Nebojte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného? Vstal, niet Ho tu; ajhľa, miesto, kam Ho boli položili
Marek 16:6
Slovo, ktoré sa v tú nedeľu ozývalo z ulíc Svätého mesta, bolo takmer príliš dobré na to, aby bolo pravdivé. Bolo to také nečakané, také prekvapivé, taký dramatický zvrat hlbokého žiaľu a spúšte posledných troch dní. Bude trvať celé dni, kým sa s tým ľudia vyrovnajú. Dokonca týždne.
V istom zmysle bude Ježišovým učeníkom trvať celý život, kým pochopia veľkosť tejto noviny. Vstal z mŕtvych. Veru, už navždy bude jeho ľud žasnúť nad Božou láskou, ktorú prejavil Kristovou smrťou, a nad Božou mocou vytryskujúcou zo vzkriesenia.
Ovce sa rozpŕchli
Okrem samotného Ježiša toto naozaj nikto nečakal. Jasne svojim učeníkom povedal, že ho ľudia zabijú a potom vstane z mŕtvych (Mk 8:31; Mt 17:22-23; Lk 9:22). Naznačil to už pri prvom vyháňaní kupcov z chrámu (Jn 2:19). Na súde proti nemu niektorí svedčili, že vyhlásil niečo také šialené (Mk 14:58; Mt 26:61; Mt 27:63). Potom tu máme jeho narážky na „Jonášovo znamenie“ (Mt 12:39; Mt 16:4) a na kameň, ktorý stavitelia zavrhli, no stal sa uholným kameňom (Mt 21:42).
I keď na to učeníkov pripravoval, ukrižovanie ako také bolo tak zásadne v protiklade s ich predstavou, že pre nich neexistoval nijaký zmysluplný spôsob, ako to pochopiť rozumom či srdcom. Pre dlhoočakávaného Mesiáša takto dopadnúť bolo predsa „kameňom úrazu a skalou na potknutie“ (Iz 8:14). Muži svojho Pána opustili v najťažšej chvíli a nechali ho samého s ťarchou hriechov sveta na pleciach. A s tým najväčším bremenom — opustil ho Otec.
Jeden z jeho vlastných ho zradil. Vodca jeho mužov ho trikrát zaprel. Po jeho smrti sa učeníci rozpŕchli. „Biť budem pastiera a rozpŕchnu sa ovce“ (Zach 13:7). Pozamykali si dvere (Jn 20:19). Dvaja z nich sa dokonca vydali na cestu a boli na odchode z Jeruzalema (Lk 24:13).
Keď ženy priniesli novinu, vyzeralo to ako úplný výmysel. „Ich slová zdali sa im byť bájkou a neverili im“ (Lk 24:11). Presahovalo to ich predstavivosť, nie však Božiu. Môže sa takýto sen stať skutočnosťou? Žeby predsa len existovali nejaké tajné čary, ktoré dokážu vrátiť čas? Respektíve, existuje sila dosť veľkorysá na to, aby priniesla úplne nový vek, vek vzkriesenia, a víťazstvo nad posledným nepriateľom — samotnou smrťou?
Zasiahnuté hrôzou
Úvodná správa ich ochromila. Marek hovorí, že ženy „vyšli a utiekli od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a boli bez seba; a nikomu nič nepovedali, lebo sa báli“ (Mk 16:8). Zmocnila sa ich hrôza. Keby táto novina nebola až taká úžasná, možno by ju oslávili ihneď. Toto však bolo príliš veľké a príliš prekvapivé na to, aby ich hneď zaliala radosť. Boli ohromené. Presne toto robí s ľudskou dušou Veľká noc, keď si uvedomíme hĺbku tohto posolstva. Takýmto výbuchom, prevratom, otrasom sveta je to, že Ježiš žije.
Táto radosť je priveľká na okamžitý pocit spokojnosti. Najprv príde úplný údiv. Potom prichádza zmes strachu i veľkej radosti a nakoniec sloboda radovať sa a rozpovedať to iným (Mt 28:8).
