Veľký bronzový obraz boha Krona stál v Tófete v Kartágu. Ruky mal vystreté dlaňami nahor a ramená mierne sklonené k zemi, aby deti vložené do jeho náručia spadli do ohnivej jamy.
Počas obetovania sa ozývalo hlasné bubnovanie, aby sa prehlušil zvuk detských výkrikov, keď oheň roztavil ich telo. Deti sa obetovali vždy, keď Kartágincov zasiahlo zúfalstvo. V roku 310 pred Kr. vtrhol do Afriky Agatokles, grécky tyran. Ľudia tvrdili, že Kronos sa obrátil proti nim. Preto „v horlivosti, aby odčinili svoje opomenutie, vybrali dvesto najvznešenejších detí a verejne ich obetovali“ (Library of History, 20.14).
V minulosti boli deti obeťami obetovania. Súvisí to však s modernou diskusiou o potratoch? Áno! Deti sa už síce neobetujú bronzovým sochám, ale v ohromujúcich počtoch sa obetujú živému bohu seba samého. Poverčivosť vystriedala pohodlnosť, ale zločin je rovnaký.
Vzhľadom na pokroky modernej vedy a neustále diskusie v uplynulom storočí mnohí predpokladajú, že potraty sú novinkou. Nie je to tak. V tomto kritickom bode modernej diskusie, keď Najvyšší súd zvažuje, či zrušiť rozsudok Roeovej, je dôležité, aby si kresťania vypočuli presvedčivé argumenty cirkevných otcov, že nenarodený život stojí za ochranu, a dozvedeli sa, ako raná cirkev reagovala na obetovanie detí, opustenie a potrat.
Hlasy za ochranu života medzi cirkevnými otcami
Prví kresťanskí autori všeobecne odsudzovali potraty. Didaché z konca prvého storočia udáva tón: „Nenecháš zahynúť dieťa potratom, ani ho nezabiješ, keď sa narodí.“ (2.2). Podobne aj Barnabášov list (70-135 po Kr.) prikazuje: „Nezabiješ nenarodené ani narodené dieťa.“ (19).
Prví kresťanskí spisovatelia opakovane vyhlasujú, že potrat je vražda:
A keď hovoríme, že ženy, ktoré užívajú postriedky na vyvolanie potratu, sa dopúšťajú vraždy a budú sa zodpovedať Bohu za potrat, ako by sme sa mohli dopustiť vraždy? Veď neprináleží tomu istému človeku považovať samotný plod v maternici za stvorenú bytosť, a teda za objekt Božej starostlivosti, a keď prejde do života, zabiť ho; a neopustiť dieťa, pretože tí, čo ich opúšťajú, sú obvinení z vraždy dieťaťa. (Atenagoras, Plea for the Christians)
Žena, ktorá úmyselne zabije svoje nenarodené dieťa, je vinná z vraždy. (Bazil, Letters, 188.2)
[Potratom] sa im život berie skôr, ako im bol daný. (Ambróz, Hexameron, 5.18.58)
Niektorí zachádzajú tak ďaleko, že užívajú elixíry, aby si zaistili neplodnosť, a tak vraždia ľudské bytosti takmer pred ich počatím. Niektorí, keď z hriechu splodia dieťa, užívajú prostriedky na vyvolanie potratu a … (čo sa často stáva), zomierajú spolu so svojím potomstvom. (Hieronym, Select Letters, 22.13)
Žiadna žena by nemala užívať prostriedky na vyvolanie potratu, ani zabíjať svoje počaté alebo už narodené deti. (Cézarius, Sermons, kázeň 44)
Chryzostom (349-407 po Kr.) zašiel ešte ďalej, keď tvrdil, že potrat je „ešte horší ako vražda. Nemám ju totiž ako pomenovať, keďže nezabíja narodenú bytosť, ale bráni jej narodeniu“ (Homilies on the Epistle to the Romans, homília 24).
Jednoznačný postoj
Prečo kresťania jednoznačne bojovali za život od prvých dní cirkvi? Odpoveď spočíva v chápaní duše cirkevnými otcami a v ich presvedčení, že ľudským osobám je od počatia daný nezmazateľný Boží obraz (Gn 1:26-27, Ž 139:13-16).
