Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Ježiš sa pýtal: Kto sa ma to dotkol? Keď sa nikto nepriznával, Peter mu povedal: Učiteľ, to ľudia sa tisnú na teba a tlačia ťa. Ale Ježiš povedal: Voľakto sa ma dotkol, lebo som pocítil, že zo mňa vyšla sila. Keď žena videla, že sa to neutají, rozochvená pristúpila k nemu, padla mu k nohám a pred všetkými ľuďmi sa priznala, prečo sa ho dotkla, a ako sa ihneď uzdravila. Ježiš jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji.
Lukáš 8: 45 – 48
Žene sa stalo podľa jej viery a jej to stačí. Dvanásťročné utrpenie sa skončilo. Už sa teraz len nenápadne vytratiť zo zástupu. Ale ak to stačí žene, Ježišovi to nestačí. Preto ju nenechá odísť. Zastane a pýta sa: Kto sa ma to dotkol? Žena zistí, že hoci jej dotyk viery bol skrytý, nezostal utajený. Ježišova otázka sa však Petrovi zdá nezmyselná: Peter mu povedal: Učiteľ, to ľudia sa tisnú na teba a tlačia ťa. Áno, aj zástup sa na Neho tlačil a dotýkal sa Ho, aj žena sa Ho dotkla. Ale nie je dotyk ako dotyk. Z celého zástupu sa len jedna dotkla Ježiša vierou. Je možné byť v zástupe okolo Ježiša, tlačiť sa na Neho a pritom s Ním nikdy nenadviazať osobné spojenie. Ale kto urobil tak ako táto žena, je volaný k tomu istému, k čomu bola volaná aj žena.
Ježiš svojou otázkou dáva žene príležitosť, aby vyšla s farbou von. Je volaná k verejnému vyznaniu. Ježiš nám nedovolí zostať so svojou vierou v skrytosti, v anonymite, lebo k viere patrí aj verejné vyznanie. Máme nielen veriť srdcom, ale aj vyznávať ústami. Hoci je viera osobná záležitosť, nikdy nesmie zostať skrytou a súkromnou záležitosťou. Veriť a naďalej zostať skrytý v zástupe, to nejde. Žena síce mohla prísť v skrytosti, odzadu, ale odísť takto nemôže. A tak vystupuje z anonymity davu, padá k Ježišovým nohám a rozpovie Mu celú pravdu. Pravdu o sebe, o svojej minulosti, o svojom úbohom živote, ale aj o tom, čo ju priviedlo k Ježišovi, o jej uzdravení. … pred všetkými ľuďmi sa priznala, prečo sa ho dotkla, a ako sa ihneď uzdravila.
Priznať sa pred všetkými ľuďmi je niekedy ťažké, pokorujúce, ale zároveň veľmi oslobodzujúce. Ježiš sa k viere, ktorá vyšla z anonymity, slávne priznáva. Nazve ju dcérou, ktorá patrí do Božej rodiny, a na znamenie spásy jej udelí dar pokoja. Tak sa z príbehu viery stal príbeh spasenia. Lebo kto sa Ježiša dotkne vierou, ten smie na svoju adresu počuť slová: Synu, dcéra, tvoja viera, viera vo mňa ťa zachránila. Choď v pokoji!
Pane, Ty sa vždy priznávaš k tým, ktorí sa priznávajú k Tebe!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
