Ako žena som vždy pociťovala tlak na to, aby som bola krásna. Cítila som ho na strednej škole, na univerzite i počas svojich dvadsiatich rokov. Teraz sa však v ére sociálnych sietí blížim k štyridsiatke, moje vrásky od smiechu sa viditeľne prehlbujú a tlak na to, aby som zostala mladá a atraktívna, môže byť až zdrvujúci.
Influenceri v online priestore, ktorí vďaka rôznym produktom a zákrokom vyzerajú o desať až dvadsať rokov mladšie, nastavujú latku očakávaní v oblasti krásy. Tieto štandardy sa zdajú byť čoraz nedosiahnuteľnejšie. Milióny žien sa utiekajú k predlžovaniu mihalníc, botoxu, injekčným výplniam pier, prsným implantátom či laserovým ošetreniam – zoznam je nekonečný. A to ani nespomínam krémy a séra, ktoré zapĺňajú naše kúpeľňové poličky.
Kozmetické produkty a procedúry sa stali natoľko bežnými, že sa môžu javiť ako čisto osobná voľba typu „každému podľa jeho chuti“. Avšak ako veriaci, ktorí sú povolaní oslavovať Boha svojím telom (1Kor 6:20), musíme svoj prístup k estetickým zásahom prehodnocovať vo svetle Božieho slova.
Reflexia, nie pravidlá
Hoci neexistujú čiernobiele pravidlá o tom, ako by veriaci mali alebo nemali bojovať proti starnutiu týmito modernými technikami, tri reflexívne otázky nám môžu pomôcť v tejto oblasti preukazovať úctu Hospodinovi.
1. Aké sú moje motívy pre tento zákrok a oslavujú Pána?
S nárastom nespokojnosti s vlastným telom a normalizáciou mnohých estetických zákrokov si musíme nájsť čas na skúmanie vlastného srdca. Musíme uvažovať, prečo nás tieto zásahy priťahujú: Robím to kvôli prijatiu alebo uznaniu inými? Snažím sa tým posilniť pocit vlastnej hodnoty? Jednoducho len nasledujem kultúrne trendy bez toho, aby som ich vyhodnocovala vo svetle svojej viery?
Sme povolaní starať sa o svoje telá zdravým spôsobom, aby sme ich mohli používať na Božiu slávu (1Kor 6:19-20). Je správne dbať o svoj fyzický vzhľad a o to, ako sa prezentujeme pred ostatnými. Niekedy však naše využívanie kozmetických úprav a anti-agingových techník odráža srdce, ktoré uprednostňuje časné veci pred večnými.
Spôsob, akým sa ako veriaci usilujeme o krásu, by mal odrážať skutočnosť, že naše telá pre nás nie sú tým najdôležitejším. Raz Boh naše telá plne obnoví a vykúpi. Dovtedy je však našou úlohou byť ich dobrými správcami, nie snažiť sa o ich dokonalosť.
Starnutie, materstvo a iné životné udalosti zmenia naše tváre a telá spôsobom, ktorý sa nám nepáči. Je prirodzené cítiť bolesť z týchto zmien. Ak však neustále zápasíme s nespokojnosťou so svojím starnúcim telom, reflexia v modlitbe smôže odhaliť, že svoju identitu zakladáme na fyzickom vzhľade.
Naopak, ak je naša identita zakorenená v Kristovi, môžeme mu verným a plodným spôsobom slúžiť bez ohľadu na to, koľko máme vrások alebo kŕčových žíl. Aj ja si musím pripomínať, že mojím cieľom nie je byť matkou, ktorá vyzerá, akoby ani nemala deti. Mojím cieľom je oslavovať Boha telom, ktoré mi dal, a dobre sa oň starať, aby som bola pripravená na každé dobré dielo.
2. Odráža spôsob, akým nakladám so zdrojmi, že mojou najväčšou láskou je Kristus?
To, na čo míňame peniaze, odhaľuje, na čom nám záleží. Ak by sme si vytlačili bankové výpisy a porovnali sumy vynaložené na kozmetické produkty a služby s tým, koľko dávame na Pánovo dielo, odrážal by výsledok srdce, ktoré si cení Krista nadovšetko? Ak je náš poklad tam, kde je naše srdce, potom na tom, kde míňame peniaze, záleží (Mt 6:21).
