Len Kristus, hovoriaci v Písme a skrze Písmo, má moc rozozvučať struny nášho srdca tak, že ono začne horieť a radovať sa.
... a začali sa radovať
Veď preto bol v hodine svojej smrti opustený aj vlastným Otcom, aby už nikto z nás nemusel byť opustený v hodine svojej smrti.
Preto nehľadajme v Biblii seba, ale Krista. Lebo len v slove o Ňom nájdeme silu pre seba, pre svoj život.
V Písme má odteraz cirkev hľadať vzkrieseného Pána. V Písme k nám On hovorí.
Ako dobre, že Ježiš ponúka svoje ucho, ucho pre svoje smutné, ubolené ovce, aby si vyliali svoje srdce.
Smútok a bolesť, ktorá nás vzďaľuje od druhých, Ježiša priťahuje k nám. A s kým ide Ježiš, už nie je na svoj smútok a bolesť sám.
Ale na veľkonočnú nedeľu sa ukázalo, že nie je koniec, ale len začiatok. Smrť našla svojho premožiteľa v Ježišovi, lebo láska je silnejšia než smrť.
Nikdy pred tým ani nikdy potom sa neodohral taký bezútešný a beznádejný pohreb, ako bol Ježišov pohreb.
Tam, kde som mal vstúpiť ja, do tmy večného zatratenia a opustenia od Boha, vstúpil Ježiš.
Môj hriech, ktorý mal celú večnosť mňa oddeľovať od Boha, na Golgote oddelil Syna od Otca. Ježiš v tej chvíli za mňa aj za teba okúsil peklo.