Ježiš zaplakal. Tu povedali Židia: Hľa, ako ho mal rád!
Ján 11:35-36
Ježišov plač je prekvapujúci. Ešte pred chvíľou Marte o sebe povie: Ja som vzkriesenie a život. Ja som ten, ktorý všetkému dáva život a všetko udržuje pri živote (Jn 11:25). Tým sa prehlási za rovného Bohu. Čo platí o Bohu, platí i o Ňom. Ježiš je pravý Boh. On vie, že o chvíľu privedie Lazára späť k životu. Tým zotrie všetky slzy z očí jeho sestier.
Keď sa však stretne s Máriou, nemá na tvári víťazoslávny úsmev. Neoznámi jej, že o chvíľu bude všetko inak. Že jej brat vstane z mŕtvych, ako to povedal Marte. Nie. Keď uvidí Máriu plakať, zaplače spolu s ňou. Jej bolesť sa v tej chvíli stane jeho bolesťou. Jej zármutok sa stane jeho zármutkom. Prečo? Pretože Ježiš nie je len pravý Boh, ale i pravý človek. Jeho stretnutia, najprv s Martou a potom s Máriou ukazujú, že On je v jednej osobe Boh i človek. Marte odhalí svoju božskú tvár. Márii však ukáže svoju ľudskú tvár.
Ježiš zaplakal. Jeho plač nie je predstieraný. Je práve taký skutočný a opravdivý ako Máriin plač. Lebo Ježiš nie je imúnny voči našej bolesti. Čo vidia jeho oči, to pohne jeho srdcom. Naša bolesť Ho nenecháva ľahostajným. Na otázku, kde je Ježiš, keď pri hrobe oplakávame našich zosnulých, odpoveď znie: Stojí vedľa nás a plače spolu s nami.
Tu povedali Židia: Hľa, ako ho mal rád! Áno, Ježiš mal rád Lazára. Ale On neoplakáva mŕtveho Lazára. Veď je práve na ceste k jeho hrobu, aby ho vzkriesil. Jeho slzy sú slzami súcitu so živými, nie slzami žiaľu za mŕtvymi. Veď mŕtvi naše slzy už nepotrebujú. Sú to živí, ktorí ich potrebujú. A Ježiš nenechá svojich žialiť osamote. Keď plačú oni, plače i On spolu s nimi.
Pane, dnes ešte plačeš spolu s nami, aby si jedného dňa zotrel slzy i z našich očí. Ďakujeme Ti za to.
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
