Sľub spasenia, ktorý kajúci zločinec dostáva, ukazuje na veľkú moc kríža, ktorá má moc zachrániť pred večným zahynutím.
... a začali sa radovať
Brány raja, ktoré boli pre hriech človeka zatvorené, sa vďaka Ježišovej obeti opäť otvorili dokorán.
Ale kto hľadá pre seba pomoc len pre časný, pozemský život, nakoniec prehrá aj svoju večnosť.
Ale na rozdiel od všetkých kráľov sveta Ježiš nepreleje cudziu krv, krv svojich nepriateľov, ale preleje svoju vlastnú krv aj za svojich nepriateľov.
Veď keby sebe pomohol a zachránil sa pred smrťou kríža, nám by už nemal kto pomôcť a zachrániť nás pred smrťou pekla.
Ježiša vedú na popravisko. Kto Ho to vlastne vedie? Sú to nielen ruky ľudí, ale aj milujúce ruky Otca, ktoré vedú Syna na kríž.
Kto nechce plakať nad sebou, nad svojimi hriechmi, stane sa prípadom na zaplakanie. A čo horšie, stane sa predmetom Božieho súdu.
A tak sme smrťou jeho Syna boli zmierení s Bohom, keď sme ešte boli nepriateľmi. Sme zachránení láskou, ktorá je láskou k nepriateľom!
Nie Pilát, ale Boh. Boh Ho zavrhne, keď na Neho uvalí naše prekliatie.
Viac už Boh pre Herodesa nemal. Lebo kto umlčí slovo, ktoré mu Boh pošle, ten už iné nedostane. Niet nič strašnejšie ako to, keď sa Boh voči človeku odmlčí.