Zdá sa, že v posledných rokov rastie počet zborov, ktoré sú zaviazané uplatňovať biblickú cirkevnú disciplínu. To je dobré! Pri procese zavádzania zásad a prehodnocovania vnútorných usmernení je však ľahké zabudnúť na to, že sa týkajú a ovplyvňujú ľudí. Ak neuprednostníme Božích ľudí pred cirkevnými pravidlami, nakoniec môžeme nenávratne ublížiť Kristovmu telu.
Jadro veci: milujúca obnova
Hoci existuje viacero oddielov, ktoré sa týkajú nápravnej cirkevnej disciplíny, najprominentnejší je Matúš 18:15-17. Pán Ježiš opisuje proces konfrontácie hriechu, čoho účelom je zbožná obnova. Oddiel Matúš 18, ktorý sa často považuje za ten oddiel o cirkevnej disciplíne, spomína štyri kroky[1] k obnove hrešiaceho brata a sestry. Kontext tohto oddielu nám však pomáha lepšie rozumieť nie len procesu uplatňovania cirkevnej disciplíny, vidíme motív, ktorý sa za ňou skrýva.
Nesmieme zabúdať, že Ježišove slová o cirkevnej disciplíne nasledujú hneď po podobenstve o stratenej ovci (v. 10-14). Toto je príprava na to, čo prichádza vo veršoch 15-17. V tom podobenstve Pán opisuje pastiera, ktorý opúšťa 99 oviec a hľadá jednu zatúlanú. Príbeh končí pozitívne – ovca sa našla a pastier sa teší. Ježiš to ukončuje takto: „Takisto nie je vôľa vášho Otca v nebesiach, aby zahynul čo len jeden z týchto maličkých” (v. 14). Jeho slová hneď potom vdychujú tomuto podobenstvu život v kontexte cirkvi. Štyri kroky uvedené vo veršoch 15-17 sú zasadené do kontextu stratených oviec, ktoré sa našli.
Niektoré zbory však nepochopili skutočný zámer zborovej disciplíny. Nemá to byť pravidlo na spôsob „trikrát a dosť” na vylúčenie hrešiacich členov, ale proces s narastajúcou vážnosťou, ktorého cieľom je obnova. John MacArthur poznamenáva:
Cieľom cirkevnej disciplíny nie je ľudí vyhodiť, strápniť ich, byť samospravodliví, hrať sa na Boha ani uplatňovať autoritu a moc nejakým nebiblickým spôsobom. Cieľom cirkevnej disciplíny je navracať ľudí späť do čistého vzťahu s Bohom a ostatnými členmi zhromaždenia.[2]
Pripojme slová Stephena Daveyho:
Hlavným cieľom cirkevnej disciplíny je obnova nekajúcneho veriaceho k požehnanému, produktívnemu životu zbožnej poslušnosti a blízkosti s Ježišom Kristom.[3]
Ak si budeme neustále pripomínať cieľ cirkevnej disciplíny podľa Ježiša, potom naše pravidlá a postupy budú tento zámer odzrkadľovať.
Ľudia pred zásadami
Keď sa raz zbor zaviaže poslúchať učenie Písma o zborovej disciplíne, je veľmi ľahké vnímať Matúša 18 ako „len ďalší proces”. Keď sa však snažíme ctiť si Krista cirkevnou disciplínou, mali by sme pamätať na jednotlivcov predtým, než dodržíme konkrétny proces alebo pravidlo.
Zbory majú zásady, ktoré im pomáhajú rozhodovať sa, ale nie sme ich otrokmi. To bol problém farizejov v Matúšovi 23. Hoci dopodrobna dodržiavali svoje zákony, žalostne zabúdali na vážnejšie záležitosti pri ľuďoch: prejavovanie spravodlivosti, milosti a vernosti (Mt 23:23). A tak pri uvažovaní o tom, ako môžeme vyzdvihovať kresťanov nad usmernenia, dovoľte mi predniesť niekoľko biblických napomenutí:
Po prvé, buďte pravdiví v láske.
Pri cirkevnej disciplíne je úprimnosť nesmierne dôležitá. Nemôžeme si dovoliť byť diplomatickí, keď ide máme upriamiť pozornosť na hriech veriacich. Zľahčovanie alebo uhýbanie problém len zhorší. Hriech ostane bez pokánia a rozhodne sa znásobí. Keď však budeme vyzývať na priznanie, pokánie a následnú obnovu, mali by sme „byť pravdiví v láske” (Ef 4:15, porovnaj Ef 4:25, Kol 3:9). Našou taktikou by mala byť čestná úprimnosť zabalená do milosti a súcitu.
Po druhé, buďte pokorní a mierni.
Pavol vo svojom liste do cirkevných zborov v Galácii podáva inštrukcie, ako obnoviť hrešiaceho brata. Napomína ich: „Bratia, keby aj niekoho pristihli pri nejakom priestupku vy, čo ste vedení Duchom, napravte ho v duchu miernosti” (Ga 6:1). Ako zmeriame, kto je duchovný? Akí mierni by sme mali byť? Pavol to nehovorí. Jeho príkaz však stále platí. Máme sa pokoriť a usilovať sa o miernu obnovu hrešiaceho brata alebo sestry. Potom dodáva: „Neste si navzájom bremená, a tak naplníte Kristov zákon” (Ga 6:2). Duchovne zrelí veriaci usilujúci sa napomenúť a obnoviť hrešiacich majú nakoniec požehnanú úlohu, lebo napĺňa „Kristov zákon“, ktorý je „zákon lásky“ (porovnaj Jn 15:15, Rim 13:10).
