Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
V ten istý deň dvaja z nich išli do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená na šesťdesiat stadií. A rozprávali sa o všetkom, čo sa udialo. Ako sa tak zhovárali a vzájomne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a šiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: O čom sa takto idúcky rozprávate? Oni sa zronení zastavili…
Lukáš 24: 13 – 17
Pozoruhodný príbeh! Vôbec najdlhší zo všetkých veľkonočných príbehov. Evanjelista ho zapísal, aby sme sa aj my stali svedkami tohto stretnutia, ktoré sa odohralo na ceste z Jeruzalema do dediny zvanej Emauzy. Aby sme sa aj my stali poslucháčmi jedinečného rozhovoru, ktorý zmenil život dvoch ľudí. Všetko to začne Ježišovou iniciatívou: … priblížil sa k nim sám Ježiš a šiel s nimi. Písmo nás na jednom mieste vyzýva: Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám (Jk 4:8). Ale neraz je to naopak. Neraz sa On priblíži k nám. A to vtedy, keď to najviac potrebujeme. A títo dvaja učeníci to veľmi potrebujú. Viac ako kedykoľvek predtým.
A Ježiš to veľmi dobre vie. Preto ich na ceste domov nenechá samotných. Lebo ak sa na konci dňa ich cesta z Jeruzalema do Emauzy má zmeniť na cestu z Emauzy do Jeruzalema, On sa musí k nim pripojiť. A aj to robí, lebo On je blízky ľuďom zdrveného srdca. A srdce týchto dvoch je smutné, zronené, zdrvené. Oni sa zronení zastavili… Z čoho sú takí zronení? Na to sa ich pýta aj Ježiš, tento pre nich zatiaľ neznámy, okoloidúci pocestný: Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. Prečo boli zastreté? Lebo v tomto stretnutí bude oveľa dôležitejšie to, čo budú počuť, ako to, čo budú vidieť.
Ježiš sa ich pýta: O čom sa takto idúcky rozprávate? On sa nepýta preto, že to nevie, ale preto, aby im dal príležitosť vyliať si svoje srdce. To je jeho dušpastiersky prístup k ľuďom uboleného srdca. Preto nás Písmo vyzýva: … vylievajte si pred ním srdce (Ž 62:9)! Lebo je tu Niekto, kto pozorne počúva. Ježiš má pre nás nielen svoje slovo, ale aj svoje otvorené ucho. Niektorí veriaci sú silní v rozprávaní, ale slabí v počúvaní. Ale ľudia nás nebudú počúvať, ak sa my nenaučíme počúvať ich. Ako dobre, že Ježiš ponúka svoje ucho, ucho pre svoje smutné, ubolené ovce, aby si vyliali svoje srdce. Vtedy aj dnes. A On nielen počuje, ale aj počúva!
Pane, ďakujeme za tvoje otvorené ucho pre bolesť a smútok nášho srdca!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
