Ježiš chodil po celej Galiley… Prinášali k nemu všetkých chorých, postihnutých rôznymi neduhmi a utrpením, posadnutých, námesačných a ochrnutých. A on ich uzdravoval.
Matúš 4:23-24
Pri čítaní evanjelií opakovane vidíme v Ježišovej blízkosti pozoruhodnú spoločnosť. Neraz ju tvoria mrzáci, rôznymi neduhmi a chorobami strápení, často i psychicky vyšinutí ľudia, ktorým sa rozpadol život. Pri pohľade na týchto nešťastníkov a stroskotancov by niekto mohol dospieť k záveru, že Kristus je len pre slabochov, pre ľudí, ktorí si v živote sami nevedia rady. Ktorí potrebujú nejakú barličku, o ktorú sa môžu oprieť. A kresťanstvo im takú barličku ponúka v podobe viery v Krista.
Naozaj chcú tieto príbehy z evanjelií povedať, že Krista potrebujú len slabosi, nešťastní, bezmocní, chorí a utrápení ľudia? Ľudia, ktorí v živote skrachovali morálne, sociálne, existenčne? Nie. Krista rovnako potrebujú všetci ľudia bez rozdielu, či už zdraví alebo chorí, či už šťastní alebo nešťastní, či silní alebo slabí. Ale mnohí by nikdy nespoznali, že Krista potrebujú, keby vo svojom živote neuviazli v trápení. Keby neprežili potrebu pomoci a záchrany vo svojom živote. Mnohí by sa nikdy neocitli pri Ježišových nohách, keby sa nedostali až na koniec svojich síl.
Žijeme v ilúzii, že svoj život máme pod kontrolou. Ak sa máme stretnúť s Kristom, potom nám Boh túto ilúziu musí rozbiť. Neraz to robí pomocou rôznych životných otrasov, trápenia a bolesti, ktorá príde do nášho života a prebudí v nás potrebu pomoci. To je skúsenosť mnohých, že ku Kristovi ich pôvodne pritiahla práve táto potreba. Ale potom zostali pri Ňom nie kvôli pomoci, ktorú prijali, ale kvôli Nemu, tomu, ktorý im pomohol. Kristus nie je len pre slabochov, ale niekedy musíme prežiť i slabosť, i bezmocnosť i trápenie a prázdnotu života, aby sme spoznali, že Ho potrebujeme.
Pane, ďakujeme, že i my sme sa mohli ocitnúť pri tvojich nohách a tam nájsť pre seba pomoc a záchranu!
