Modlitba Pánova

Nech sa stane


HANES, Pavel: Nech sa stane

Chceme sa venovať miestu, kde sa modlíme: „buď vôľa Tvoja,“ alebo staň sa vôľa Tvoja. Celú túto úvahu som nazval „Kľúč k vypočutej modlitbe“.

Je niekoľko závažných podmienok, bez ktorých modlitba nemôže byť vypočutá. Jedna z nich je, že keď sa modlíme nemôžme obísť Božieho Syna. Kto sa chce modliť k Bohu a ignoruje Ježiša Krista, tak nemôže počítať s tým, že jeho modlitba bude vypočutá. Ježiš totiž povedal: „Amen, amen, hovorím vám, keď budete Otca o niečo prosiť v mojom  mene, dá vám to. Doteraz ste v mojom  mene o nič neprosili. Proste teda, a dostanete, aby vaša radosť bola úplná!“( Jn 16:23-24).

Toto je jeden s kľúčov k vypočutej modlitbe. Myslím si však, že táto podmienka, že sa modlíme k Ježišovi, nechcem povedať, že je samozrejmá, ale u kresťanov je predpokladaná. Podľa môjho poznania situácie u veriacich modlitebníkov to nie je problém. Väčší problém je modliť sa podľa Božej vôle. Apoštol Ján hovorí v 1. liste 5:14-15: „A máme v Ňom tú istotu,  že nás počuje,  kedykoľvek o niečo  prosíme  podľa Jeho vôle. A keď vieme, že nás počuje, nech o čokoľvek prosíme, vieme aj to, že už máme, o čo sme Ho žiadali.“
Myslím si, že na tomto mieste je dosť silne povedané, že ak vieme, že sa modlíme podľa Jeho vôle, tak už vieme, že je to vypočuté. Pravdepodobne každý z nás, kto sa už dlhšie modlí za nejakú vec a nemá ju vypočutú, vie, aká je to pre neho bolesť. A je mnoho ľudí, ktorí práve preto stratili vieru, že sa za niečo modlili a Boh ich nevypočul. Myslia si: „Modlil som sa podľa Božej vôle a ako je možné, že to nie je vypočuté?“

Otázka poznania a modlitby podľa Božej vôle je naozaj zložitá. Ak On niečo dlho nevypočúva, tak nie preto, že sa Mu nechce. Teraz použijem slovo, ktoré by som bol rád keby ste si zapamätali: Boh nečaruje. Viete čo je čarovať? Čarovať je vytiahnuť z prázdneho klobúka zajaca. Boh keď riadi vesmír, alebo odpovedá na naše modlitby, vie robiť zázraky. Ale to nie sú čary. Zázraky musia mať dobrý dôvod. Boh nič nerobí preto, že si to zmyslel. A my si často Boha predstavujeme tak, že neustále švihá čarovným prútikom podľa našich žiadostí. Iste, Boh je všemohúci, môže to urobiť. Prečo to ale neurobí? Naša ľudská reakcia je, že asi nie je až tak dobrý. Alebo, asi ma nemá až tak rád. Nepriateľ je vždy naporúdzi, aby vám pošepkal niečo proti Nemu. Prečo nepočuje? Nechce sa mu. Nemá ťa rád. Biblia nie je pravdivá, atď… Veľa vecí vás napadne, ktoré môžu spôsobiť pochybnosť. Pán Ježiš raz povedal učeníkom podobenstvo o vdove, ktorá chodila za sudcom. Pamätáte si to?

„Rozpovedal im podobenstvo o tom, že sa treba stále modliť a neochabovať. V jednom  meste bol sudca, ktorý  sa nebál Boha, ani človeka nehanbil.  V tom meste bola aj vdova, ktorá k nemu chodila  s prosbou: Zastaň sa ma proti môjmu protivníkovi! On síce dlho nechcel, no potom  si povedal:  Čo sa aj Boha nebojím  a človeka  sa nehanbím, zastanem sa tej vdovy, keď ma už toľko unúva. Nech ma napokon nedokaličí!“ Lk 18:1-6A viete ako to Ježiš komentuje?

To slovo je veľmi provokatívne. On hovorí: Ja vám hovorím, že Boh vypočuje tých, ktorí k Nemu volajú a urobí to rýchlo. Doslova je tam napísané: „Zaraz ich obráni“! Boh často plní naše prosby podľa nás neskoro. Ale urobí to tak rýchlo ako sa to len dá. Ježiš prišiel na zem v takej dobe, v akej sa to dalo čo najrýchlejšie uskutočniť. My by sme Ježiša poslali na zem hneď ako Adam zhrešil. Ježiš, choď im tam pomôcť. Nie! Až keď sa naplnil čas. Boh je trpezlivý. Boh neposkakuje nervózne a bezradne pri svojom tróne. A keď príde Ježiš druhý krát, príde v najkratšom čase, ako to Božia múdrosť rozhodne. Nám sa to môže zdať neskoro. Nám sa môže zdať, že neskoro vypočúva našu modlitbu, aby niekto bol spasený, aby bol niekto uzdravený, atď. Ale ak je to Božia vôľa, tak je to v najskoršom možnom čase. Veríte tomu? Ak tomu neveríte, nemôžte sa modliť podľa Božej vôle.

