Väčšinu svojho dospelého života som nenávidel ticho – a nevedel som o tom.
Bola to moja veľká slepá škvrna. Svoju túžbu byť s ľuďmi a vyhýbať sa samote som vždy považoval za dôsledok toho, že som extrovert a milujem ľudí. Svoju zhovorčivú povahu som ospravedlňoval ako prejav zvýšeného vzťahového inštinktu. Zdalo sa, že tieto vlastnosti pomáhajú aj mojim kontaktom s ľuďmi ako pastora, takže som nad tým viac nerozmýšľal. Až keď som začal svoju vlastnú poradenskú cestu z krízy, bol som konfrontovaný s týmto dlho prechovávaným klamstvom.
Môj poradca si všimol určité správanie v mojom živote, ktoré väčšina ľudí nepostrehla, ale pre neho sa stalo signálom znepokojenia. Videl, že som utekal pred tým, aby som bol sám. Uvedomil si, že sa cítim nepríjemne v tichu a neviem, ako sa tomu postaviť. Zažil, ako som často ovládal rozhovory svojimi slovami. To odhalilo aj moju chabú schopnosť načúvať.
V dôsledku toho na mňa začal v tejto oblasti tlačiť – a bolo to ťažké. Mlčanie odhaľuje dušu. Na povrch vyplávali škaredé veci, ktorým som nebol pripravený čeliť. V jednej fáze som mal pocit, že som vybuchol. Ale Boh mi vo svojej úžasnej milosti vyšiel v ústrety láskavým, mocným spôsobom a začal cestu uzdravenia, ktorá priniesla do mojej duše trvalý pokoj. Túto hlbšiu úroveň Božej milosti a prítomnosti v mojej duši som zakúsil len vďaka tichu.
Aby mal pastor dlhú a plodnú službu, potrebuje pravidelne zažívať Božiu moc a lásku v týchto hlbokých miestach svojej duše. Tieto miesta sa nedajú dosiahnuť uprostred šialeného, hlučného a rozptýleného tempa, v ktorom väčšina pastorov bežne žije. Uponáhľaní pastori zo svojej podstaty utekajú pred tichom – ale praktizovanie ticha môže byť mocným prostriedkom obnovy.
Dôvody pre ticho
Väčšina z nás sa zhodne na niekoľkých zrejmých dôvodoch pre ticho: všetci potrebujeme čas na to, aby sme sa znovu sústredili, boli sami s Bohom, modlili sa a čítali Božie slovo bez rozptýlenia. Chcel by som však uviesť štyri ďalšie dôvody, ktoré môžu byť menej zrejmé – a ktoré súvisia s tým, že ticho je katalyzátorom starostlivosti o vlastnú dušu a bojom proti hlučnej, uponáhľanej službe.
Po prvé, ticho odhaľuje dušu. Zaneprázdnenosť a hluk sú bežnými obrannými mechanizmami, ktoré používame, aby sme sa vyhli bolesti v našom živote. Tou môže byť nevyriešená bolesť a zneužívanie z minulosti, alebo to môže byť súčasné utrpenie. Bez ohľadu na to, hluk a rozptýlenie môžu vytvárať ilúziu, že utrpenie neexistuje alebo že nemá žiadnu moc. Mnohí pastieri sa ponáhľajú, v konečnom dôsledku nie preto, aby boli produktívni, ale aby utekali pred bolesťou vlastnej duše. Ticho môže odhaliť túto hlbokú bolesť a ukázať jej nepopierateľnú prítomnosť v našej duši.
Po druhé, mlčanie konfrontuje hlasy; tieto hlasy sú posolstvá, ktoré počujeme o sebe a ktoré sa opakujú v našej mysli. Všetci ich máme. Sú to hlasy ľudí z našej minulosti. Sú to lži, ktoré nám nepriateľ rád šepká do uší. Sú to odkazy tých, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v našom živote. Keď sú tieto hlasy drsné a urážlivé a klamú o našej hodnote a identite v Kristovi, stáva sa, že počúvať ich je veľmi nepríjemne a robíme, čo je nevyhnutné, aby sme pred nimi utiekli.
Roky ma tieto hlasy trýznili. Zneužívajúce hlasy z minulosti, lži od nepriateľa a bolestivé slová kritiky zo súčasnosti – to všetko vytváralo tieto posolstvá zlyhania a sebaľútosti, ktoré boli najhlasnejšie, keď som bol sám v tichu. Preto som utekal z ticha, aby som sa pokúsil týmto hlasom uniknúť.
Neuvedomoval som si však, že ticho potrebujem na to, aby som mohol týmto hlasom čeliť. Riešením nebolo pred nimi utekať, ale hovoriť k nim: hovoriť silnú, evanjeliovú pravdu proti lžiam, ktoré som tak dlho počúval a ktorým som veril. Martyn Lloyd-Jones sa týmto hlasom venoval v súvislosti s depresiou a povedal tieto známe slová:
Hlavným problémom celej tejto záležitosti duchovnej depresie je v istom zmysle to, že dovolíme, aby naše ja hovorilo k nám, namiesto toho, aby sme hovorili k svojmu ja. Snažím sa byť len zámerne paradoxný? Ani zďaleka. Toto je samotná podstata múdrosti v tejto veci. Uvedomili ste si, že väčšina vášho životného nešťastia je spôsobená tým, že počúvate sami seba namiesto toho, aby ste hovorili sami k sebe? [Martyn Lloyd-Jones v diele Spiritual Depression]
Aby som to mohol urobiť, potreboval som priestor. Ticho mi pomohlo rozpoznať oblasti, v ktorých som počúval sám seba namiesto toho, aby som hovoril so sebou. V tichu som lepšie identifikoval hlasy a dokázal som ich konfrontovať pravdou.
Po tretie, ticho nás učí počúvať. Bolo znepokojujúce, keď som si uvedomil, že som bol dlho pastorom, a predsa som bol taký slabý poslucháč. Počúval som, ale bolo to preto, aby som sa pripravil na odpoveď. Potreboval som sa naučiť počúvať bez potreby reagovať: len počúvať a vcítiť sa. Keď som začal prijímať ticho, uvedomil som si, že aj ja začínam počúvať. Počul som okolo seba zvuky, ktoré som si predtým nikdy nevšímal. Cítil som sa vnímavejší voči posolstvu Božieho slova. Je úžasné, čo sa stane, keď nie ste takí zaujatí snahou vymyslieť, čo povedať alebo urobiť ďalej. Stačí len počúvať.
Nakoniec, ticho testuje našu potrebu hluku. Myslel som si, že milujem ľudí a činnosť. Netušil som, že potrebujem hluk, pretože moju dušu trápilo ticho. Ak ste uponáhľaným pastorom, môže to byť preto, že aj vy máte nezdravú potrebu hluku. Ticho odhaľuje dušu a môže preveriť, ako veľmi sme si vypestovali závislosť od hluku, aby sme zablokovali bolesť svojho života.
Pastori nemusia vynakladať veľké úsilie, aby našli hluk a rozptýlenie. Prirodzene vyplýva z uponáhľaného života. Ticho je však iná vec. Musíme oň bojovať. Ticho nás vyzýva, aby sme čelili tejto bolesti a dovolili sile evanjelia preniknúť hlboko do našich duší a priniesť uzdravenie.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9Marks
