Ľudia hovoria, že sme to, čo konzumujeme a to, čo konzumujeme skutočne každý deň, sú príbehy. Akými ľuďmi sa stávame vďaka príbehom, ktorými sa kŕmime?
Filmy, hudba, seriály, šport, knihy, klebety, sociálne médiá – tam všade nachádzame príbehy, na ktorých si každý deň pochutnávame. Ale ako ovplyvňujú naše vnútra? Formujú nás viac na obraz Boží? Alebo nás odvádzajú preč od svetla jeho prítomnosti?
Príbehy nás formujú ako máločo, od príbehu s hadom v Edene až po Ježišove podobenstvá, či vlastne celý príbeh Biblie. To, že nás príbehy priťahujú, je jasne vpletené do nášho duchovného DNA. Pri predieraní sa obrovským množstvom príbehov okolo nás však potrebujeme aj poriadnu dávku biblickej múdrosti. Nie všetky príbehy sú totiž dobré a nie všetky nám hovoria pravdu.
Zlákali nás zlé príbehy
V roku 2009 Joshua Glenn a Rob Walker vytvorili experiment, ktorý nazvali „Dôležité predmety“. Nakúpili stovky lacných drobností z antikvariátov, ktoré ich dohromady stáli 128.74 dolárov. Ich cieľom bolo predať tieto drobnosti na eBay s tým, že pridajú jednu jedinú vec: príbeh. Zamestnali 100 kreatívnych autorov, ktorých zadaním bolo vytvoriť zaujímavé, smiešne či sentimentálne príbehy, ktoré vložili do opisu jednotlivých vecí – samozrejme všetky tieto príbehy boli úplne vymyslené.
A výsledok? Ľudia na to skočili. V priebehu štyroch mesiacov sa všetky drobnosti predali za celkovú sumu 3,612.51 $. Ak si to spočítate, to je návratnosť investície okolo 2800% a to len vďaka vyfabulovaným príbehom.
Bolo by jednoduché kritizovať nakupujúcich na internete, že sa dajú ľahko oklamať a že uveria niečomu takému hlúpemu, ale buďme na chvíľu úprimní – koľkokrát sa to stalo vám, že ste na niečo takéto skočili? Glennova a Walkerova experimentálna hypotéza bola takáto: „Príbehy premieňajú nepovšimnuté veci a prinášajú im dôležitosť.“
Mali pravdu. Príbehy nás formujú. Aj tie zlé či falošné.
Čo je teda štandardom ‘dobrého’ príbehu?
Ako dokážeme ako Kristovi nasledovníci rozoznať, či je nejaký príbeh dobrý? Pastor Skip Ryan raz povedal: „Krásne nie je iba niečo, čo vidí ten, kto sa na ňu pozerá. Na tomto svete existuje štandard krásy, pretože existuje ten Krásny.“
Najlepší spôsob, ako odmerať kvalitu príbehu je porovnať jeho krásu a dobrotu s tou Božou. Pavol vo Filipanom hovorí: „Napokon, bratia, upriamte svoju myseľ na všetko, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté, láskyhodné a úctyhodné, to, čo je cnostné a chvályhodné“ (Flp 4:8). Tu nachádzame vzor toho, čo Boh považuje za objektívnu krásu, kvality, ktoré by sme mali vidieť ako vrátnikov, ktorí niečo do našej mysle pustia alebo nepustia. Vždy, keď sa stretneme s nejakým príbehom, mali by sme sa samých seba pýtať: Je tento príbeh pravdivý? Je spravodlivý? Je úctyhodný?
Vieme tiež, že kvôli pádu každý príbeh v porovnaní s Božím dokonalým štandardom zlyháva. Väčšina príbehov má svoje dobré aj zlé stránky, ktoré sú prepletené. Nie je to tak, že by sme ich vedeli umiestniť na spektre dokonalosti od najhorších po najlepšie príbehy.
Ale čím viac pravdy a krásy vidíme v danom príbehu, tým viac uvidíme jeho užitočnosť. Čím viac nám príbeh poukazuje na deštruktívnu povahu pýchy a sebeckosti a naopak zdôrazňuje dôležitosť záchrany, ktorú môžeme nájsť v láske a obete, tým lepšie budeme počuť ozveny Božieho príbehu z Písma. Toto sú typy príbehov, ktoré nám hovoria pravdu a ich majstrovské vyhotovenie by malo priťahovať pozornosť Ježišových nasledovníkov.
Cibrime si vkus na dobré príbehy
Aj keď sa pozeráme na Krista ako na objektívny štandard krásy, vieme, že existuje aj subjektívne vnímanie krásy. Boh každému z nás dal osobitný vkus a preferencie, stvoril nádherne rozmanitý svet, v ktorom krása a dokonalosť nachádzajú svoje vyobrazenie v skutočne rozličných formách. Nemusia sa nám všetkým páčiť rovnaké veci rovnako. Ale ako rastieme v poznaní Krista, ten dôležitý vkus, ktorý si potrebujeme cvičiť je vkus na veci, ktoré sú pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté, láskyhodné a úctyhodné, to, čo je cnostné a chvályhodné.
Nemusíš mať rád brokolicu, len preto, že je pre teba dobrá. Ale nejedz namiesto nej iba Disko keksíky. Nájdi si nejakú inú rovnako zdravú náhradu, ktorá ti bude chutiť.
So všetkou vážnosťou sa to dá vyjadriť aj takto: čím je v izbe väčšie šero, tým ťažšie je niečo vidieť. Môžeme si teda predstaviť kvality opísané vo Filipanom 4:8 ako lampu, ktorá v izbe svieti. A teda dobrý príbeh spoznáme podľa toho, že prinesie do miestnosti veľa svetla svojou pravdou, láskou, čistotou a čestnosťou. Takýto príbeh nám bude svietiť na cestu a pomôže nám vidieť pravdu o tom, kým v skutočnosti sme a kým Boh chce, aby sme boli.
A pri tejto príležitosti ešte jedno krátke varovanie: čím viac si budeme užívať čas strávený so zlými alebo „slabo osvetlenými“ príbehmi – príbehmi, ktoré nás napríklad ťahajú ku skazenosti a ktoré oslavujú hriech – tým viac si naše oči privyknú na tmu. Boh nás nepovolal, aby sme boli ľuďmi s duchovným nočným videním. Sme bytosti, ktoré majú radi deň, sme povolaní žiť vo svetle: „Veď kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla. Veď ovocie svetla je vo všetkej dobrote, spravodlivosti a pravde“ (Ef 5:8-9).
Určiť, či je nejaký príbeh objektívne krásny možno nie je vždy úplne jednoduché a príbehy sa nedajú jednoducho kategorizovať ako dobré alebo zlé. Ale čím viac budú smerovať naše srdcia k Božiemu príbehu, tým viac uvidíme rozdiel medzi príbehmi, ktoré prinášajú podobné svetlo ako ten veľký príbeh a príbehmi, ktoré nás vedú do temnoty.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
