Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh žiarlivý, ktorý trestá viny otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, čo ma nenávidia, ale milosť preukazujem tisícom tých, čo ma milujú a zachovávajú moje prikázania.
Exodus 20:4 – 6
Prvé prikázanie hovorí o falošných bohoch. Druhé zas o falošnom uctievaní pravého Boha. Prvé prikázanie zakazuje uctievanie falošných bohov. Druhé zakazuje uctievanie pravého Boha falošným spôsobom. Najprv nám Boh povie, koho máme uctievať. Nikoho okrem Neho. Potom nám povie, ako Ho máme uctievať. Nie pomocou obrazov. Preto najvýstižnejší preklad druhého prikázania znie takto: Nezobrazíš si Boha! Môžeme to však povedať aj inak: Nebudeš si vytvárať vlastné predstavy Boha!
Človek si totiž nevytvára len materiálne obrazy Boha svojimi rukami. Vytvára si aj mentálne obrazy Boha svojou mysľou. Preto nielen uctievanie falošných bohov, ale aj uctievanie falošnej predstavy Boha je previnením sa voči Bohu. Lebo naše predstavy Boha sú falošné, modlárske. Preto má modloslužba dvojakú podobu. Niekto uctieva falošných bohov, modly. Iný zas uctieva falošnú predstavu pravého Boha. Jedno aj druhé je nám zakázané.
Náboženstvo Izraela nebolo výnimočné len svojím monoteizmom, vierou v jedného Boha. Bolo výnimočné aj tým, že to bolo náboženstvo bez obrazov. Keď niekto vošiel do pohanského chrámu, na najčestnejšom mieste videl sochu božstva, ktorej sa ľudia klaňali. Ale keď niekto vošiel do izraelského chrámu v Jeruzaleme, tak uprostred stála veľsvätyňa, tmavá, uzavretá miestnosť, od ostatných priestorov svätyne oddelená oponou. V nej bola umiestnená archa zmluvy s dvoma kamennnými doskami, na ktorých bol napísaný Dekalóg. A to bolo všetko.
Keď veľkňaz raz za rok vošiel do veľsvätyne, videl archu zmluvy, ktorá predstavovala Boží trón, ale viac nevidel. Kde však bol Boh? Bol prítomný vo svojom slove, v desiatich prikázaniach, ktoré boli uložené v arche zmluvy. Lebo Boh vládne prostredníctvom svojho slova. Vtedy aj dnes. Preto nám nedal nič viditeľné, len neviditeľné slovo. Nič pre naše oči, len slovo pre naše uši. V ňom nám hovorí, ako chce byť uctievaný. Ako sa Mu máme klaňať a slúžiť Mu. Nie falošným, ale správnym spôsobom. Nie podľa našich predstáv, ale podľa jeho zjavenej vôle v Písme.
Pane, nech aj naše uctievanie Teba je usmernené tvojím slovom!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
