Biblia a teológia

Potenciálne nebezpečenstvá „aplikovania Písma do môjho života“

Pred niekoľkými rokmi som sa pripravoval na biblické štúdium Lukáša 14:26 na skupinke podľa odporúčaných krokov môjho zboru. Kroky biblického štúdia boli zavŕšené „aplikáciou“ (t. j. otázkou „Ako to môžeš aplikovať do svojho života?“), ktorá je v súčasnosti pri štúdiu Biblie bežná. Napriek tomu som mal problém pochopiť, ako „aplikovať do svojho života“ Ježišovu výzvu nenávidieť svoj vlastný život.

Ako som sa trápil s textom, začal som vnímať problémy „aplikácie“ (aspoň tak, ako mi bola prezentovaná). V celom Písme nás Pán vyzýva k niečomu viac než k drobným úpravám a nepatrným zmenám v našom už stabilnom živote. Naopak, Ježišova výzva v Lukášovi 14 (a v celom Písme) je oveľa hlbšia, širšia a dokonca praktickejšia, než vystihuje vyjadrenie „aplikácia“.

3 bežné, chybné predpoklady

Pripomínam, že mi nejde o dôležitosť „praktizovania kresťanského učenia“ (ak si mám požičať užitočnú frázu Beth Felker Jonesovej). Evanjelium Ježiša Krista skutočne mení každý aspekt nášho života prostredníctvom moci Svätého Ducha a Písmo nám pomáha vidieť mnohé jeho prejavy.

Moja hlavná obava z výrazu „aplikácia“ spočíva v tom, že môže obsahovať chybné – a škodlivé – predpoklady o tom, ako pristupujeme k Písmu. Tu sú tri z nich.

Predpoklad č. 1: Mal by som začať od seba a svojich otázok.

Úloha aplikovať niečo predpokladá použitie vonkajšieho predmetu na podporu osoby a jej cieľov (napr. použitie opaľovacieho krému alebo techniky produktivity). „Aplikovanie Písma“ preto môže predpokladať uprednostnenie mňa a môjho života ako východiskovej pozície – z ktorej môžem využiť biblickú pravdu ako vonkajší objekt. Často začíname pri vlastnom vnímaní sveta a potom čítame Bibliu, aby sme zistili, „čo to znamená pre mňa“, a hľadáme riešenia svojich životov, svojich otázok a problémov.

Nebezpečenstvo spočíva v tom, že tento predpoklad zo mňa robí centrum interpretačnej slnečnej sústavy, pričom všetko sa točí okolo mňa a môjho života. Čím viac je pravda „aplikovateľná“ do môjho života, tým väčšiu má váhu. Všetko, čo sa zdá byť pre mňa neaplikovateľné, sa odmieta a odsúva do pozície vesmírneho odpadu.

Navrhovaná alternatíva: Začni od Boha.

Namiesto toho, aby sme dali našim otázkam a domnienkam prvé slovo, a tak „zatienili biblický príbeh“, môžeme začať od Božieho príbehu a reality sveta, ako ju ustanovil. Začíname čítať Písmo s tým, že Boh je východisková skutočnosť, rovnako, ako Biblia začína svoj príbeh: „Na počiatku bol Boh“ (Gn 1:1).

To neznamená, že pri čítaní Písma nemôžeme Bohu predkladať svoje otázky alebo problémy (napr. obracať sa k jednotlivým žalmom v období bolesti, strachu alebo smútku; alebo čítať Príslovia pri rodinnej pobožnosti, aby sme si vypestovali návyky múdrosti). Znamená to však, že „najprv hľadáme Božie kráľovstvo“ a svoje otázky a problémy zvažujeme v rámci tohto zamerania. Mali by sme sa vyhýbať tomu, čo Dietrich Bonhoeffer nazýva „nebiblickým“ hľadaním riešenia z „uhla pohľadu“ ľudstva.

Je pravdepodobné, že mnohé z našich otázok sa vyriešia, keď sa umiestnime do Božieho príbehu, toho pravého príbehu. Je však tiež možné, že Pánova odpoveď nám – podobne ako jeho odpovede Jóbovi a Petrovi (Jób 38-41; Jn 21:22) – nie je priamou odpoveďou na naše otázky alebo okamžitým riešením našich problémov, ale namiesto toho ešte väčším riešením: jeho prítomnosťou.

Predpoklad č. 2: Biblia je (predovšetkým) zbierkou princípov.

Plytké prístupy k aplikácii vytvárajú predpoklady o predmete nášho skúmania. Z Biblie robíme kľúč odpovedí, zbierku princípov alebo „večných právd“, ktoré čakajú na to, aby sme ich „objavili“ a „aplikovali“. Čítame biblické príbehy, poéziu, proroctvá, epištoly a apokalyptickú literatúru a pýtame sa: „Čo si z toho môžem vziať?“ Niekedy sa nám zdá, že Písmu by sa viac hodilo, keby bolo vo forme excelovskej tabuľky – série zoznamov výrokov, pravidiel, životných zásad a faktov o svete, ktoré sú pripravené na aplikáciu do akejkoľvek situácie rýchlou klávesovou skratkou Control+F.

Podobne ako bohatý mládenec, ktorý prišiel za Ježišom a hľadal nejaký múdry poznatok, ktorý by mohol použiť vo svojom už aj tak slušnom živote (Mk 10:17-22), aj my prichádzame k textu Písma a hľadáme princíp, ktorý by sme mohli aplikovať do svojho života, do svojej práce a prilepiť na chladničku. Pritom však aj nám môže uniknúť Božie pozvanie v Písme, ktoré zahŕňa celý náš život.

