Keď naša rodina slúžila ako misionári v zahraničí, hriechy hostiteľských kultúr sa dali ľahko diagnostikovať. Zákutia ulíc v juhovýchodnej Ázii boli plné chrámov, svätýň a obetných darov, ktoré odhaľovali uctievanie falošných bohov. Na niektorých miestach v Európe neboli verejné domy a nelegálne drogy skryté pred zrakom okoloidúcich, ale žalostne sa predávali za bieleho dňa. Nebolo potrebné vynaložiť veľké úsilie, aby sme videli temnotu okolo nás.
Keď sme sa presťahovali späť do USA, aj tam boli hriechy zjavné. Podujali sme sa založiť cirkevný zbor v národe, ktorý oslavuje chamtivosť, opilstvo a sexuálnu nemravnosť a to zďaleka nie sú všetky hriechy.
Tieto do očí bijúce hriechy sú veľkým dôvodom, prečo ľudia v službe evanjelia odpovedajú na povolanie. Vidíme temnotu a vydávame sa na cestu, aby sme boli mestom na vrchu (Mt 5:14-16). Ale zatiaľ čo ľahko diagnostikujeme hriechy iných, príliš často zamlčujeme zlo v nás. Vidíme smietky v očiach druhých, ale nie brvná vo svojich vlastných (Mt 7:3-5). Ako vysvetľuje Jerry Bridges v knihe Respectable Sins (Úctyhodné hriechy): „Hriech dokážeme ľahko identifikovať v nemorálnom alebo neetickom správaní ľudí v celej spoločnosti. Často však nevidíme… ‘prijateľné hriechy svätých’. V skutočnosti, podobne ako celá spoločnosť, žijeme v popieraní svojho hriechu.“
Bridges správne poukazuje na to, čo je vlastné všetkým kresťanom. Ale čo keby sme túto pravdu aplikovali konkrétne na tých, ktorí slúžia doma i v zahraničí? Ak sme úprimní, cirkevní predstavitelia musia priznať, že sme v službe náchylní na určité „prijateľné hriechy“. Na tieto hriechy sme si tak zvykli, že ich často považujeme za normálne a prijateľné.
1. Robíme si starosti
Služba je nákladná a riskantná. Vedúci cirkví majú často nedostatok potrebných finančných prostriedkov. Strach okolo financií nás často vedie k tomu, že slúžime z mentality nedostatku. Hromadíme svoje zdroje. Trápi nás úzkosť, a preto sa vyhýbame štedrosti. Naše obavy sa tvária ako múdre správcovstvo. V skutočnosti sa však správame tak, akoby naša úzkosť mala nejako ochrániť naše výsledky.
Ježišove slová sú určené aj vedúcim cirkvi. Nebuďte úzkostliví o svoj život. Váš nebeský Otec vie, čo potrebujete. Majte vieru. Hľadajte najprv kráľovstvo. On vám dá, čo potrebujete (Mt 6:25-34).
2. Sme teritoriálni
Tento akceptovateľný hriech má tiež korene v mentalite nedostatku. Často slúžime na miestach so suchou pôdou. Je teda lákavé stať sa teritoriálnymi, keď klíčia semená a rastú korene. Plodná služba je utvrdzujúca a my chceme dokázať svoju hodnotu. Preto je ľahké pracovať na rozkvete našej služby na úkor iných zborov alebo sa stať uzavretými, keď naši učeníci chcú slúžiť inde a nie v našej oblasti.
Jeden z mojich pastorov nás správne nabádal: „Usilujme sa o veľké K-ráľovstvo, nie o naše malé k-ráľovstvo. Pestujme ovocie na stromoch iných zborov.“ Ako povedal Ježiš, keď boli jeho učeníci frustrovaní tým, že iní robia prácu v jeho mene: „Kto nie je proti nám, je za nás“ (Mk 9:40).