Takže kľúčom k modlitbe „staň sa Tvoja vôľa”, je dôvera, že Boh vás vypočuje tak rýchlo, ako sa to len dá. Staň sa Tvoja vôľa neznamená rezignovanie: „tak nech sa deje, čo sa chce.“ My sa niekedy  modlíme: Pane uzdrav ma, uzdrav ju, uzdrav….. no, ale staň sa Tvoja vôľa. Niekto toto staň sa Tvoja vôľa má za synonymum, staň sa to najhoršie. Priznajme sa, ruku na srdce, nechápeme to takto, že my chceme dobré, ale keď už to nevieme dosiahnuť, tak už nech sa deje Božia vôľa. Poručeno Pánu Bohu. Nech sa deje, čo sa chce. Viete, toto je taký nezmysel, taká urážka Božieho majestátu, že všetci veriaci by sme sa mali zhroziť a roztrhnúť svoje rúcha nad takýmto postojom. Spomeňte si na udalosť v Getsemanskej záhrade, keď sa Ježiš  modlil, aby ten kalich bol od Neho vzatý. On povedal: „Nech nie moja vôľa, ale Tvoja nech sa stane.“ Ale to bola situácia, v ktorej my nemôžme byť. Pretože On bral naše hriechy na seba a to čo sa Jemu tam dialo, to sa vďaka Bohu nám nikdy nebude diať. My nikdy, a znova hovorím, nikdy nebudeme trpieť tak, aby sme boli opustení Bohom. Jeho utrpenie bolo najhoršie v tom, že ho Boh opustil. On volal: „Bože môj, prečo si ma opustil?“ Tu hrôzu nikdy neprežiješ. Pretože On už zomrel za teba. Takže nepodozrievajme Otca. Ak Ho podozrievaš, nečuduj sa, že máš nevypočutú modlitbu. Staň sa Tvoja vôľa, to je najkrajšie, čo môžeš ako kresťan povedať. Ale potrebuješ ju poznať.

Ale poďme k spomínanej zložitosti poznania Božej vôle. Tá zložitosť vypočutia je v tom, že Boh nie je len Spasiteľ, ale aj Stvoriteľ. Stvoril prírodu a príroda má nejaké zákony. Sú tieto zákony Božia vôľa? Je Božia vôľa, aby matéria mala gravitáciu? Aby bola zemská príťažlivosť? On to stvoril. Tým, že to stvoril, je to Jeho zvrchovaná vôľa. Keď sa modlíme za niečo, často chceme, aby tieto sily nejakým spôsobom anuloval. Radi by sme boli, aby neplatila gravitácia napríklad keď sa naše deti hrajú na okraji priepasti. Ale ak sa takto modlíte, tak chcete, aby sa Boží zákon zrušil v prospech vašej modlitby. Určite, Boh vo svojej zvrchovanosti to môže urobiť. Ale keď naše modlitby idú proti týmto zákonom, musíme dobre vedieť prečo. Môže sa to stať, ale je to pre nás ťažšie, ako modliť sa v súlade s týmito zákonmi.

Uveďme iný príklad. Niekedy sa modlíme za našich neveriacich blížnych, aby im Boh požehnal. Mne sa vtedy žiada povedať: Pane, nepožehnaj ho, kým sa neobráti. Je to možné, aby človek, ktorý hreší a je Božím nepriateľom, aby bol požehnaný? My vieme, že Boh chce aby sa ľudia obrátili a boli spasení, ale na druhej strane ich musí trestať. To znamená, že Božia spasiteľná vôľa je nejakým spôsobom proti jeho vôli. Je to tak? U proroka Ezechiela sa hovorí: „nechcem, aby hriešnik zomrel.“ „Ale odplata za hriech je smrť.“ Boh si protirečí? Spása v Kristovi nezrušila trest za hriech. To si niekedy kresťania mýlia. Myslia si, že Ježiš Kristus zrušil trest za hriech. To ale nie je pravda. Ježiš ho vzal na seba. On ten dlh zaplatil. Nezrušil. To je veľký rozdiel, za niekoho zaplatiť, alebo povedať nemusíš platiť. Všetko je zaplatené podľa Božej vôle. Táto Božia vôľa je večná a nezmeniteľná a kresťania, ktorí hriech zľahčujú, sú proti Božej vôli a nemôžu mať modlitbu vypočutú. Beriete to vážne, že váš najdrahší človek má byť potrestaný za jeho hriech? Že to je Božie právo? Až keď s tým súhlasíte, môžete povedať: Pane Ty ten istý Boh Sudca si aj Spasiteľ a Záchranca a sám si povedal, že Tvoja vôľa spasiteľná má prioritu nad sudcovskou. Je to tak? Sláva Bohu za to. Preto sme tu, preto cirkev existuje, lebo Božia spásna vôľa má prioritu nad Božou sudcovskou vôľou. Ale to neznamená, že tá sudcovská je zrušená. Boh sudca bol, je a bude. Ale sláva Bohu, že ten istý Boh je aj Spasiteľ. Toto je najťažší bod modlitby za neveriacich. My mu musíme povedať: „Áno Pane, viem že zhrešil, ale Ty si za neho zomrel. Ty si milostivý. Nepotrestaj ho. Ty máš na to právo, ale nech Tvoja milosť je nad ním.“

