Ak hľadáte krátky a silný príbeh, ktorý učí evanjelium o milosti, nič neprekoná príbeh lotra ukrižovaného vedľa Ježiša (Lk 23:39-43; Mt 27:38-44).
V skutočnosti boli vedľa Ježiša ukrižovaní dvaja lotri. Jeden mu uveril a prijal spasenie, druhý nie. V tomto článku si v štyroch častiach prejdeme príbeh prvého lotra, toho kajúceho (niekedy nazývaného aj kajúci lotor).
1. Obaja lotri sa Ježišovi posmievali
Ukrižovanie vo svojej podstate vysáva z tela život a energiu. Matúš vo svojom rozprávaní hovorí, že obaja lotri využili aj to málo dychu, ktoré mali, aby sa Ježišovi posmievali (Mt 27:44). Osvojili si rovnaké správanie ako náboženskí vodcovia a ostatní diváci, ktorí boli svedkami jeho smrti (pozri Mt 27:39-43).
Ježiša neprekvapilo, že počul posmešky, ani to, že bol ukrižovaný medzi dvoma zločincami (pozri Izaiáš 53:12). Ježiš citoval a naplnil Žalm 22, keď sa modlil: „Bože môj, Bože môj! Prečo si ma opustil?“ (Ž 22:2). V tom istom žalme sa tiež píše: „Všetci, čo ma vidia, posmievajú sa mi, uškŕňajú sa, pokyvujú hlavou: ,Spoľahol sa na Hospodina, mal by ho zachrániť. Nech ho vytrhne, veď má v ňom záľubu.’“(Ž 22:8-9).
2. Kajúci zlodej si uvedomil svoju hriešnosť
Zatiaľ čo jeden zlodej chrlil na Ježiša urážky a hovoril: „Nie si ty Kristus? Zachráň seba i nás!“, kajúci lotor ho pokarhal: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si takisto odsúdený? Lenže my spravodlivo dostávame zaslúžený trest, ale on neurobil nič zlé.“ (Lk 23:39-41).
Aká ohromujúca premena. Zlodej sa už Ježišovi nevysmieval, teraz ho obhajoval. Čo sa zmenilo? Nevieme, kedy sa kajúci zlodej začal báť Boha, ale keď sa pozrieme do Písma a premýšľame, čo prežíval po boku Ježiša, nachádzame indície.
Ján rozpráva, že Ježiš zomrel skôr ako ukrižovaní zločinci (Jn 19:32-34). To znamená, že kajúci zlodej mohol pozorovať všetko, čo sa dialo, keď bol Ježiš na kríži, vrátane jeho výkriku: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“ (Lk 23:34). Nevieme, čo si zlodej myslel, keď počul tieto slová, ale nie je ťažké si predstaviť, čo mu asi preletelo hlavou: „Ak bol Ježiš ochotný odpustiť človeku, ktorý mu vrazil kliny do rúk a nôh, možno by mohol odpustiť aj mne.“
3. Kajúci zlodej uveril v Pána Ježiša Krista
Po vnútornej premene zlodej povedal: „Ježišu, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva“ (Lk 23:42). Uveril, že Ježiš je kráľ so skutočným kráľovstvom. Normálni králi nezomierajú na krížoch a určite nemajú po smrti žiadne kráľovstvo. Zlodej teda uveril, že tento kráľ je viac než len pozemský kráľ, že je to Kráľ Spasiteľ, ktorý ho môže vziať do svojho nebeského kráľovstva.
4. Ježiš zachránil kajúceho zločinca
Ježiš odpovedal kajúcemu zločincovi tými najnádejnejšími možnými slovami: „Amen, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23:43). Zlodej, ktorý sa ráno zobudil a bol na ceste do pekla, zmenil svoj večný osud jednoduchou prosbou adresovanou Spasiteľovi. „Ježišu, rozpomeň sa na mňa.“
Čo tento príbeh znamená pre nás?
Po prvé, tento príbeh nám pripomína, že spása je Boží dar. Kajúci zločinec nemal čas na dobré skutky. Nemohol vrátiť peniaze tým, ktorých okradol, pomôcť chudobným ani sa dať pokrstiť. Nemal ani sofistikovanú vieru. Pravdepodobne by neprešiel testom zo znalosti Biblie. Jediné, čo mohol urobiť, bolo s vierou pozrieť na Spasiteľa a prosiť o milosť. A to bolo všetko, čo potreboval.
Skúsenosť kajúceho lotra je dokonalou ilustráciou biblickej pravdy, že spasenie je darom Božej milosti, ktorý prijímame vierou, a nie zo skutkov (pozri Ef 2:8-9; Tít 3:5).
Po druhé, príbeh o kajúcom zločincovi nám ukazuje, že žiadny hriech nie je príliš zlý na to, aby nemohol odpustený. Kajúci lotor už dostal za svoje previnenie trest smrti. O jeho hriechu vieme len to, že ho Písmo nazýva zlodejom a krimminálnikom. Tento hriech si podľa sveta zaslúžil smrť. Podľa Ježiša sa však dal odpustiť. Ježišova smrť stačí na zaplatenie dlhu za všetky naše hriechy (Rim 6:23). To, čo musí hriešnik urobiť, je uznať a vyznať svoju hriešnosť a požiadať Ježiša o odpustenie.
Po tretie, tento príbeh znamená, že aj pre vás existuje nádej. Kajúci zločinec v posledných minútach svojho života uveril v Ježiša Krista. To je dôkaz, že Boh prejaví milosť a odpustí hriechy všetkým, ktorí v neho veria, dokonca aj pri poslednom výdychu.
To je nádherná pravda! Možno však túto pravdu poznáš a povieš si: „Teraz budem žiť tak, ako chcem, a v Ježiša uverím, až keď budem starší.“ Alebo: „ V Ježiša uverím až na smrteľnej posteli.“ Dve otázky odhalia ľahkovážnosť takéhoto zmýšľania:
- Ako vieš, že budeš mať príležitosť neskôr? Tvoje srdce môže v ktorejkoľvek sekunde prestať biť a ty pôjdeš do pekla.
- Ako môžeš vedieť, že budeš chcieť v budúcnosti dôverovať Ježišovi, ak nechceš teraz?
Pravdou je, že sme ako ten zločinec. Zhrešili sme proti svätému Bohu a zaslúžime si Jeho hnev. Jedného dňa sa každý človek musí dostaviť na súd (Heb 9:27). Avšak, ako sme videli v lotrovom príbehu, existuje nádej pre každého, kto sa vo viere a pokání pokorí pred Bohom. Ak to urobíš, Ježiš ti s radosťou povie: „Amen, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji (Lk 23:43).“
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: Open The Bible
