Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Dvakrát padne Abrám na zem. Prvýkrát vtedy, keď sa dozvie, že Všemohúci Boh chce s ním vstúpiť do zmluvného vzťahu. Druhýkrát vtedy, keď sa dozvie, že o rok sa on so Sárou stanú rodičmi syna. Prvýkrát padne na tvár, aby vyjadril svoj úžas. To robí človek, keď mu dôjdu slová. Druhýkrát padne na tvár, aby skryl svoj smiech. Nesmeje sa Bohu, ale predstave, že dvaja starci by mali mať ešte dieťa.
Boh však naďalej trvá na platnosti svojho sľubu. Na potvrdenie dáva Abrámovi nové meno Abrahám, Otec množstva. I Sáraj dostáva nové meno Sára – Kňažná, z ktorej raz vyjdú králi národov. Nové mená v prítomnosti vyznievajú ako výsmech ich situácie. Ale čo nie je, môže byť. A jedného dňa aj bude. Lebo Boh má moc splniť, čo sľúbil. A jedného dňa to aj splní.
V Biblii aj iní dostávajú nové mená pri stretnutí s Bohom, napr. Šimon dostáva meno Peter – Skala. V tej chvíli bol všetkým iným len nie skalou. Vari sa mu Ježiš týmto novým menom vysmieval? Nie. Nové meno vyjadruje spôsob, akým sa Boh na nás pozerá. On nás nevidí len takých, akými sme teraz. On nás už teraz vidí takých, akými sa z jeho milosti môžeme stať.
Každý z nás má svoje staré i nové meno. Každý z nás je Abrámom i Abrahámom, Sárajou i Sárou, Šimonom i Petrom. Aj pri nás však ide o to, aby sme sa viac a viac stávali ľuďmi nového mena. Ľuďmi, akými nás Boh chce mať.
Pane, ďakujeme, že aj z nás chceš mať ľudí nového mena.
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.