Peniaze však nie sú naším jediným zdrojom. Musíme vyhodnotiť aj to, koľko času venujeme honbe za krásou. Koľko času trávime rannými prípravami alebo návštevami kaderníctva, manikúry a kozmetiky? Koľko času trávime prezeraním sociálnych sietí a hľadaním spôsobov, ako mať lepšiu pleť, štýlovejšie vlasy alebo vyformovanejšie telo? Porovnanie tohto času s časom stráveným čítaním Biblie a modlitbou je často usvedčujúce.
Samozrejme, je potrebné venovať určitý čas a prostriedky starostlivosti o svoj vzhľad a to, čo je primerané, sa bude u každého líšiť. Cieľom nie je predpisovať limity, ale podnietiť k reflexii. Možno, ak by sme venovali viac svojich zdrojov tomu, aby sme boli fyzicky zdraví, duchovne posvätení a obetavo štedrí, boli by sme spokojnejší so svojím telom takým, aké je (1Tim 6:6-8).
3. Bojím sa starnutia, alebo sa bojím Hospodina?
Keď sa pozriem do zrkadla a vidím „stračie nôžky“ okolo svojich očí, trvalé vrásky od smiechu okolo úst a ryhy medzi obočím, spôsob, akým na to reagujem, napovedá veľa. Siahnem po telefóne a začnem hľadať nový krém, alebo sa obrátim k Pánovi a vyjadrím svoju túžbu po novom stvorení?
Pociťujeme smútok nad úpadkom, ktorý vidíme na sebe i vo svete okolo nás a ktorý započal pádom. Keď vidíme svoj odraz a povieme si: „Starnem,“ cítime napätie z toho, že takto sme pôvodne nemali existovať. Zároveň však vieme, že Boh pôsobí všetko na naše dobro, takže sa nemusíme báť jeho plánu s nami v procese starnutia.
V týchto chvíľach túžby si môžeme buď hovoriť pravdu, alebo sa kŕčovito chytať produktov a procedúr v snahe vytvoriť ilúziu večnej mladosti. Ako hovoria Príslovia: „Pôvab je klamlivý a krása prchavá, ale žena, čo má bázeň pred Hospodinom, zasluhuje si chválu“ (Prís 31:30).
Šediny, celulitída a vrásky sú súčasťou tohto porušeného tela, ktoré bude raz obnovené. Snaha obísť proces starnutia, ktorý Boh ustanovil, môže spôsobiť, že zabudneme na konečnosť tohto života (Jk 4:14). Avšak uvažovanie nad naším fyzickým chradnutím nám ponúka príležitosť k uctievaniu a nádeji vo viere – s radosťou, že toto nie je náš večný stav (1Kor 15:40-58). Pripomínanie si, že naša nádej je v Bohu, a nie v našom vzhľade alebo v počte dní, ktoré nám zostávajú, nám môže pomôcť prechádzať starnutím s pokojom a radosťou (Koh 12:13).
Bojuj dobrý boj
Spôsob, akým sa usilujeme o fyzickú krásu, hovorí svetu okolo nás o tom, čo si ceníme. V kontraste s čoraz nereálnejšími a neužitočnými štandardmi krásy našej kultúry máme príležitosť prezentovať radostné chápanie starnutia, aj keď sa snažíme udržiavať telá, ktoré nám Boh dal.
Premyslieť si, ktoré kroky by boli na Božiu slávu a zodpovedné u každého jednotlivca, si vyžaduje zámernosť. A vieme, že Pán sa v konečnom dôsledku pozerá na srdce.
Keď prídeme na koniec svojho pozemského života, nebude záležať na tom, nakoľko úspešní sme boli v boji proti fyzickým znakom starnutia. Bude však záležať na tom, či budeme môcť s Pavlom povedať: „Dobrý boj som dobojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval“ (2Tim 4:7).
Vrásky a ochabnutá pokožka sa prijímajú ťažko, čo je pochopiteľné. Ak sa ich však naučíme vnímať ako súčasť Božieho vykupiteľského diela v našich životoch, môžeme na svoje telá hľadieť s hlbším vedomím, že starnutie nás približuje k večnosti s Ním.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
