Ježiš mu povedal: Šimon, chcem ti niečo povedať. On mu odpovedal: Učiteľ, povedz. Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden mu dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. Keď nemali z čoho vrátiť, obom im odpustil. Ktorý z nich ho bude mať radšej? Myslím si, odpovedal Šimon, že ten, ktorému odpustil viac. Ježiš odpovedal: Správne si povedal.
Lukáš 7:40-43
Ktorý z nich ho bude mať radšej? Ježiš touto otázkou ukazuje na dôležitú súvislosť medzi dlhom viny a dlhom lásky. Šimon správne zodpovie Ježišovu otázku. Čím väčší dlh viny nám zanikol, tým väčší dlh lásky nám vznikol. Platí to aj opačne. Kto si myslí, že jemu zanikol len malý dlh viny, ten potom prežíva len malý dlh lásky. Toto je Šimonov problém. No nielen jeho. Je to problém každého, kto sa cíti byť len päťdesiat denárovým dlžníkom. Podľa toho sa potom i správa.
Z čoho sa teda rodí láska k Bohu? Rodí sa zo základnej kresťanskej skúsenosti s Božou odpúšťajúcou milosťou. Rodí sa z vďačnosti za odpustenie hriechov. Láska je odozvou na Božiu lásku, zjavenú na kríži. Týmto príbehom sa nás Ježiš pýta, či sme už začali splácať svoj dlh lásky. Ak áno, ako? Ako Šimon, päťdesiat denárový dlžník, alebo ako žena, päťsto denárový dlžník? Aký veľký dlh viny nám bol odpustený, taký veľký dlh lásky máme splácať. Odpustený nám bol nesplatiteľný dlh, ktorý sme nemali ako a z čoho splatiť. Aj náš dlh lásky je nesplatiteľný. Ani celá večnosť by nám nestačila na jeho splatenie. Ale to neznamená, že ho splácať nemusíme.
Niekedy nám hrozí, že síce začneme ako päťsto denároví dlžníci, ako ľudia s hlbokým vedomím svojej viny. Po rokoch však skončíme ako päťdesiat denároví dlžníci. S pocitom, že v porovnaní s inými sme na tom neboli až tak zle. Čo robiť vtedy, keď zistíme, že naša láska k Bohu je láskou len päťdesiat denárových dlžníkov? Potrebujeme sa vrátiť k prvej láske. Potrebujeme si pripomenúť Božiu lásku k nám. Len kríž nám môže pripomenúť veľkosť našej viny i veľkosť Božieho odpustenia.
Pane, pomôž nám, aby nám nevybledla veľkosť tvojej milosti a lásky!
