Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom … a začali sa radovať.
Hneď nato odišiel do mesta, ktoré sa nazývalo Naim. Šli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudí. Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky, ktorá bola vdova. Sprevádzal ju početný zástup ľudí z mesta. Keď ju Pán uzrel, prišlo mu jej ľúto. I povedal jej: Neplač!
Lukáš 7: 11 – 13
Tu sa stretáva ženina bolesť s Ježišovým súcitom. Jej bolesť je nesmierna. Už pochovala svojho muža. Teraz pochováva svojho jediného syna a spolu s ním aj všetky nádeje, ktoré do neho vkladala. Keď deti pochovávajú svojich rodičov, je to smutné, ale prirodzené, že tí skôr narodení i skôr zomierajú. Ale keď rodičia pochovávajú svoje deti, je to oveľa smutnejšie i bolestnejšie zároveň. A práve o taký pohreb tu ide. Žena v jedinom synovi stráca aj jedinú oporu v živote. Zostala sama bez budúceho živiteľa, bez ochrany v živote a bez zaopatrenia v starobe. Tá strata je priam neznesiteľná. Ako sa Ježiš postaví k jej bolesti a zármutku? Vyhne sa stretnutia s ňou? Nie. On neuhne pred konfrontáciou s bolesťou človeka, ktorému práve niekto blízky a drahý zomrel.
Keď ju Pán uzrel, prišlo mu jej ľúto. Čo vidia Ježišove oči, to pohne jeho srdcom. Lebo Ježiša nenecháva naša bolesť ľahostajným. Keď do nášho srdca vstúpi zármutok, do jeho srdca vstúpi milosrdný súcit. V tomto sa On dodnes nezmenil. Jeho srdce je práve také plné súcitu, keď je v nebi, ako keď bol na zemi. Preto môžeme spievať: Aký Priateľ je náš Ježiš!
Keď sa Ježiš stretne s naším zármutkom, môžeme z jeho úst počuť: Neplač! Keď to povie On, je to celkom iné, ako keď to zarmúteným povieme my. Lebo je to slovo Pána, ktoré má moc. Je to slovo Tešiteľa, ktorý sa ujíma človeka a zahŕňa ho svojou láskou. Je to slovo Boha, ktorý aj zármutok obracia na radosť. Keď On povie: Neplač, znamená to: Už nemusíš plakať, lebo Ja som tu s tebou. A kde som Ja, tam ľudia už nemusia plakať. V Ježišovej blízkosti môže stíchnuť každý plač. Lebo kde je On, tam sa aj uprostred žiaľu rodí viera, viera aj na území smrti, viera aj nad hrobom, že nie smrť, ale Pán bude mať posledné slovo. Ježišovo: Neplač, je tak prísľubom toho dňa, keď On zotrie každú slzu z našich očí.
Pane, ďakujeme, že aj teraz prichádzaš, aby si zotieral slzy z našich očí!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
