Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Dávidov žalm, keď bol na Judskej púšti.
Žalm 63:1–6
Bože, ty si môj Boh! Hľadám ťa za úsvitu, moja duša prahne po tebe. Po tebe túži moje telo ako suchá a pustá zem bez vody. Tak ťa chcem uzrieť vo svätyni, aby som videl tvoju moc a slávu. Veď tvoja milosť je lepšia ako život, moje pery ťa budú velebiť. Budem ťa žehnať po celý život, v tvojom mene budem dvíhať ruky. Tukom a olejom sa sýti moja duša, moje pery jasajú, moje ústa ťa chvália.
Keby nebolo nadpisu tohto žalmu, ani by sme netušili, že ho Dávid napísal na úteku pred svojím synom Absolónom. Hoci mu ide o život, nijako sa to neodráža na jeho modlitbe. Dávidov obzor je totiž plný Boha. Niet v ňom miesta pre jeho nepriateľov. (Tých spomenie až v závere žalmu. A aj to len dvoma veršami.) O čo teda ide Dávidovi v modlitbe? Nejde mu o zmenu okolností. O to neprosí. Ide mu o Boha. O to prosí. Dávid netúži, aby Boh pre neho niečo urobil. On túži po Bohu samom. A túži po Ňom ako smädný človek po vode.
V minulosti bola jeho túžba po Bohu naplnená vo svätyni: Tak som hľadel na teba vo svätyni, aby som videl tvoju moc a slávu. (podľa angl. prekladu) Svätyňa, (neskôr chrám v Jeruzaleme) bola centrom bohoslužobného života ľudu Starej zmluvy. V nej mohol veriaci „vidieť“ Boha, stretnúť sa s Bohom, počuť Boha, uctievať Boha. Teraz, keď je svätyňa pre Dávida nedostupná, pripomína si, čo v nej mohol načerpať pre svoju vieru. Aj my máme využívať výsady, ktoré v prítomnosti máme. Najmä spoločné bohoslužby v zhromaždení. Lebo výsady prítomnosti sú prípravou na časy „sucha“ v budúcnosti, ktoré môžu prísť.
Dávid však nežije z minulosti. Zo spomienok na bohoslužby vo svätyni. Lebo Boh nie je uväznený vo svätyni. On aj na púšti pripravil Dávidovi veľkú hostinu požehnania:Tukom a olejom sa sýti moja duša… Tuk a olej sú v Starej zmluve obrazom hojnosti. A teraz Dávid vstáva od stola, aby poďakoval svojmu Hostiteľovi. Svoju vďačnosť vyjadruje rukami, ktoré dvíha k modlitbe, ústami, ktoré otvára k oslave a sľubom, ktorým sa zaväzuje dobrorečiť Bohu po celý život. Ale čím sa nasýtila Dávidova duša na púšti? Veď tvoja milosť je lepšia ako život… Dávidovi ide o život. Ale milosť má pre neho väčšiu cenu ako život. Veď čo zo života bez Božej milosti?! Z jej bohatstva môže Dávid čerpať aj na púšti. Sýtiť sa ňou, radovať sa z nej, ďakovať za ňu. A keď on, tak aj my.
Pane, nech sa nám tvoja milosť stane drahšou a vzácnejšou ako život!
