po práci v záhrade, hraní kariet, spoločnej káve s priateľkou alebo lúštení krížoviek. Dokonca aj také veci ako filmy a videohry – ak si ich užívame s mierou – môžu byť pre nás osviežujúcimi darmi!

Zásada č. 3: Oddych by mal preorientovať

Ďalším dôležitým ovocím odpočinku je preorientovanie nášho srdca. Oddávanie sa lenivosti má duchovný účinok. Stávame sa menej citliví na Ducha a viac otupení voči pokušeniam. Lenivosť je nenápadným prechodom do hriechu a zvádza nás k tomu, aby sme sa stali necitlivými voči Bohu.

Odpočinok nás však preorientováva. Pripomína nám, že hoci je práca dôležitá, nie je to všetko. Boli sme stvorení na to, aby sme poznávali, milovali a tešili sa zo vzťahu s Bohom. On si nás necení pre našu produktivitu. Môžeme spomaliť a sadnúť si k jeho nohám. Môžeme odložiť svoje úlohy a komunikovať s ním pri spoznávaní stvorenia. Môžeme uprednostniť čas s druhými, tvoriť spomienky a zdieľať smiech, ako sme boli stvorení.

Zásada č. 4: Odpočinok prináša dobré ovocie

Zatiaľ čo lenivosť je užívaním si seba, odpočinok si užívame na Božiu slávu a pre dobro druhých. Náš problém nespočíva vždy v tom, čo robíme, ale v tom, ako to robíme. Uvažujte teda o ovocí – lenivosť prináša sebectvo; odpočinok nás pripravuje na službu. Lenivosť prokrastinuje a vyhýba sa našim povinnostiam, odpočinok nám dodáva energiu, aby sme sa týchto povinností ujali.

Keď sa budeme modliť o pomoc Ducha Svätého, uschopní nás užívať si dar odpočinku bez toho, aby sme podľahli lenivosti. A keďže nie vždy budeme mať presný odhad vlastného srdca a činov, mali by sme pokorne požiadať o radu aj iných. Často práve naši najbližší budú mať prehľad o tom, či potrebujeme spomaliť a odpočívať, alebo sa kajať za svoju lenivosť a nečinnosť. Nech už robíme čokoľvek, naším cieľom môže byť, aby sme sa páčili Bohu.

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition

Amy Dimarcangelo

je autorom knihy A Hunger for More: Finding Satisfaction in Jesus When the Good Life Doesn´t Fill You (TGC/Crossway, máj 2022) a pravidelne prispieva do The Gospel Coalition. Amy žije s manželom a tromi deťmi v južnom Jersey a študuje magisterský program teológie na Westminsterskom teologickom seminári.