Smútok je zbytočný
Čo však jeho umučenie? Čo jeho neznesiteľné muky na Golgote? Áno, ako povedal C.S. Lewis, úsvit jeho vzkriesenia premení „všetku prežitú bolesť na slávu“. Teraz radosť víťazí nad smútkom. Deň konečne vládne nad nocou. Svetlo vyhráva bitku nad tmou. Kristus smrťou zničil toho, ktorý mal moc smrti (Heb 2:14). Smrť pohltilo víťazstvo (1Kor 15:54).
Veľká noc je teraz pre nás každoročnou generálkou na ten veľký deň, ktorý sa blíži. Keď si naše porušiteľné telo oblečie neporušiteľnosť. Keď si smrteľné konečne oblečie nesmrteľnosť. Keď sa svojím hlasom pridáme k víťaznej piesni prorokov a apoštolov:
Kde je, ó smrť, tvoje víťazstvo? Kde je, ó smrť, osteň tvoj?
(Oz 13:14; 1Kor 15:55)
Tak ako nás pripomínanie si podrobností Ježišových posledných dní, vedúcim ku krížu, pripravuje na ohnivý súd, ktorý nás čaká, tak nás tiež Veľká noc pripravuje na následné víťazstvo. Veľká noc je pre nás predzvesťou Božej slávy.
Kristus vstal z mŕtvych. Deň už nemizne v čierňave, ale prebúdza sa do jasu. Temnota nedusí slnko, ale svetlo odháňa tieňe. Hriech nevíťazí, ale smrť pohlcuje víťazstvo.
Viac než víťazi
Naozaj, aj utrpenie sa nakoniec premení na slávu, Veľká noc nám však bolesť neodníma. Nezmierňuje našu stratu. Usiluje sa udržať celú ťarchu tam, kde je, s celou váhou, so všetkými hrozbami. Tento zmŕtvychvstalý Kristus s nezničiteľnosťou života, ktorá mu srší z očí, hovorí: „Aj toto si na základe víťazstva vyžiadam. Aj toto prispeje k vášmu šťastiu. Dokonca aj toto môžem premeniť na dôvod na radosť. Premohol som smrť a z vás sa stanú viac než víťazi.“
Veľká noc nie je príležitosťou dusiť v sebe všetko, čo vás trápi, a tváriť sa šťastne. Práve naopak, veľkonočná radosť sa nežne prihovára bolestiam, ktoré vás mučia. Bez ohľadu na to, akú stratu oplakávate, bez ohľadu na to, aké bremeno vás ťaží, Veľká noc hovorí: „Nebude to takto navždy. Prichádza nová doba. Ježiš vstal z mŕtvych a kráľovstvo Mesiáša je tu. Porazil smrť a hriech a peklo. Žije a sedí na tróne. Vašich nepriateľov, všetkých vašich nepriateľov, si podrobuje.
Nielenže napraví všetko zlé vo vašom živote a vnesie do chaosu rajský poriadok a porazí vášho nepriateľa, ale tajomným čarom vzkriesenia premení vašu bolesť, smútok, stratu, ťarchu na ozajstnú prísadu do nekonečnej radosti. Jedného dňa, ktorý čoskoro príde, to všetko nielen víťazne prekonáte, ale stanete sa viac než víťazmi (Rim 8:37).
Keď nám zotiera všetky slzy, tvár sa nám leskne žiarivejšie, než keby sme nikdy žiadnu nevyronili. Takáto sila je priveľká na to, aby sme sa jednoducho vrátili do Getsemanskej záhrady. Vedie nás do záhrady — mesta, Nového Jeruzalema.Veľká noc hlasom zmŕtvychvstalého Krista ohlasuje: „Váš zármutok sa premení na radosť“ (Jn 16:20) a nik vám vašu radosť nevezme (Jn 16:22).
Veľká noc vraví, že Ježiš porazil smrť, a tá nám vďaka nemu teraz slúži na radosť.
Poznámka redaktora: Prevzaté z: Chcemviac.com