Všimnime si ešte jednu oblasť. Boh ako Otec, je Otec cirkvi. Keď sa modlime za cirkev, mali by sme vedieť čo je základná Božia vôľa pre cirkev. My sme hovorili o prírodných zákonoch, ktoré vyjadrujú Božiu vôľu pre prírodu. Božia vôľa pre svet je súd. Svet je pod súdom. Ale je tu záchranný program, ktorý sa realizuje cez cirkev. Základnú Božiu vôľu pre cirkev pekne vyjadruje apoštol Pavol v 1. liste Tesaloničanom v 4. kapitole verši 3., kde hovorí: „Lebo to je Božia vôľa: vaše posvätenie.“

Základná Božia vôľa je, aby cirkev bola svätá. Aby bola podobná Bohu. Všetko ostatné je až druhotné. Keď sa modlíte za cirkev, modlite sa za svätosť. Svätosť má potom taký vedľajší účinok, že priťahuje. To je krásne napísane v Skutkoch apoštolov, že všetci sa báli cirkvi, ale cirkev rástla. To je veľmi zvláštny verš v Skutkoch. Ľudia sa tam báli chodiť, lebo vedeli, že keď tam pôjdu s hriechmi, tak sa to odhalí, budú usvedčení. To bolo nepríjemné miesto. Napriek tomu cirkev neustále rástla. Nebola, povedal by som kultúrne prispôsobená, aby sa tam každý cítil doma. Či je niekto homosexuál, alebo je to vrah, alebo zlodej, v cirkvi je doma, lebo tam ho majú radi. Láska voči hriešnikovi však neznamená súhlas s hriechmi, ktoré ten človek robí. Je to tak? Ľudia, keď im poviete nerob zle, hneď to budú interpretovať, nemáš ma rád. No, ale s kým ste za dobre? S Bohom, alebo s nimi? Ak ste za dobre s Bohom, tak nemôžte povedať ja nebudem kritizovať, pretože ťa nechcem stratiť. Základná Božia vôľa, tak ako pre prírodu sú fyzikálne zákony a pre svet je súd, tak pre cirkev je svätosť. A tomu sa musí všetko podriadiť. Pretože cirkev je mesto na vrchu, na ktoré sa každý pozerá a podľa toho, akí sme my, podľa toho hodnotia naše slová. My tu môžeme rečniť o čomkoľvek. V jednom príbehu povedal syn otcovi: „Otec, tvoje činy tak kričia, že nepočuť, čo hovoríš.“ My tiež niekedy zvestujeme evanjelium, ale ľudia povedia: Ja tých kresťanov poznám. Viete, ja mám jedného v robote. Samé reči, ale život, ten je o inom.

Ak robíme hriechy, za ktoré sa nikdy neospravedlníme, vtedy niečo nie je v poriadku. Cirkev je produktom Božej vôle. Keď sa modlíte za cirkev, tak je to nástroj vykonávania Božej vôle. Musíš byť v nejakej cirkvi. Každý, kto sa modlí v mene Ježiša Krista, je súčasťou cirkvi. Pretože Božia vôľa na zemi sa deje prostredníctvom cirkvi. Ale nemôžeš iba hovoriť a nechcieť nič robiť. Tak ako keby som tu mal chlieb a niekto by bol hladný a poviem: „Pane daj mu chlieb. Pane, ja chcem, aby sa ten človek najedol.“ No ale ma nenapadne dať mu ho. Vidíte absurdnosť tej situácie? Ale takéto absurdnosti my robíme na dennom poriadku. Za nejaké veci sa modlíme, ale ani nás nenapadne, urobiť pre to niečo. Prajem vám, milí čitatelia, aby Vás Boh viedol pri poznávaní Jeho vôle. A aby ste mali trpezlivosť v očakávaní na Neho, pretože On s naplnením Jeho vôle nikdy nemešká.

Poznámka redaktora: Tento výklad Modlitby Pánovej je k dispozícii aj vo zvukovej podobe na CD nosiči vo forme programov pre rozhlasové vysielanie. CD si môžete objednať na internetovej adrese Rádia Logos.

Pavel Hanes

Pavel Hanes

- kazateľ, teológ, profesor na Katedre teológie a katechetiky na PF UMB