Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Spolu s Ježišom viedli na popravu aj dvoch zločincov. Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali ho a s ním aj zločincov.
Lukáš 23: 32 – 33
Ježiša vedú na popravisko. Kto Ho to vlastne vedie? Vari sú to len bezcitné ruky vojakov? Alebo Ho vedú ešte nejaké iné ruky? Sú to nielen ruky ľudí, ale aj milujúce ruky Otca, ktoré vedú Syna na kríž. Tak ako kedysi dávno Abrahám viedol svojho jediného milovaného syna Izáka na obetný vrch Mórija, tak teraz nebeský Otec vedie svojho jednorodeného milovaného Syna na obetný vrch Golgota. Keď sa Izák cestou pýtal: Kde je baránok na obetovanie?, dostáva odpoveď: Boh si zaopatrí baránka. A naozaj. Vo chvíli, keď Abrahám zdvihol ruku s nožom, aby obetoval svojho syna, Boh na neho zavolal: Nedotýkaj sa chlapca! Neublíž mu! Boh vtedy obstaral baránka, našiel náhradu za Izáka, Abrahámovho syna.
Ale teraz keď nebeský Otec vedie svojho Syna na vrch Golgota, jeho Syn sa už nepýta: Otče, kde je baránok na obetovanie? Lebo Syn vie, že On je tým Baránkom, ktorého Otec obstaral. On sám je tým Božím Baránkom, ktorý má byť obetovaný za hriech sveta. Teraz na Golgote už nebude mať kto zvolať: Bože, zadrž svoju ruku! Neubližuj svojmu Synovi! Na rozdiel od Abrahámovho syna Boh za svojho Syna už nenašiel náhradu. Lebo jeho Syn je tou náhradou za nás.
A tak vidíme, ako Ježiša vedú na popravisko. Vedú Ho tam bezcitné ruky ľudí aj milujúce ruky Otca. Ruky ľudí Ho tam vedú preto, aby Ho zabili. Otcove ruky Ho tam vedú, aby Ho obetovali. Z ľudskej strany bude Ježišova smrť justičnou vraždou. Z Božej strany bude obeťou. Na Golgote sa Boh zároveň stane kňazom aj obeťou, obetujúcim aj obetovaným. Otec kňazom, Syn obeťou.
Keď Ježiša privedú na miesto popravy, ukrižujú Ho. Koho ukrižujú? Vteleného Boha, svojho Stvoriteľa. Aká hrôza! Človek zabíja svojho Boha! Koruna stvorenia križuje svojho Stvoriteľa! Tam visí medzi nebom a zemou. To je miesto, ktoré človek prisúdil svojmu Stvoriteľovi. Ježiš povedal, že na tejto zemi nemá miesto, kde by mohol skloniť svoju hlavu. Ale človek pre Neho nakoniec predsa len také miesto našiel. Na kríži.
Pane, my sme neprebodli len tvoje ruky a nohy klincami. My sme prebodli aj tvoje srdce svojím hriechom. Odpusť nám!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
