Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh žiarlivý, ktorý trestá viny otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, čo ma nenávidia, ale milosť preukazujem tisícom tých, čo ma milujú a zachovávajú moje prikázania.
Exodus 20:4 – 6
Prvotní kresťania boli podozrievaní z ateizmu. Na rozdiel od pohanov totiž nemohli ukázať Boha, v ktorého verili. Nemali žiadnu sochu či obraz, ktorému by sa klaňali. Prečo nie? Lebo to Boh zakázal. Ale prečo? Boží zákaz vyplýva z Božej podstaty. Z toho, kto a aký je Boh. Boh je nestvorená, neviditeľná a nehmotná bytosť. Alebo slovami Božieho Syna: Boh je Duch (Jn 4:24). Preto v celom stvorenom vesmíre nejestvuje viditeľná reprezentácia Boha, ktorá by verne odrážala jeho podstatu. Ani hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou nenájdeme nič, čomu by sa Boh podobal. Alebo k čomu by sa dal prirovnať či pripodobniť.
Preto každý pokus zobraziť neviditeľné pomocou viditeľného, nestvorené pomocou stvoreného, živé pomocou neživého, nehmotné pomocou materiálneho končí v modlárstve. Lebo vedie k falošnej predstave Boha. Každá snaha zviditeľniť neviditeľného Boha znamená degradovať Boha, umenšiť Ho. Znamená zaradiť Ho medzi pohanské božstvá, ktoré majú viditeľnú podobu.
Z čoho však vyplýva pokušenie zobrazovať Boha ako pomôcku pre uctievanie Boha? Z ľudskej túžby po videní: Hospodin povedal Mojžišovi: Zostúp dolu a varuj ľud, aby sa nikto neodvážil preniknúť k Hospodinovi a nepokúšal sa ho uvidieť… (Ex 19:21). Ľud je varovaný pred snahou niečo vidieť. Čo by však ľud videl, keby napriek zákazu vyšiel na vrch, kde bol Boh prítomný? Nič, nevidel by vôbec nič. Mojžiš neskôr pripomenie ľudu: … z prostriedku ohňa vás oslovil Hospodin. Zvuk slov ste počuli, ale podobu ste nevideli. Znel iba hlas (Dt 4:12). Podobu Boha nevideli, lebo Boh je neviditeľný. Ale jeho slovo počuli.
Boh nám nedal do rúk svoj obraz, svoju podobu, ktorej sa máme klaňať. Dal nám však svoje slovo, ktorému máme veriť a poslúchať ho. Lebo vzťah s Bohom nie je založený na videní, ale na viere. Preto druhé prikázanie vlastne hovorí: Budeš veriť, nie pozerať sa! Lebo viera nepotrebuje obrazy. Viera môže žiť aj bez zviditeľnenia svojho Boha. Lebo Boh sa nezjavuje v obrazoch, ale vo svojom slove. Preto pre nás platí: Žijeme totiž z viery, nie z toho, čo vidíme (2Kor 5:7). Viere stačí slovo. Viac nepotrebuje.
Pane, chceme patriť medzi tých, ktorým stačí tvoje slovo. Prosíme, posilni našu vieru!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
