Po niekoľkých dňoch sa znovu vrátil do Kafarnauma. Roznieslo sa, že je v dome. Nahrnulo sa ta veľa ľudí, takže už nemali miesta ani predo dvermi. A Ježiš im hlásal slovo. Vtedy k nemu prišli štyria, ktorí priniesli ochrnutého človeka. Pretože sa k nemu pre množstvo ľudí nemohli dostať, otvorili strechu tam, kde bol Ježiš a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. Keď Ježiš videl ich vieru…
Marek 2:1-5
Okolo Ježiša je zhromaždený zástup ľudí, ktorý počúva jeho kázeň. Čo pritiahlo tento zástup k Ježišovi, presne nevieme. Môžeme sa len domnievať. Čo priviedlo štyroch mužov k Ježišovi, to vieme veľmi presne. Bola to ich viera. Ježiš videl ich vieru.
Ako možno vidieť vieru? Nie je viera niečo neviditeľné, skryté v srdci človeka? Niečo, čo je len medzi mnou a Bohom? Nie. Pravú vieru vždy vidieť. Vidieť ju na činoch, ktoré sa z nej rodia. Z viery štyroch sa zrodil konkrétny, praktický čin. Vysúkali si rukávy a priniesli svojho ochrnutého priateľa na lôžku k Ježišovi.
Ich viera je však nielen viditeľná, činná, ale aj zástupná. Ježiš nevidí vieru chorého, ale vieru tých, ktorí ho prinášajú. Viera má často zástupný charakter. Pre vieru jedných Boh zachráni druhých. Pre vieru rodičov zachráni deti. Pre vieru ženy zachráni muža. Viera štyroch je navyše i vytrvalá. Nenechá sa odradiť prekážkami. V tomto prípade je prekážkou zástup okolo Ježiša. Aké smutné! Tí, ktorí počúvajú Ježiša, sa svojou nevšímavosťou a ľahostajnosťou stávajú prekážkou pre tých, ktorí sa chcú s Ježišom stretnúť. Inokedy môže byť prekážkou čas. Roky sa za niekoho modlíme a nič sa nedeje. Ale k viere patrí i vytrvalosť. Vďaka vytrvalej a vynaliezavej viere svojich priateľov sa ochrnutý dostane k Ježišovi.
Na čom je založená ich viera? Na poznaní, že oni svojmu priateľovi pomôcť nemôžu. Pomôcť mu môže len Ježiš. Oni mu môžu pomôcť v tom, aby sa s Ním stretol. To najviac, čo môžeme urobiť, je pomôcť druhým stretnúť sa s Tým, ktorý jediný môže pomôcť.
Pane, učiň i z nás nosičov ochrnutých!