Po tretie, správajte sa k druhým tak, aké správanie očakávate k sebe.
Je ľahké pohŕdať inými, ktorí upadli do hriešnych vzorcov správania a neuvedomiť si, že aj my sme boli vyslobodený z otroctva hriechu (Rim 6:15-22, 1Kor 6:9-11). Dokonca aj v oblasti cirkevnej disciplíny by sme mali považovať druhých za dôležitejších než seba (Flp 2:3) a dokonca sa snažiť do nich vžiť. Ako by som reagoval ja, keby so mnou bolo zaobchádzané takto? Pri uvažovaní o ostatných by sme sa k nim mali správať tak, ako by sme chceli, aby sa ľudia správali k nám (Mt 6:12). Nezabúdajte, nejde tu len o svedectvo a reputáciu cirkvi, ale taktiež o duchovné blaho dotyčného kresťana. Slúžte im takým spôsobom, že vám nakoniec poďakujú (Prís 27:6).
Po štvrté, buďte trpezliví.
Hoci prísne dodržiavanie zborových zásad môže diktovať časový harmonogram, mali by sme pamätať na to, že nie všetci reagujú rovnako rýchlo. John MacArthur hovorí: „Ako dlho by mal zbor vyzývať niekoho k pokániu? Možno dovtedy, kým neuvidíte, že jeho srdce sa stále viac zatvrdzuje a absolútne odmieta prestať hrešiť. Boží Duch vám musí dať takúto subjektívnu múdrosť. Myslím, že je to zvyčajne kratší čas, než si často myslíme, pretože Boh chce odpoveď.“[4] Nie všetko duchovné ovocie – vrátane pokánia – rastie rovnako rýchlo. Bez toho, aby ste otáľali pre neochotu, sa odhodlajte byť s druhými trpezliví (1Kor 13:4, Ga 5:22, Ef 4:2).
„Dostaňte ho v láske“
Aký je vytúžený výsledok uprednostňovania ľudí pred zásadami? Toto je skutočný príbeh jedného z členov cirkvi:
Jedného nedeľného rána požiadal kazateľ členov, aby po bohoslužbe ostali na rozhovor o nejakej záležitosti. Starší vyšli na pódium a povedali nám, že riešili prípad cirkevnej disciplíny. Sam, dlhodobý člen zboru „prekročil hranice svojho manželstva“.
Starší prečítali text z Matúša 18 a opísali kroky, ktoré podnikli, aby sa pokúsili presvedčiť Sama k pokániu a návratu k manželke. Vysvetlili, ako sa jeden na jedného viackrát stretli so Samom a poúčali ho Bibliou, avšak bez úžitku. Povedali nám, že Sama varovali, že jeho nevera bude prednesená pred zbor a že sa nahneval a vyhrážal sa právnymi krokmi.
Keď nám to všetkým vraveli, odporučili nám, aby sme o tejto veci neklebetili, ale „dostali ho v láske”. Starší zdôraznili, že nám ide o jeho pokánie a obnovu.
Zhromaždenie bolo šokované. Opýtali sme sa však, čo môžeme urobiť na pomoc Samovej manželke a čo by sme mali robiť, ak sa so Samom stretneme. Ohľadom Sama nám povedali, aby sme ho milovali, modlili sa zaňho a vyzývali ho k pokániu kvôli jeho duši. Ohľadom Samovej manželky ju mali jej blízki utešovať. Nadovšetko sme sa mali všetci za ňu modliť. Keď sa zbor rozchádzal, veľa sa nehovorilo, prevládal smútok a z našej strany úžas nad tým, ako dobre starší situáciu zvládli. Bolo jasné, že starší boli jednotní a urobili všetko, čo mohli, a že nasledovali Písmo.
Prešlo mnoho mesiacov. Samova manželka naďalej chodila do zboru. Všetci sme sa modlili. Potom sme v jednu nedeľu na konci bohoslužby boli požiadaní, aby sme neochládzali. Starší vystúpili na pódium a pridal sa k ním Sam. Vysvetlili, že Sam robil pokánie, zmieril sa s manželkou a opäť sa stal súčasťou zborového spoločenstva. Sam predstúpil a vyjadril svoj žiaľ nad tým, že hrešil proti Bohu a svojej manželke. Požiadal nás o odpustenie a poďakoval nám za naše modlitby a lásku. Cirkev zachvátili výbuchy potlesku a sĺz radosti. Stratená ovca sa našla a vrátila k stádu.
Hoci sa Sam nemohol okamžite vrátiť do všetkých oblastí služby, v ktorých predtým bol, starší naďalej poskytovali poradenstvo Samovi a jeho manželke. Bolo to bez klebiet, bez vyzvedania sa na detaily, bola len radosť. Od nedele, keď sme sa to dozvedeli, prešlo 10 rokov a dnes žijú Sam s manželkou v šťastnom manželstve a patria do toho istého zboru.
ODKAZY:
[1] Jay E. Adams vo svojej užitočnej knihe Handbook of Church Discipline poznamenáva, že cirkevná disciplína ma päť krokov, pričom prvý je „sebadisciplína”. Grand Rapids: Zondervan, 1974, ss. 27-30.
[2] John MacArthur, The Master’s Plan for the Church. Chicago: Moody, 2008, s. 267.
[3] Stephen Davey, In Pursuit of Prodigals: A Primer on Church Discipline and Reconciliation. The Woodlands, Texas: Kress, 2010, s. 12.
[4] MacArthur, The Master’s Plan for the Church. S. 274.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9 Marks