Navrhovaná alternatíva: Písmo je (v podstate) príbehom o Bohu a jeho diele.

Moje pokusy používať Písmo predovšetkým ako zbierku zásad môžu otupiť jeho živú a aktívnu silu (Heb 4:12). Sú v Písme princípy? Určite áno. V podstate je to však správa o tom, kto je Boh a čo urobil, aby vykúpil stvorenie zo škodlivých dôsledkov hriechu.

Písmo je, ako sa stalo populárne hovoriť, „príbeh“ alebo „dráma“ o Bohu. Namiesto toho, aby sme z príbehu vyberali princípy (a po vyvodení princípu príbeh odhodili, akoby to bolo jadro v šupke), povaha tohto príbehu nás skôr nabáda k tomu, aby sme sa ním (celým svojím vnútrom) nechali pohltiť a stretli sa s jeho Autorom.

Predpoklad č. 3: Cieľom čítania Biblie je zlepšiť môj život.

S týmto predpokladom sa aplikácia Písma končí skôr ako božská schvaľujúca pečiatka snahy o dosiahnutie mojich vlastných cieľov pre môj vlastný prospech. Tento prístup viedol k náporu (dobrých aj zlých) kníh a kázní o „biblickom spôsobe“, ako robiť to či ono (či už ide o zarábanie peňazí, hlasovanie, obliekanie, výchovu detí, podnikanie, alebo dokonca stravovanie). Keďže som bol vycvičený v týchto „aplikačných návykoch“, otváram Bibliu a hľadám okamžitý osobný úžitok zo slov Písma – napríklad tri veci, ktoré si z nich môžem vziať, alebo jednu drobnú zmenu správania, ktorú môžem urobiť okamžite.

Nie je prekvapujúce, že je pre nás ťažké oceniť tie aspekty Písma, ktoré sa nedajú na prvý pohľad okamžite aplikovať – zvláštne príbehy Starej zmluvy, obradné zvyky Izraela a apokalyptické očakávania prvotnej cirkvi. Cirkev sa im nemusí vyhýbať pre ich zdanlivo obmedzenú aplikovateľnosť, ale skôr ich musí prijať ako súčasť Božieho príbehu a Božieho vykupujúceho diela.

Predstavte si, že sa spýtate priateľky, aký mala deň, a po dvoch minútach jej rozprávania poviete: „Počkaj, povedz mi, ako sa to týka mňa?“ To by sme nikdy neurobili. A predsa to robíme Bohu. Vymeníme hostinu vzťahovej blízkosti a celostnej formácie za misku cereálií drobných zmien správania a praktických jednohubiek pre náš optimalizovaný život.

Navrhovaná alternatíva: Cieľom čítania Biblie je spoločenstvo s Bohom.

Keď vychádzame zo svojich problémov a perspektív a hľadáme princípy na zlepšenie svojho života, často nám uniká Božie pozvanie v Písme, aby sme ho spoznali a mali s ním spoločenstvo. Boh sa v Písme nezjavuje primárne preto, aby zlepšil nejaký aspekt nášho života podľa našich podmienok, ale aby nás priviedol k sebe – aby nám zjavil svoju lásku k nám a túžbu byť s nami.

Tu nachádzame skutočné „zlepšenie“ – život v hojnosti v Ježišovi (Jn 10:10). K bohatému životu však nedospejeme postupnými životnými fintami pre dosiahnutie vlastných cieľov za vlastných podmienok. Umierame sami sebe a nachádzame svoj život v Kristovi (Ga 2:20), pričom všetky aspekty seba orientujeme na samotného Boha a na spoločenstvo s ním.

Preorientovanie nášho čítania

Keď som opustil tri vyššie uvedené chybné predpoklady, začal som viac milovať Písmo (a Boha Písma). Keď preorientujeme naše čítanie Biblie, začneme túto činnosť vnímať skôr ako čítanie dobrej autobiografie – pri ktorej spoznávame a milujeme autora – než ako návod na použitie. Čítanie Písma by nemalo viesť k zmene jedného aspektu nášho charakteru alebo k tomu, že sa vzdáme nejakého malého množstva času; malo by nám pripomínať, že Ježiš nás vyzýva, aby sme sa vzdali všetkého (Flp 3:8-10), dokonca aj vlastného života (Lk 14:26), aby nás mohol zmeniť celých (1Tes 5:23).

Ako hovorí Dorothy Sayersová: „Úlohou Cirkvi určite nie je prispôsobovať Krista ľuďom, ale prispôsobovať ľudí Kristovi.“ Ak si teda musíme vybrať medzi „aplikovaním Biblie do môjho života „ a „aplikovaním môjho života na Boží príbeh“, Sayersová nás vyzýva, aby sme uprednostnili to druhé – orientovali sa na Boha, jeho skutočný príbeh zahŕňajúci celý svet a na spoločenstvo s ním.

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition

Ty Kieser

je docentom teológie na Criswell College a riaditeľom magisterského programu teologických a biblických štúdií. Publikoval viacero článkov, je spoluautorom knihy Who Do You Say I Am? (Cascade, 2020) a pripravuje viacero kníh - vrátane Theandric a Triune: John Owen and a Case for Classical and Reformed Christological Agency.

Ty Kieser tiež napísal

Tento autor zatiaľ nemá žiadne ďalšie články