Tertulián odmietol Platónov názor, že večné duše sa vdychujú pri narodení a vydychujú pri smrti (On the Soul, 25). Tvrdil, že tento názor popiera život v maternici. Tertulián sa pýtal matiek: „Povedz nám teda, či v zárodku v sebe cítiš nejakú inú životnú silu ako svoju vlastnú, ktorou sa chvejú tvoje črevá, tvoje boky, celé lono ti pulzuje a bremeno, ktoré ťa tiesni, neustále mení svoju polohu?“ (On the Soul, 25). Tie isté dôkazy platia aj dnes. Mnohé ženy zisťujú, že už nemôžu poprieť život nenarodeného dieťaťa, keď počujú tlkot srdca, dieťa sa začne otáčať alebo pocítia jeho prvé kopnutie.
Ako ďalej opisuje vo svojom diele Apologeticus, pri počatí je zasiate semeno, ktoré vyrastie do plnohodnotného človeka prinášajúceho ovocie. Vykopať semeno sa rovná vyrúbaniu stromu. Takže tak ako sa odsudzuje zabitie dospelého človeka, by sa malo odsúdiť aj zničenie jeho semena.
Ponuka milosti
Obklopená kultúrou, v ktorej sa deti opúšťali, vyhadzovali a obetovali, raná cirkev intenzívne bojovala za ochranu nenarodeného života. Kresťania si adoptovali opustené deti a rázne hovorili o ohavnosti potratov.
Ale spisy cirkevných otcov ponúkali mužom a ženám, ktorí sa rozhodli pre potrat, žiaľ, len málo milosti. Dnešní kresťania by mali nasledovať ich príklad a nenávidieť potraty a odvážne o nich hovoriť, ale rovnako musíme ponúknuť aj milosť evanjelia. Mužom a ženám, ktorí ľutujú svoj hriech voči dieťaťu v lone, Kristus ponúka odpustenie. Rodičia sa k nemu môžu utiekať a nájsť slobodu od viny, ktorú môže dať len on. Iba jeho krv môže zmyť červenú škvrnu potratu, ktorá sa rozmazala po dušiach miliónov ľudí.
Som povzbudený tým, koľko kresťanov sa stará o nenarodené a zraniteľné životy v krízových tehotenských centrách, útulkoch pre ženy, pestúnskej starostlivosti a vďaka adopcii. Som vďačný za kresťanov, ktorí prejavujú lásku tým, ktorí podstúpili potrat. Práve táto práca zabezpečuje, že nie sme len proti potratom, ale za život.
Čo teraz?
Kým sa Kristus nevráti, Kronos bude túžiť po krvi detí. Už dnes môžete počuť, ako hnutie za právo na potrat bije na bubny a vyzýva tých, ktorí chcú iný život, aby prišli a obetovali mu svoje deti. Ale Kristov kríž hlása lepšie slovo plné nádeje, že správne dieťa už bolo obetované.
Na rozdiel od obetovania detí sa za nás na kríži vydal Boží Syn, „svätý za hriešneho, dobrý za zlého, spravodlivý za nespravodlivého, neporušiteľný za porušiteľného, nesmrteľný za smrteľného“ (List Diognetovi, 9.2). Na rozdiel od pohanských obradov, ktoré len upokojujú rozhnevaného Boha, Kristova obeť zaplatila spravodlivý trest za naše hriechy, zabezpečila naše odpustenie a nový život. V Kristovi Boh vzal na seba hriechy sebectva, chamtivosti, žiadostivosti a dokonca aj vraždy nevinných detí. Tieto hriechy položil na svojho nevinného Syna, aby sme mohli byť prijatí aj milovaní a mohli sa o jeho lásku deliť s ostatnými.
Roeová možno čoskoro zomrie, ale boj za život bude pokračovať. Ako kresťania máme bohaté dedičstvo ochrany života a ponúkania nového života. Učme sa z minulosti a pokračujme v nej pre našu generáciu.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