3. Klebetíme a ohovárame
Keď sa tí z nás, ktorí pracujú v službe, stretávajú za zatvorenými dverami, musíme priznať, že nám dobre padne ventilovať svoje mrzutosti. Pod zámienkou zdieľania múdrosti alebo prosby o modlitbu bezostyšne ohovárame súrodencov v našich rodinách viery a dokonca aj iných služobníkov alebo zbory v našom kontexte. Hoci sa tímy v službe potrebujú deliť o poznatky a informácie, musíme byť úprimní, že niekedy prekročíme hranicu klebiet – a je to dobrý pocit.
Viem, ako ma rozruší, keď niekto zle hovorí o jednom z mojich detí. Predstavte si reakciu nášho Otca, keď hovoríme zle o jeho deťoch. Ježiš prikázal svojim učeníkom: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali; ako som ja miloval vás, aby ste sa aj vy navzájom milovali. Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému“ (Jn 13:34-35).
4. Šomreme
Bojovať proti temnote si vyžaduje obetovať komfort, bezpečnosť, pohodlie, postavenie a mnoho iného. Reptanie sa môže stať škodlivým zvykom. Aké ľahké je sťažovať sa na zložitých ľudí: nariekať nad ich nedostatkom vďačnosti, nad ťaživými hriechmi kultúry alebo všadeprítomnou nespravodlivosťou. Môže to vyzerať ako obyčajné hovorenie pravdy, ale srdce za reptaním hovorí: Boh sa mýli a ja viem lepšie.
Keď zástupy spochybňovali Ježišovo vyhlásenie, že on je chlieb života, odpovedal im: „Nešomrite medzi sebou! Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal“ (Jn 6:43-44). Keď sú okolnosti mätúce, máme prikázané dôverovať nášmu Bohu. On pôsobí a priťahuje ľudí k sebe aj uprostred udalostí a štruktúr, ktoré nám nedávajú zmysel.
5. Prepracúvame sa
Tento úctyhodný hriech vyzerá ako usilovnosť a tvrdá práca, ale pod ním sa skrýva nevyslovené presvedčenie, že my sme záchrancami tých, ktorí sú nám zverení. Keď sa spoliehame sami na seba a na svoje metódy, naša starostlivosť sa mení na sebestačnosť. Opúšťame Ducha Svätého a hlboký odpočinok, ktorý máme k dispozícii vďaka zjednoteniu s Kristom. Vyhorenie v službe je skutočné a je to Bohom určená príležitosť, aby sme si uvedomili, že Boh sám je nekonečný.
Po tom, čo Ježiš vyslal Dvanástich, aby v jeho mene slúžili (Mk 6:7-13), vrátili sa a „oznámili mu všetko, čo robili a učili“ (Mk 6:30). Ježiš im povedal: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte!“ (Mk 6:31). Aj Ježiš mal vo zvyku odísť na tiché miesto sám (Mt 14:13). Boh nás stvoril s obmedzeniami a jeho vôľou je, aby sme slúžili v súlade s nimi.
Kajajte sa z prijateľných hriechov
Pri písaní o týchto hriechoch sa mi zviera žalúdok. Sú nechutné, ale viem, že som sa nimi previnil. Prichádzajú ľahko. Nosia masky a udomácňujú sa v našich srdciach. Pripadajú nám normálne a dokonca úctyhodné. Ale sú ako jed. Každý z nich kradne, zabíja a ničí. Každý z nich je vzburou proti dobrému a svätému Bohu. Každý z nich mi pripomína, ako veľmi potrebujem Kristovu milosť.
Ako tí, ktorým bolo zverené evanjelium, robme pokánie zo svojich tajných hriechov, odkladajme každú príťaž pri behu (Heb 12:1-2). Ako tí, ktorí slúžia v Kristovom mene, by sme mali túžiť po tom, aby slová našich úst a rozjímanie nášho srdca boli príjemné v jeho očiach (Ž 19:14). Nech naše presvedčenia a správanie odrážajú jeho slávu.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
