Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Ježiš sa vybral aj s učeníkmi do dedín pri Cezárei Filipovej. Cestou sa svojich učeníkov spýtal: Za koho ma ľudia pokladajú? Odpovedali mu: Za Jána Krstiteľa, niektorí za Eliáša a iní za jedného z prorokov. On sa ich opýtal: A za koho ma pokladáte vy? Peter mu odpovedal: Ty si Kristus! No Ježiš im dôrazne prikázal, aby o ňom pred nikým nehovorili. Potom ich začal učiť, že Syn človeka musí mnoho trpieť. Zavrhnú ho starší, veľkňazi i zákonníci, zabijú ho, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.
Marek 8:27–31
Ježiš je už dlhší čas „na scéne“. Vo vzduchu však stále visí nezodpovedaná otázka: Kto je vlastne Ježiš? Doteraz si túto otázku kládli najmä ľudia “zvonku“. (Mk 6:14-19). Teraz však po prvýkrát zaznie táto otázka v kruhu Ježišových učeníkov a to hneď z Ježišových úst: Za koho ma ľudia pokladajú? Ježiš sa pýta na mienku ľudí z ulice. Jedni Ho považujú za Jána Krstiteľa, niektorí za Eliáša a iní za jedného z prorokov. Všetko zvučné mená, veľké osobnosti. Ľudia teda majú o Ježišovi dosť vysokú mienku, ale nie dostatočne vysokú. V ich očiach je Ježiš veľký, ale nie najväčší. Stojí medzi prorokmi, ale nie nad nimi.
Pre Ježiša je však oveľa dôležitejšia mienka tých, ktorí sú vo vnútri: A za koho ma pokladáte vy? V postoji k Ježišovi sa nemôžeme skryť za mienku iných. Lebo jeho otázka nevyžaduje len správnu, ale najmä osobnú odpoveď. Takú, akú dá Peter: Ty si Kristus! Ten Bohom pomazaný Kráľ Izraela. Toto je chvíľa nesmierneho významu, keď Peter napriek Ježišovej poníženosti v Ňom spozná zasľúbeného Kráľa Izraela. Ježiš nie je prorok. On je ten, o ktorom proroci hovorili. On už neukazuje dopredu, ale ukazuje na seba ako na naplnenie zasľúbení Starej zmluvy. On nie je len veľký, On je najväčší.
Zatiaľ však musí jeho totožnosť zostať utajená. A to až do chvíle, keď už nebude hroziť politické zneužitie jeho mesiášstva. Kedy to bude? Keď bude stáť pred Pilátom ako zavrhnutý Mesiáš. Potom ich začal učiť, že Syn človeka musí mnoho trpieť. Zavrhnú ho starší, veľkňazi i zákonníci, zabijú ho…. Až vtedy, keď bude spútaný, zbičovaný, s tŕňovou korunou na hlave, Ježiš verejne vydá svedectvo o svojom mesiášstve a božskom synovstve. To však bude v očiach Židov rúhaním sa Bohu. Preto skončí na kríži. Ale vďaka tomu sa stane Spasiteľom hriešnikov. Aké predivné! Boh vo svojej zvrchovanej milosti aj to najväčšie zlo človeka, zabitie svojho Syna, obráti na to najväčšie dobro pre človeka, na jeho záchranu. Na našu záchranu.
Pane, ďakujeme, že aj my sme mohli v Tebe spoznať Božieho Syna a Kráľa!
