Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Potom odišiel Mojžiš s Izraelitmi od Červeného mora. Prišli na púšť Šúr. Tri dni putovali púšťou, ale vodu nenašli. Došli do Máry, no vodu z Máry nemohli piť, lebo bola horká. Preto sa volá Mára. Ľud reptal proti Mojžišovi: Čo budeme piť?
Exodus 15:22 – 24
Doznejú posledné slová Mojžišovej piesne, toho víťazného chorálu na brehu Červeného mora. Bubny, na ktorých Miriam so ženami sprevádzala spoločný spev, umĺknu. (Ex 15:20) Nadšenie, ktoré Izraeliti prežili po Božom zničení Egypťanov, postupne vyprchá. Lebo treba ísť ďalej: Potom odišiel Mojžiš s Izraelitmi od Červeného mora. Ale kam vedú ich ďalšie kroky? Prišli na púšť Šúr. Na tom by ešte nebolo nič zlé. Horšie je, že po troch dňoch putovania tam nenájdu vodu. A keď ju nakoniec nájdu, nedá sa piť, lebo bola horká. Hneď prvá situácia, ktorá nastane po odchode od Červeného mora, je situáciou núdze. A hneď v prvej situácii núdze Izraeliti zlyhajú. Ľud reptal proti Mojžišovi: Čo budeme piť?
Koľko času treba na to, aby sa zo spevákov stali reptajúci? Stačia na to tri dni. Niekedy aj menej. (V nedeľu spievame a v pondelok už reptáme!) Boží ľud má totiž krátku pamäť. Rýchlo zabúda na to, čo s Bohom prežil v minulosti. Situácia na púšti odhalí, že duchovný stav Izraelitov je úplne závislý od okolností a nie od Boha. Keď sa zmenia okolnosti, zmení sa aj ich postoj. Keď prežívajú Božie víťazstvo, spievajú chválospevy. Keď príde púšť s horkou vodou, reptajú. Ale vari Boh, ktorý dokázal oveľa viac, by nedokázal oveľa menej? Keď dokázal previesť cez Červené more, vari by nedokázal zmeniť horkú vodu na sladkú? Ich viera od Červeného mora však rýchlo ľahla popolom.
Aká to bola viera? Keď Izraeliti videli mocnú ruku, ktorú Hospodin vystrel proti Egypťanom, ľud sa bál Hospodina, uverili Hospodinovi a jeho služobníkovi Mojžišovi (Ex 14:31). Keď videli, uverili. Neverili pred udalosťou, ale až po nej. Ale viera, ktorá potrebuje vidieť, aby mohla veriť, pri prvej príležitosti zlyhá. A jej zlyhanie sa prejaví reptaním: Ľud reptal proti Mojžišovi: Čo budeme piť? Svojím reptaním však ľud nevyjadrí sklamanie z Mojžiša, ale z Boha: Boh nie je dostatočný. Sklamal nás. Priviedol nás na miesto, kde niet pitnej vody. V skutočnosti je to ľud, ktorý sklamal. Ktorému stačili tri dni na to, aby zabudol na slávnu skúsenosť s Bohom pri Červenom mori. Neraz podobne sklameme aj my, keď sa ocitneme v našej „Máre“. Keď nám život zhorkne v ústach a my miesto dôvery v Boha reptáme proti Nemu. Ešteže On nesklame!
Pane, nie sme na tom o nič lepšie ako tvoj ľud v minulosti. Prosíme, odpusť nám!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
