Každý chce rovnováhu. Bohužiaľ, život nás ťahá mnohými smermi.
Niektorých kresťanov hľadanie rovnováhy presvedčilo, že menej cirkvi im dá viac života. V skutočnosti by všetci kresťania mali uznať, že cirkev je ústredným prvkom nášho života, a nie iba prvkom, ktorý treba vyvážiť inými aspektmi.
Čítate správne – centrom. Život zameraný na Krista je život zameraný na cirkev.
V tomto článku vysvetlíme, ako je ústredné postavenie cirkvi kľúčom k nájdeniu rovnováhy, ktorú tak zúfalo hľadáme.
Nebezpečenstvo marginalizovaného cirkevného života
Zanedbávanie cirkevného života vedie k zhoršeniu v iných oblastiach života. Môžeme si myslieť, že opúšťanie cirkevných zhromaždení kvôli rodinným stretnutiam požehná našu rodinu, že presťahovanie sa ďaleko od cirkvi kvôli kariére stojí za to, že modlitebné stretnutie v nedeľu ráno je zbytočnejšie ako hodina spánku navyše, alebo že menej cirkevných vzťahov a záväzkov zníži náš stres. Opak je však pravdou.
Sú to postoje, ktoré sa rodia zo zabúdania. Zabúdame, že Kristus je naším najväčším zdrojom požehnania a jeho cirkev je často hlavným prostriedkom, ktorý používa na náš rast, podporu a povzbudenie. Bežné prostriedky milosti cirkvi sú modus operandi na to, aby sme viac poznali Krista.
Člen zboru, ktorý sa na milosti zúčastňuje polovičato, neubližuje len sebe, ale aj celému zboru. Zdravie zboru bude do veľkej miery závisieť od toho, akú mu jeho členovia prisudzujú dôležitosť. Len obyčajná účasť vedie k zboru bez života, k miestu duchovne izolovaných, osamelých ľudí. Slobodní ľudia pociťujú svoj vzťahový stav akútnejšie, starší ľudia sa cítia bezvýznamní, manželské páry držia svoje zápasy hlboko zahrabané a deti nikdy nevyjadria svoje pochybnosti. Sú to zbory, kde hriech číha v bezpečí, zakrytý plytkými vzťahmi, ďaleko od zvedavých očí učeníkov.
Tak ako telesná podvýživa vedie k zhoršeniu stavu, vyhladovaniu a nakoniec k smrti, tak aj zanedbávanie cirkvi.
Krása života zameraného na cirkev
Naproti tomu cirkev plná členov oddaných jej ústrednému postaveniu je plná života. Členovia sa navzájom dôverne poznajú, pretože spolu sedia pri jedálenskom stole. Po spoločných bohoslužbách sa nájdu tínedžeri, ktorí zabávajú deti, čím dávajú nevyspatým mamám chvíľu na rozjímanie nad počutou kázňou. Bezdetné páry sa zhovárajú s batoľatami. Vdovy sú pozvané do domovov mladých rodín.
Hlboko zakorenený hriech sa dostáva na povrch, keď sa muži a ženy stretávajú pri práci na dvore, pri raňajkách alebo pri sledovaní zápasu. Pri bežných činnostiach vykonávajú neobyčajnú prácu, keď sa zdôverujú so svojimi vnútornými zápasmi a zdieľajú povzbudenie, ktoré nachádzajú v Božom Slove. Spoločná modlitba je taká prirodzená, že k nej dochádza v laviciach po bohoslužbe alebo v ukradnutých chvíľach na stretnutiach spoločenstva. Deti vyrastajú na mieste, kde sa učeníctvo a spoločenstvo považujú za dôležitejšie ako víťazstvo na turnajoch alebo štipendiá.
Spoločenstvo zboru sa od iných spoločenstiev líši z jedného dôvodu: Kristus. Len skrze Krista sme zjednotení, a tak je naše spoločenstvo postavené na kríži, ktorý je nákladným základom. S Kristom ako našou silou a príkladom sa členovia cirkvi učia zomierať sami sebe, vyznávať svoje hriechy, aby tak usilovali o svätosť, odpustenie, keď im bolo ublížené, a obetovali sa pre dobro iných. A tieto kríže berieme na seba nielen preto, aby sme sa priblížili jeden k druhému, ale aj ku Kristovi, ktorý je autorom i odmenou cirkvi.
Cena života zameraného na cirkev
Dosiahnutie takejto kultúry si bude vyžadovať nemilosrdné prehodnotenie našich priorít. Ak má byť cirkev ústredným bodom nášho života, potom mnohé iné veci nemôžu byť. Kultúrne normy organizovania našich životov okolo domova, kariéry a rodiny bude potrebné prehodnotiť vo svetle priorít, ktoré Písmo v epištolách kladie na cirkev.
Keď sa naša perspektíva preorientuje, začneme vnímať pravidelné zhromaždenia cirkvi ako najdôležitejšie hodiny nášho týždňa. Hlboké vzťahy v rámci zboru budeme vnímať nielen ako vítané, ale ako nevyhnutné. Možno budeme musieť povedať nie veciam, o ktorých sme predpokladali, že by sme im mali vždy povedať áno – rôznym mimoškolským aktivitám pre naše deti, možnostiam kariérneho postupu, sústavným a dlhodobým absenciám, ktoré nás odvádzajú od spoločenstva.
Ale tým, že povieme nie, povieme áno tomu, čo skutočne obohatí našu dušu a pripraví nás na večnosť.
Záver
Riešenie zaťažujúceho a nevyváženého života nájdeme v tom, že svoj život tak pevne spojíme s cirkvou, že ich budeme považovať za neoddeliteľné. Tam sa totiž sústredíme na Krista a jeho Slovo. Práve tam si pripomíname, prečo existujeme a pre koho žijeme. Tam nežijeme ako ostrovy v tomto svete, ale ako Kristovo telo. Iba tam budeme oslobodení od únavy, osamelosti a úzkosti, ktoré pochádzajú zo života v rozpore s Božím plánom. Iba život zameraný na cirkev môže vytvoriť takú rovnováhu, akú tak zúfalo hľadáme, pretože cirkev spája nesúrodé časti našich životov v Kristovi.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9 Marks
